Lhurgoyf

Úplne zbytočný film bez akéhokoľvek deja, bez náznaku zápletky. Väčšinu času som len tupo sledoval sled scén, ktoré neviedli odnikadiaľ nikam, často som nechápal čo sa deje, prečo postavy jednajú tak ako jednajú - a hlavne záver je úplne ako z iného sveta. Hlavné charaktery mi boli ľahostajné, Jeong-eun Kim mi pripadala strnulá, podobne jej náprotivok Tae-seong Lee, úplne nevýrazný herec bez špetky charismy. Ak mi malo sledovanie tohoto filmu privodiť nejaký pocit, bol to pocit nudy.

Osobne nechápem, prečo sa už tento Detodatov pvotný stret s kanibalmi nestal takým (ne)slávnym kultom, akým sa stal Cannibal Holocaust. Jungle Holocaust (alebo Last Cannibal World), čo sa týka nechutností, si totiž so svojim známejším bratom v ničom nezadá. Sú tu špinaví kanibali pochutnávajúci si na čerstvom ľudskom mäse, sú tu scény násilia (najčastejšie páchané na ženách) vrátane znásilňovania, a samozrejme, je tu skutočné zabíjanie zvierat. Deodato pozvoľna zvyšuje hranicu únosnosti tým, že nám najskôr ukáže hada požierajúceho jašterku a netopiera, neskôr samotné zabitie hada a pelikána údermi sekery do hlavy, až k absolútnemu vyvrcholeniu - odrezaniu hlavy a následnému kompletnému vypitvaniu živého krokodíla, ktorému ešte aj po vykuchaní bije srdce a jeho končatiny sa zmietajú v kŕčoch. Čiže navlas rovnaká scéna, akou bola v Cannibal Holocauste tak kritizovaná pitva korytnačky. Naviac sa dočkáme jednej veľmi alarmujúcej scény s vraždou práve narodeného dieťaťa. Popri týchto masakroch sa zároveň režisérovi darí udržať príbeh v uveriteľných medziach a v závere pekne vykresliť psychiku zdecimovaného civilizovaného človeka uväzneného v pazúroch besniacich domorodcov. Jungle Holocaust sa týmto svojou kvalitou (či ju vnímate pozitívne, alebo negatívne) stáva rovnako desivým hororom, akým je jeho slávnejší nástupca.

Duelist, aspoň podľa trailerov a obrázkov, sľuboval akčnú historickú melodrámu. Tak za prvé, historický film to pripomína akurát tak z rýchlika, keďže režisér si prostredie, kostýmy a chovanie postáv prispôsobuje modernej dobe, zatiaľ čo dianie na plátne je často podfarbené takmer metalovou muzikou. Za druhé, melodrámou sa film stáva možno až na konci, kdežto celá stopáž predtým je sprasená nevtipným komediálnym dianím, zakladajúcim sa na tom, kto sa vie pri páde na zadok srandovnejšie zaksichtiť (áno, sme v dobách grotesky). No a akcia? Až na záverečnú megabitku sú súboje ohromne lamerské. Hlavná hrdinka Ha Ji-won je síce sexi kočka, v kóreji jedna z najväčších filmových hviezd, ale tu je enormne otravná a pohybovať sa, nieto už bojovať, nevie ani trochu. Na zakrytie neschopnosti sú preto duelanti konštantne nasnímaní cez kadejaké prekážky - lampióny, zábradlia, trhové stánky - alebo proste bojujú v tieni, aby z nich bolo čo najmenej vidieť. Film trpí obrovským počtom nedúh, vrátane neschopnosti režiséra rozpovedať divákovi akýkoľvek príbeh (je vôbec v Duelistovi nejaký príbeh?) Dostávam sa k jedinej možnej záchrane filmu - vizuálnej stránke. Každý, a to myslim skutočne KAŽDÝ záber je svojou farebnosťou, štylistikou a kompozíciou ohromne krásny, a neváhal by som si akékoľvek políčko filmu zarámovať do obrazu a vystaviť v obývačke. Zároveň je každý uhol kamery, použitý strih, či prelínačka premyslená do najmenšieho detailu, až sa zdá, že scény splývajú do jedného konštantne plynúceho ladného celku. Čo s takýmto filmom? Veľká škoda, že forma predbieha obsah míľovými krokmi. Hodnotím podpriemerne.

Tak úbohý pokus o sfilmovanie niečoho, čo sa chce tváriť ako cool béčko, sa tak často nevidí. V prvej polovici filmu sa totiž režisér snaží rozohrať napínavý hororový thriller, ktorý má pripomínať brutálnejšiu variáciu na Tarantinových Reservoir Dogs - samozrejme s absolútne prehrávajúcimi hercami a priblbými dialógmi. Po tomto 40 minútovom utrpení dej zrazu preskočí do 15 storočia (huh) aby nám rozpovedal príbeh o zapovedanej láske dvoch utláčaných roľníkov, a ich zemepána, ktorý sa chce vďaka svojmu diabolskému plánu stať nesmrteľným (alebo vyvolať satana, alebo niečo... no, moc som tomu nepochopil). Olaf Ittenbach sa tentokrát pokúsil natočiť čistý horor, s ktorým padol priamo na hubu. Výsledkom je totiž toporný, veľmi nudný zlepenec dvoch poviedok bez pointy. Jediné, na čo sa je teda možné tešiť, sú trademarkové Ittenbachovské gore efekty (čiže pri výstrele z brokovnice obeti efektne exploduje hlava, pri rezaní nohy pílkou krásne zo všetkých žíl "cáká" krv, pri klasickom škrtení strunou od piána dôjde rovno k celkovému odrezaniu hlavy atď...) Na okolitú 100 minútovú nudu okolo to ale v žiadnom prípade nestačí.

FEAR -------------------x-- LOVE

Najlepší film tajného nočného premietania, a vôbec celej ZFŠ 2005. Film, pri ktorom je problém smiať sa na ďalšom vtipe, pretože sa za poslednú minútu ešte zmietate v kŕčoch od piatich predošlých. To všetko podporené 110 minutovým neutíchajúcim gore festom ala BrainDead.

Jasné, toto je ten nudný dokument s asi minutovým zostrihom na mníšky obsluhujúce televízne štúdio!! Jooo, ohromná sranda, neverili by ste, aký záchvat smiechu dokáže vyvolať záber na postaršiu mníšku v hábite, ktorá ma na ušiach takmer kozmonautské sluchátka, poskakuje okolo obrovskej kamery a akčne sníma pátera prednášajúceho svoju nedeľňajšiu kázeň! Ešte dlho som sa dlho nemohol nadýchnuť...

Problémom veľkej väčšiny zombie filmov je ich rozvláčnosť - príliž veľa nudných kecov a žiadna akcia. To však neplatí o Burial Ground. Od desiatej minúty sa na živých vysype hromada zombies a tí nezmiznú z plátna až do konca filmu. Neustále zábery, ako sa potácajú z jednej strany na druhú, napodiv nenudia i vďaka ich podareným maskám (zabudnite na Romerove čerstvé mŕtvoly, títo zombies sú tie pravé polorozpadnuté mátohy hnijúce v zemi už niekoľko desiatok rokov - no čisté gurmánstvo). Škoda len, že takmer celý film je nasnímaný cez jasný deň za plného svetla, a tak na atmosféru môžeme rovno zabudnúť...

Rádioaktívny mutant z bažín ohrozujúci malé pokľudné mestečko? Osvedčený námet pre poriadnu béčkovicu... Ale ouha, 3/4 filmu sa nič nedeje, z toxického mutanta vidíme v zábere po celý čas len ruku a sliz, vystrašení ľudia behajú po lesoch a uliciach z jednej strany na druhú, prípadne bojujú s gumovým etwasom (ako Bela Lugosi s chobotnicou bez motora)... Jediné, čo môže takúto blbosť zachrániť je gore - ktoré v tomto filme nájdete myslím v dvoch scénach. Proste 0 bodov, jednu hviezdu dávam za príjemného Martina Landaua.

Slabučký scenár, ktorý by vydal tak na jeden diel Komisára Rexa, zrážaný na kolená nezaujímavými postavami policajtov a gangsterov, tiahnu film až ku samému dnu. Emócie žiadno nefungujú, akcia (na kórejské pomery) je dosť lame, syntetizátorová hudba nestojí za nič... Škoda, čakal som nejaký zaujimavý thriller, dostalo sa mi tuctovej kriminálky.