FeiNike

Vysoko umelecký zážitok rýdzo európskej kinematografickej hustoty. Ani si nepamätám kedy ma naposledy kompletne uchvátila práca s kamerou vo filme tak ako práve v Io sono l'amore. Keď už nie kvôli Tilde, minimálne jednej vášnivej erotickej scéne, zaujímavými rodinnými pomermi istej vplyvnej milánskej dynastie či kulinárskym špecialitám kuchára Antonia, tak kvôli strhujúcej kamere sa toto naozaj oplatí vidieť. Hudba neskutočne ladí s vizuálnym i obsahovým tónom filmu a predstavuje ďalší mimoriadny prvok, ktorý toto dielo ponúka. Príbeh nešťastnej bohatej dámy, ktorá sa vnútorne oslobodzuje a nachádza samu seba v náručí milenca tu už bol a nie raz, naratívny postup sa mi zdal trochu nevyvážený pretože od extrémne detailného a pomalého úvodu odrazu poskočí akosi rýchlo a človeku/mne by sa žiadalo trochu viac priestoru pre vývoj vzťahov medzi postavami. Ale to aj tak nič nemení na tom, že moja pozornosť bola zamestnaná od začiatku do konca, v značnej miere asi kvôli harmonickej kombinácii spomínaných audiovizuálnych prostriedkov.

Zabudnuteľný priemer v ktorom môžem pochváliť jedine vizuálne efekty a výpravu..Nevhodne obsadený Benicio Del Toro a akosi nezúčastnene pôsobiaci Hopkins tomu veľmi nepomáhajú a zopár rádoby plašiacich digitálnych momentov to zhadzuje na úroveň trápneho podpriemeru..Škoda sľubného potenciálu, ktorý sa v rukách lepšieho režiséra [taký Guillermo Del Toro napríklad] mohol zmeniť na zaujímavý a pôsobivý hororový výsledok.

Podľa môjho názoru veľmi vydarená show..Oproti minulým ročníkom sa mi to nezdalo až tak extrémne naťahované [ak samozrejme nerátam reklamy každých 5 minút], malo to svižný spád, s Francom a Hathaway v úlohách hostiteľov na ktorých som bol veľmi zvedavý som spokojný, možno ani nie tak kvôli vtipom [na široký úsmev áno, na hysterický záchvat smiechu nie] ako skôr tým že sú mi jednoducho sympatickí..Ďalej veľmi oceňujem výber "presenterov", konečne žiadne otravné celebrity typu Hanna Montana či polonahý model z Twilightu, ale skutočne talentovaní umelci ktorých účasť na Oscaroch je úplne oprávnená..Najväčší dojem spravili Kirk Douglas [aj napriek tomu že som mu nerozumel polovicu z toho čo hovoril], Billy Crystal, Sandra Bullock, Downey jr.&Law, ďakovná reč Colina Firtha a toho vlasatého týpka čo vyhral za najlepší krátkometrážny film [a ktorý sa mal asi ostrihať]..Som rád že došlo k "návratu k tradícii" t.j. že pri prezentovaní nominovaných hercov sa ukazovali klipy z filmov namiesto toho aby ich tam ich hereckí kolegovia pol hodinu pateticky ospevovali..V tomto bode sa mi veľmi páčil výber klipu zo 127 hodín pre Jamesa Franca kde do kamery pôsobivo adresuje svojich rodičov [a v tom momente som si bol na 110 percent istý že to dostane Colin]..K ďalším vydareným a zábavným častiam show zaraďujem úvodné intro, kde moderátori prechádzajú viacerými úrovňami nominovaných filmov a muzikálovú paródiu [hlavne "He is shirtless":D] Inak škoda že žiadny Oscar pre Finchera, bol som v tom [a myslím že nielen ja] že za réžiu to má isté..Tak teda nabudúce!

Trápna a vo všetkých ohľadoch nepresvedčivá zbytočnosť, ktorá vznikla asi len preto aby bezostyšne vykrádala Spielbergovu kultovku, ktorej nesiaha ani po ďasná.

Štvorsekundový pohľad na odhalený prsník Jessicy Alba/y je síce viac než príjemným zážitkom, ale rozhodne ma neovplyvní natoľko, aby som v hodnotení tejto komplet predvídateľnej nemastnej neslanej [miestami skôr presladenej] "romantičárny" išiel nad dve, nedajbože tri hviezdy..

Po vizuálnej a hudobnej stránke prakticky od začiatku do konca zimomriavkovo strhujúce, samotný príbeh ma už ale neohúril natoľko ako som čakal..čakal som príbeh ktorý ma katapultuje z kinosedačky svojou nevídanou originalitou, namieto toho som však dostal príbeh, ktorý je vystavaný síce veľmi šikovne a obdivuhodne, ale nedokázal spôsobiť aby mi počas sledovania v hlave párkrát nevyskočili spomienky na prvý Matrix..Rozhodne uvidím znova aby som si pár vecí ujasnil, nateraz hodnotím Inception ako brilantný ale aj tak trooochu mierne precenený filmársky počin až znepokojujúco talentovaného Christophera Nolana.

Tento film u mňa zabodoval ako perfektná oddychovka..Nemal som žiadne vysoké očakávania a o to príjemnejšie prekvapený som bol výsledkom..Mladý nepokojný idealistický hlavný hrdina tu hľadá sám seba, zamilováva sa, strápňuje sa, rieši komplikované ludské vzťahy a smeruje k predvídateľnému happy endu, podobným spôsobom ako to robili pred ním a budú robiť po ňom iní mladí nepokojní idealistickí filmoví hrdinovia..Vďaka citlivému prístupu k námetu, sympatickým hercom [niečo na tej Kristen Stewart fakt je a to niečo je navyše aj mimoriadne zrakumilé] a fungujúcemu humoru sa mi ten povedomý dej pozeral skutočne príjemne a v pohode by som si návštevu tohto zábavného parku zopakoval ešte raz.

Aj napriek tomu že súčasná, povedal by som až otravná ultraobsesia upírmi vo filmoch či tévé ide skôr mimo mňa, True Blood mi zachutila veru intenzívne..A ani sa tomu nemienim príliš čudovať hlavne ak povážim fakt, že jej hlavným tvorcom je človek, ktorý napísal scenár k takému pozoruhodnému dielu akým je Americká krása..Preto je jeho pohľad na vzájomnú interakciu ľudí a upírov žijúcich vedľa seba riskantne zmixovaným koktejlom rôznych žánrov od romantiky, hororu, mysteriózneho thrilleru, drámy, komédie až po sociálnu satiru a moja [v tomto stave po zhliadnutí obidvoch sérií už beznádejne nevyliečiteľná] závislosť potvrdzuje, že výsledok je maximálne efektívny..Seriál sa odohráva v rozhorúčenom louisianskom zapadákove Bon Temps, kde človek bez problémov uverí že v jeho zvláštnej atmosfére sa fakt môže prihodiť čokoľvek prirodzené, neprirodzené i nadprirodzené..Jeho živí i nie tak celkom živí obyvatelia na čele s ráznou servírkou Sookie [chutná Anna Paquin] rozprávajú neskutočným južanským prízvukom [jednoznačne treba sledovať v pôvodnom znení!!!], sú to fascinujúce, skvele napísané a minimálne rovnako skvele zahrané charaktery, ktorých odzbrojujúce hlášky mi sem tam dokážu poriadne prečistiť nosové dutiny..No a soundtrack k True Blood to je bonus pecka navyše..Baby, I need fresh blood!!

Klasický produkt súčasného Hollywoodu..V dobrom i zlom zmysle slova súčasný Hollywood.

Ako absolútny neznalec literárnej predlohy a veľký fanúšik Lynchovej tvorby hodnotím Dunu ako nie úplne nezaujímavý ale na môj vkus až príliš rozvláčny a ťažko zrozumiteľný [asi by bolo vhodnejšie najskôr prečítať knihu a potom si pustiť film ] brainwashing, z hľadiska úrovne vizuálnych efektov hlboko poznačený dátumom výroby..Lynchov klasický štýl ma síce v niekoľkých sugestívnych momentoch dokázal potešiť, ale Duna zostáva najslabším filmom, ktorý som mal možnosť od tohto režiséra zatiaľ vidieť.