nascendi

Mám rád Vláčilove filmy a tešil som sa aj na Ďáblovu past, ktorú som doteraz nevidel. Nebol som sklamaný. Ďáblova past, ako aj iné Vláčilove filmy, má úžasnú atmosféru, ku ktorej nemalou mierou prispieva Liškova hudba a Miličova kamera. Herci boli vybraní starostlivo, ale rozdiel v autentickosti medzi nimi a komparzom bol neprehliadnuteľný. Príbehovo je film jednoduchý, v určitých partiách aj napriek krátkej stopáži pôsobí zdĺhavo. Moravský kras je nadužívaný rovnako, ako Tatry v niektorých slovenských filmoch. V niektorom komentári som čítal, že Ďáblova past bola prípravou na Markétu Lazarovú. Myslím, že to vystihuje celkový pocit, ktorý som z tohto filmu mal.

Film, ktorý so sebou nesie pečať doby vzniku a hypotetický názor režiséra, že ak je zaujímavý námet, tak už nie je potrebné sa príliš snažiť o to, aby film bol aj divácky príťažlivý. A tak diváci dostanú dve hodiny vyplnené prevažne dialógmi alebo nekonečnými zábermi na letiace Lancastery. V dialógoch sa spomenie kdečo, ale o pocitoch pilotov, ktorí idú do takmer samovražednej akcie sa veľa nedozvieme. Samotná akcia je nakrútená zaujímavo, ale treba prižmúriť obe oči nad technickou stránkou použitých trikov. Ak by bol film kratší, nenudil by tak často a tri hviezdičky by som mu nedával takmer ako darček.

Už som niekde napísal, že celé "nadprirodzeno" dokážem zniesť iba vo forme paródie. Preto u mňa upírske, satanské a podobnými bytosťami zaplnené filmy nemajú veľa šancí na úspech. Diablov advokát je výnimkou, pretože je to múdry film, s výborným scenárom, ktorý cez satana rozpráva o ľuďoch. A keď je ešte tým satanom Al Pacino, tak sa boria všetky predsudky voči žánru. Úspešne mu sekundujú Keanu Reeves s Charlize Theron, zaujímavá je výtvarná a hudobná stránka filmu. Silné štyri hviezdičky.

Nedokážem posúdiť význam tohto filmu z hľadiska filmovej histórie. Nedokážem oceniť údajné novátorstvo Alfréda Radoka. Určite ma však rušili herecké výkony na úrovni nemého filmu. Vo všeobecnosti si myslím, že na dobré sfilmovanie veľkých historických udalostí je treba časový odstup a ten v tomto prípade zreteľne chýbal.

Na rozdiel od väčšiny užívateľov si na Dalidu veľmi dobre spomínam. Nie preto, že mám lepšiu pamäť, ale jednoducho preto, že som v šesťdesiatych rokoch intenzívne žil populárnou hudbou a Dalida v frankofónnej oblasti dlhšiu dobu žiarila. Filmový príbeh jej života som príliš nevnímal, ale potešilo ma množstvo piesní, medzi nimi i takých, o ktorých som nevedel, že ich spievala.

Edwardsov Večierok začínal scénou, v ktorej sa nedarí definitívne zastreliť Petra Sellersa, ktorý vo filme hral Hrundi Bakšiho. Bola to výborná komédia, na ktorú napriek množstvu neprajníkov nedám dopustiť.  Keď mi v tomto kórejskom filme začínal Sun-woo pripomínať zmieneného Petra Sellersa, nebola to komédia. Bola to trápnosť, ktorá si ani tie tri hviezdičky nezaslúži, ale pri nižšom ohodnotení by som priznal, že ma film rozčúlil, naštval. A to naozaj nie. Bezvýznamný film, zbytočne minuté dve hodiny.

Dal som sa oklamať 81 %. Táto televízna rozprávka nakrútená neúspešným režisérom nemá skupinu divákov, ktorých by mohla potešiť. Tolerovať by ju mohli diváci, ktorých spokojnosť s filmom rastie so zvyšujúcim sa podielom známych hercov. A samozrejme väčšmi ju budú tolerovať českí diváci, ktorí v nej budú vidieť neodmysliteľnú súčasť národnej kultúry.

Nemôžem sa pridať k pochvalným hlasom, ktorým na rozdiel odo mňa táto selanka šľachetného chorého lekára s posmrkávajúcim kriminálnikom neprekážalo neprirodzené správanie sa a prejavy oboch aktérov. Dvojica Pecháček-Klein má za sebou úspešnú veľkosériu Básnikov, ale v nej mi vyumelkované vyjadrovanie sa, osobitne v lekárskom prostredí, neprekážalo. Tu malo tvoriť pravdepodobne akýsi kontrapunkt medzi dvoma výrazne rozdielnymi osobami. Škoda, možno nebolo treba tak veľa, aby bol výsledok znesiteľnejší. Inak som si všimol, že vyššie hodnotenie dávajú väčšinou ženy, ale nič tým nechcem dokazovať.

Basil Rathbone je nepochybne jeden z najlepších predstaviteľov Sherlocka Holmesa. Ak sa nestotožňujem ani s jeho poňatím postavy, potom je chyba vo mne a v mojej utkvelej predstave, že knihy sira Arthura Conana Doylea je treba čítať a nie sa pokúšať ich prevádzať do filmovej podoby.

Športové filmy pozerám iba z povinnosti, netuším, či som vôbec videl nejaký indický film, ženské zápasenie považujem za omyl, pri filmoch dlhších ako dve hodiny znepokojene dvíham obočie a napriek tomu všetkému som dal tomuto sympatickému filmu štyri hviezdičky. Dobre sa naň pozeralo, zápasy boli kvalitne zahrané, bola v ňom nie jedna, ale hneď niekoľko nosných myšlienok a bol príspevkom k spochybneniu doterajšieho postavenia žien v Indii. To nie je málo. Inak som rád, že filmu nedal ani jeden komentátor menej ako tri hviezdičky.