nascendi

Hneď v úvode filmu ma rozladila prítomnosť Hugha Granta (nič osobné, púha alergia). To som ešte netušil, že na scénu vstúpi Marcus a neuveriteľné stvorenie, ktoré nazýva matkou. Zúfalo veriac, že je to iba krátke nedorozumenie, že im jednoducho nevyšiel úvod, som film hrdinsky dopozeral do konca. A bolo iba horšie. Bol som náchylný obviňovať kórejský rekordér, že nahral niečo iné, než mal zadané. Vrútil som sa do ČSFD, aby som zistil, kde sa stala chyba. Ale po prečítaní zopár komentárov som sa musel zmieriť s tým, že niektoré filmy jednoducho nie sú pre mňa. Veď na komentári Pradlíka, že k totálnemu happy-endu mu chýbalo iba to, aby mŕtva kačka ožila a zožrala hodený bochník chleba som sa zabával viac, ako na celom filme, ktorý je zaradený aj ako komédia.

Z pohľadu do mojich hodnotení vyplýva, že José Giovanni je o čosi lepší scenárista, než režisér, i keď jeho trojka (Posledná adresa, Dvaja muži v meste a Čierny talár pre vraha) je pre mňa nezabudnuteľná. Bohužiaľ Jako bumerang ma nezaujal. Bolo tam veľa hluchých miest, falošných tónov a neoslovilo ma ani herectvo hlavných predstaviteľov. Za omyl považujem obsadenie úlohy Eddyho Batkina. Bol úplne nevýrazný a vekom mi pripomínal skôr Delonovho brata, než syna.

Vít Olmer podľa môjho názoru nie je dobrým režisérom. Napriek tomu sa mu Jako jed podaril. Dominuje mu samozrejme precízne stvárnená postava stvárnená Zdeňkom Svěrákom, ale ani ostatné postavy príliš za ním nezostávali. Problémy krízy stredného veku v podmienkach permanentne krízového socializmu boli výstižné, Ivona Krajčovičová pôsobila príjemne cudzorodo a výsledkom bol film, u ktorého možno zabudnem na detaily, ale na celkové vyznenie určite nie.

Tak som sa dal hlúpo nalákať na 89 %, neuvedomiac si, že že české televízne inscenácie sú divákmi automaticky nadhodnocované, o to viac, keď v hlavnej úlohe vystupuje ich herecká ikona. Nie síce ako bavič, v nej je neprekonateľný, ale poradil si aj s dramatickou úlohou. Problém je, že mi to príliš pripomínalo Dědictví aneb ..., lenže tam som to cez humor a nadsázku prijímal menej kriticky. Z inscenácie som mal podobný pocit, ako z filmov s Vlastom Burianom. Tie tiež po vystrihnutí skvelých Burianových výstupov za veľa nestoja.

Film som videl (podľa ČSFD) pred dvoma rokmi, málo si ho pamätám a neviem, či to vypovedá viac o jeho kvalitách alebo o mojej pamäti. Opakovane som si ho pozrel iba kvôli komentáru. Námet nie je nový a toľko chválený scenár obsahuje okrem zaujímavých pasáží aj nudu, klišé a neprirodzené správanie postáv. Komentátor bol vhodný iba miestami a väčšinu času pôsobil skôr rušivo. Herci v prvej línii sa snažili zo všetkých síl, ostatní o poznanie menej. Patrick Wilson je síce fešák, ale do úlohy otca na materskej, ktorý si obľúbi žiť pasívnu úlohu, by typovo patril iný herec. Film ako celok je značne nevyrovnaný, čo však vôbec neznamená, že je priemerný alebo dokonca zlý. Len vo mne toho veľa nezanechal.

Film náročný na sledovanie a pre mňa aj na pochopenie. Štyri osoby na ostrove od samotného začiatku prezentujú svoje fóbie, svoju osamelosť, svoje cesty pri hľadaní Boha a pri vzájomnom porozumení. Ústrednou postavou je žena trpiaca akýmisi schizofrenicko-paranoidnými záchvatmi pravdepodobne na dedičnom základe. Napriek malému počtu osôb je vývoj vzájomných vzťahov i odkrývanie ich koreňov dostatočne nosné, takže film nenudí.

Ďalší slávny film (74. miesto v IMDb), na ktorý som sa tešil a ďalší, ktorý ma sklamal. Prvá polovica bola neskutočne rozvláčna a dejovo prázdna, samotný proces to ako tak oživil, ale bolo to ako podľa šablóny, potom prišiel koniec v štýle deus ex machina a bolo po všetkom. U filmov, tak ako u ľudí vnímam ich fyzický a mentálny vek. A tento film je oveľa starší než by nasvedčovalo polstoročie od jeho nakrútenia.

Neplánovane som si pozrel túto psychologickú konverzačku s kriminálnym pozadím a nie som sklamaný. Ale ani nadšený. Priemerný zážitok z priemerného diela. Zaujala ma absencia príznakov doby, čo v sedemdesiatych rokoch nebolo úplne obvyklé. Herecké výkony nebudem chváliť, scenáristické skratky nebudem haniť, lebo som s oboma počítal.

Programov tohto typu nebude nikdy dosť a keď má televízia prispieť aj ku vzdelávaniu, tak cesta vedie aj prostredníctvom takýchto programov.

Výborný seriál, ktorý poteší zvedavých divákov vo veľmi širokom vekovom rozpätí. "ako sa to robí" je otázka, ktorá vŕta v hlave väčšiny chlapcov už od útleho veku a neprestane vŕtať ani v starobe. Netrestajte deti, keď rozoberajú alebo rozbijú svoje hračky. Je to iba preto, že ste im neumožnili pozerať tento seriál.