meave

Postrádala som emócie. Také nejaké skutnočné, nie len lásku k Bohu, ktorá mi vraví, že mám milovať aj svojho nepriateľa a keď ma bude milovať rovnako, tak mi pomôže. Takže keď sa budeme poznať všetci osobne, tak sa nebudeme strieľať a na svete bude všetko krásne. Iba ak by ste náhodou narazili na tých cudzích, tak smola. Patetická bola aj posledná cigareta, hraný cynizmus - všetko ako z dosiek mi kazilo celkový dojem. Takže tak za tri - ešte pozerateľné.

Najviac ma zaujal komentár Toma Hardyho, ktorý vystihol môj občasný pocit zmätenosti. Rýchlosť, smer a mnoho náznakov zneprehladnili základnú dejovú líniu, čo bolo, podľa mňa, na škodu veci. Takže čo dodať - príbeh bol skvelý a ja sa veľmi teším na knihu. Čaká na polici.

Miestami to bola vážne nuda. Príroda bola krásna, vzťah výborne zahraný, ale predsa - niečo chýbalo.

Snažím sa vyladiť si čas tak, aby som to stihla. Už to je veľa. Na slovenské pomery. Po všetkých tých hrozných vecí, ktoré točia je toto závan príjemného a čerstvého vzduchu.

Aj keď film patrí skôr k ľahkej zábave nemôžem odolať vysokému hodnoteniu. Je to preto, že keď ho dávajú, tak nikdy neodolám a dokážem sa naň dívať s rovnakou chuťou a úsmevom na tvári. Bavím sa a obávam s postavami i keď presne viem, čo bude nasledovať. Ale oni nevedia a to sa mi páči :)

Štyri možno len preto, že rozumiem matke v jej obhajobe, Vaškovi v jeho rozhorčení, ktoré neobmedzuje intelekt a Líde, ktorá stále čaká a verí chlapíkovi, čo si myslí, že traumu žiarlivosti z detstva si môže kompenzovať navždy. Inak je snímka iba príbeh bez pointy. Nie zlý, ale ani ničím výnimočný.

Šialené ako samotná existencia. Avšak takto nakumulovaná realita je únavná. Pol hodinu mi trvalo, kým som sa zorientovala a ani potom to nebolo jednoduchsie. Na nedeľu pred pondelkom je to ťažké a nedostavil sa ani pocit, že by som život nemala brať tak vážne a ono sa to zlepší. Nezlepší.

Nebolo to také strašné. Bolo to lepšie ako kopec iných komédií, ktoré na Vianoce pozeráme. Ibaže si spomíname na tie predtým, na naše detstvo a zábavu na dedinách. Na časy keď sme nesedeli celé dni pred počítačmi a televízormi a dedov čo otužujú deti pod studňami. Každopádne to ani zďaleka nedosahuje úroveň predošlých komedií. Asi sa to jednoducho nemalo stať a už vôbec sa to nemalo snažiť až tak kopírovať geniálne originály.

Výborný oddychový film. Skysli sme pri ňom všetci od 13 až po 35. Nikto nešiel ani na wecko. Nebudem sa rozpisovať prečo, začo a načo, ale kľudne by som sa stala na pol roka ktoroukoľvek postavou z francúzskeho mestečka.

Koľko vlahy dokáže vstrebať púšť srdca rokmi vyprahlého..."tak moc chceme uveriť, že sme našli svoj proťajšok". Strach z osamotenia, opustenosti dokáže zahnať len láska, hoci vynútená. Len tá môže byť spásou duše stratenej a blúdiacej v toľkej temnote, že ostane sama čiernou ako tieň. Tmavý a pokrývajúci duše ako biely šifón zrkadlá...ten smäd pretrvávajúci a vytrvalý a urputný ako túžba po delení a živote u každej bunky tohto sveta...