sochoking

Poliaci zabodovali! Kde sa hrabe Sound of Freedom...

Presne ten typ filmu, ktorý si pohráva s mojou bujnou fantáziou a ktorý mi vie stlačiť obe polky (aj hemisfér) pekne natesno. Inými slovami, šponovačka nahovado! A ak je v tom zakomponovaný aj podzemný úkryt s perfektnou výbavou takmer ako z kníh od J. Kulhánka, moja duša plesá!

Killers of the Flower Moon je  (okrem detí) prehliadkou diabolsky zlovestných xichtov! Navyše, pod špeciálne zvoleným uhlom a osvetlením, vypadali takmer všetci ako pomocníci Satana a Di Caprio ako sám Pán pekla! Môj osobný plán bol zvládnuť túto ultra brutálne zabijácku stopáž systémom rozdeleným na 45 minútové seriálové etapy. Avšak film je nakrútený tak pútavo, že som ho dal na dvakrát, vždy po poobednej šichte. Nad debilným koncom, ktorý by ma ani vo sne nenapadol, musím však prižmúriť obe oči teda! Inak jasných päť hviezdičiek a rozhodne nevšedný filmový zážitok pre mňa osobne.

Vo filme sa nič moc explicitné neukáže (vlastne vôbec nič), ale tá sila, s akou sa pohrával s mojou psychikou a predstavivosťou... uff! Som bol luxusne našponovaný od samotného začiatku až po koniec, ktorý je, mimochodom, pekne brutálny! A skôr ako tie vraždy, ma znepokojoval samotný zámer podivnej a tajomnej hlavnej hrdinky. Z toho som mal celkom dosť. 100% 

No ty koki, pri pozeraní tohto skvostu mi neraz spadla sánka a rozum zostal stáť! A to teda čumím, že takýto kúsok vyperlila ženská!

Film, ktorý je rozdelený do kapitol, má u mňa už 50% cesty k úspechu pokrytých hned. Rozloží mi to dlhý film na menšie časti a tak mi to akosi rýchlejšie plynie. Avšak The Killer ich absolútne nepotreboval. Nepustilo ma to od úvodných minút až po samotný koniec. Ani vyšťať som sa nešiel a to je už čo povedať! Ked sa tak nad tým zamyslím, budem musieť zrejme prehodnotiť svoj prístup k päť hviezdičkovým filmom. Fincher totiž nasadil dnes večer laťku u mňa dosť vysoko. A dosť mi to pripomínalo Jarmuschov nedocenený The Limits of Control . Takéto meditatívno sebereflektívne filmy , v ktorých v hlavnej úlohe je chlapík ako mašina na zabíjanie, ja osobne žeriem. 100% bez mihnutia oka!

Scrapper mi urobil príjemne na duši. Je takou typickou sociálnou dramédiou, ktoré mám osobne rád. Vyvážený humorom, ale i citlivejšími scénkami. Viacej síce upredňostňujem , ked sa napríklad vráti foter z basy po x rokoch a chce začať s čistým štítom a od znovu, ako napríklad vo Wild Bill   , ale aj tento príbeh sa mi lúbil. Síce som na konci filmu čakal nejaké to vysvetlenie o "tajnom projekte" v izbe na zámok, ale bez toho pôjdem tiež kľudne spať a s dobrým pocitom.

Boha, kde ten Seidl chodí na tie nápady?! Všetky jeho filmy sú čistý hardcore! Našťastie, a to sa mi lúbi najviac, vie, kedy uťať scénku v praví čas. Tak isto ako aj pri sledovaní Sparta (2022) , tak aj v Rimini sú situácie, kedy som bol napnutý ako struna a cítil sa veľmi nepohodlne. Film je síce celkom zábavný, avšak s ťažkým smútkom a depkou na jeho pozadí. A tí všetci, polihujúci a spiaci kade tade utečenci bez domova, vypadali totálne ako postavičky z Kaurismakiho filmov. No a ten záver jakbysmet, čistý Kaurismaki !

Film, pri ktorom som sa cítil kurevsky nepohodlne. Absolútne som nevedel, čo očakávať. Až po jeho ohodnotení som si prečítal obsah v anotácii a teraz, píšuc tento koment, si uvedomujem, že som rád, že som sa do filmu pustil "naslepo". Keby som to pozeral s vedomím, že je mi jasné o čo ide, celá tá 'paráda' by asi vyšla navnivoč a stálo by to zahovno v konečnom dôsledku. Tá určitá neistota mi robila z tejto snímky ukrutne drsný a silný zážitok. Takto dlho našponovaný u jednoho filmu som už pekne dlho nebol!

Tak toto som veru nečakal! Mi to pripomínalo staré filmy od Alejandro González Iñárritu.  Pomaly som si myslel, že takéto príbehy už nikto netočí. No a záver bol čerešničkou na dorte. Ten som veru nečakal. U mňa za plný počet i s tou muzikou, ktorá vypadala síce skôr ako z Pána prsteňov, ale sadla tam tiež nakoniec.