nascendi

Boj osamelého hrdinu proti rozvetveným chápadlám mafie v politickom a mocenskom prostredí, ktoré si už mafia stihla upraviť do užívateľsky príjemnej podoby, dokáže zaujať. Veď je to ako boj rozprávkového hrdinu so sedemhlavým drakom. Keď tým osamelým hrdinom je charizmatický Michele Placido, šance na úspech sú, minimálne u ženskej časti publika, omnoho vyššie. A keď tú úžasnú hudbu k seriálu zloží Ennio Morricone, šanca na úspech je, minimálne u počujúcej časti publika, ešte vyššia. Takže jediné, čím si môže seriál, akým je Chobotnica ublížiť, je jeho naťahovanie do neprijateľnej dĺžky. A tomuto nebezpečenstvu sa bohužiaľ ani tento seriál neubránil.

Z tvorby Miloslava Luthera som zatiaľ videl iba dva filmy (Nebezpečné známosti a Anjel milosrdenstva). Oba ma nadchli a tak som so záujmom sledoval jeho Chodník cez Dunaj. Netrvalo dlho a vedel som, že ho k spomínaným dvom dielam nepriradím. Celý film mi pripadal príliš rozháraný, prvoplánový, s neprirodzenými dialógmi a prekvapujúco slabými, kŕčovitými hereckými výkonmi. Napriek tomu, že sa tvorcom nepodarilo stvárniť hlavnú myšlienku, dávam tri hviezdičky, pretože to bol napriek negatívam pozerateľný film.

Napriek odňatej hviezdičke považujem Chorus Line za zaujímavý muzikál. Muzikál, na ktorom ma nejako zvlášť nezaujala hudba ani tanečné čísla, ale príbeh. Príbeh toho, ako sa prostredníctvom náročného výberového konania oddeľujú vynikajúci od dobrých a dobrým ostáva iba nádej, že v niektorom z ďalších výberových konaní uspejú. Príbeh drobných osobných víťazstiev a prehier, kde ani dlhodobo vynakladaná snaha nemusí viesť k úspechu. Škoda, že sa mi tento muzikál v pamäti nespojí so žiadnou skladbou, ktorú by som si po čase vybavil a prípadne jej melódiu aj zapískal alebo zahmkal.

Filmy tohto typu si vyžadujú presne určenú záujmovú a vekovú skupinu divákov. Diváci, akým som napríklad ja sa dlhé minúty snažia odlíšiť jednu tvár od druhej, dobrých hrdinov od zlých a to je také vyčerpávajúce, že prípadné ďalšie filmy s kódovým označením šaolin môj mozog odmietne prijať.

Veľmi zaujímavý a podnetný film od režiséra, ktorý je údajne slávny a mne o tom ešte nikto nepovedal. Najprv som sa snažil "vysomáriť" zo zvláštnej výstavby deja, ale po neúspechu som už film vnímal bez potreby všetko pochopiť a všetkému porozumieť. Je prirodzené, že človek ako ja už nemôže byť fanúšikom takých režijných postupov, aké používa Kar-wai Wong, nechápe kultovosť diel tohto typu, ale za úspech považuje už to, že ho film neodradil, nenudil, zaujal, v niektorých momentoch nadchol, i keď necíti potrebu vidieť ho opakovane.

Ak mám, a ja aj chcem, hodnotiť filmy podľa zážitku, potom nemám najmenšie pochybnosti o oprávnenosti piatich hviezdičiek. Nevidel som tento film prvý krát, napriek tomu som si ho aj dnes vychutnal. Iste, ak by nebol nakrútený na motívy skutočného príbehu, obviňoval by som scenáristu, že mu niekedy ušlo pero. Ale komediálny nádych umožňuje prehliadnuť niektoré nedokonalosti. Excelentná trojica hercov, bez oddychových časov postupujúci dej, zaujímavá hudba a nakoniec aj americký happy end robia z tohto filmu jeden z necelej dvojstovky filmov, ktorým som doteraz dal plný počet bodov.

Mottom jednej, často reprízovanej reklamy v TV je, že aj muži majú svoje dni. Aj sám veľký Hitchcock mal svoje slabšie dni, počas ktorých vznikali jeho slabšie filmy. Chyťte zlodeja je jedným z nich. Nevýrazný, s dvojicou slávnych, ale vzájomne neladiacich hercov, s hlučnou a vyrušujúcou hudbou, ktorou sa vylepšoval nezaujímavý príbeh, so zdĺhavými automobilovými "naháňačkami" atď. Prekvapilo ma, že zadnú projekciu nepoužívali aj pri scénach v interiéri. Ono by to bolo vlastne jedno. Nedávam hviezdičky za slávne mená. Ani v tomto prípade neurobím výnimku.

Nástup mal tento dokument veľmi dobrý. Postupne sa to začalo motať okolo politicko-právnych problémov a príťažlivosť dokumentu klesala. Je zaujímavé, v koľkých prípadoch sa nájdu jedinci, ktorí napriek ohrozeniu svojej rodiny i seba samých idú za tým, čo považujú za správne a pravdivé. Takmer v 100 % prípadov sú zomletí mlynčekom systému, pretože ten disponuje obrovskými prostriedkami a najmä si uvedomuje nebezpečenstvo týchto osamelých bojovníkov. Pamätám si na škandál, ktorý odhaľoval pozadie úspechov športovcov NDR. Prehrmel a nič sa neudialo, prehrmel i Armstrongov škandál a prehrmí aj štátom podporovaný doping v Rusku. Pokiaľ sa bude ľuďom vtĺkať do hlavy, že úspechy športovcov sú vlastne úspechmi zriadenia, potiaľ bude existovať štátny záujem iba na tom, aby sa na to neprišlo a nie na tom, aby sa tak nekonalo.

Zdalo by sa, že keď kvalitnú hru naštuduje dobrý režisér s dobrými hercami, tak výsledok nemôže byť iba priemerný. A on podľa mňa bol. Tak ako neznášam filmy z ruského prostredia nakrútené Američanmi, nemám ani dobrý pocit keď sa slovenskí herci snažia vytvoriť ilúziu anglického prostredia. Aj keď im to v tomto televíznom filme celkom išlo, s výnimkou Milana Kňažka, ktorý nemal svoj deň a pôsobil mimoriadne nedôveryhodne.

No dobre. Hemží sa to tu vysokými hodnoteniami a obdivnými komentármi, tak ostanem tolerantný a obmedzím sa na to, že filmy tohto typu sú pre iných divákov. Opäť som raz doplatil na to, že som neplánovane zhliadol nejaký film namiesto toho, aby som sa venoval niečomu rozumnejšiemu.