nascendi

V krátkom čase po sebe som si pozrel dokumenty o dvoch pilieroch francúzskej kinematografie - o Lino Venturovi a Jeanovi Gabinovi. Obaja boli prakticky nehercami, k filmu sa dostali až po tom, ako ich život omlátil a sformoval. Asi to bol dôvod prečo pôsobili tak vierohodne, aj keď si nie vždy vyberali úlohy, ktoré sedeli ich naturelu. Videl som s ním dosiaľ 21 filmov. Bedárom a Sicílskemu klanu som dal maximálny počet hviezdičiek, ale ani ostatné nedopadli vyložene zle. Samotný dokument bol dobre spracovaný. Neprekážal mi ani encyklopedický výpočet filmov, aj keď dalo sa aj inak. Podstatné bolo, že sa vždy našiel priestor na objasnenie jeho životných míľnikov. Deprimujúce boli závistlivé akcie lakomých sedliakov pri vidine možnosti obrať slávneho herca o časť jeho poctivo nadobudnutého majetku.

Musím sa priznať, že ma tento film o zatajenej vode nejako zvlášť nezaujal. Napriek hereckým výkonom, kamere, výprave a všetkému ďalšiemu o čom sa tu píše. Príbeh príliš jednoduchý a okrem toho nemám rád, keď sa niekto za niečím pachtí aj keď je všetko proti nemu. To sa mu potom buď nepodarí a je z toho smutná nuda alebo podarí a je z toho Hollywood. Ale otrocké vláčenie vody a zúfalá túžba po daždi ma dostali. Boli až živočíšne. Pomaly som sa za dážď modlil spoločne s Depardieuom.

Z európskych klonov Elvisa Presleyho (Cliff Richard v Anglicku, Bobby Solo v Taliansku) ma práve Johnny Hallyday zaujal najmenej, a to aj v dobe jeho najväčšej slávy. Čo chceli autori filmu spoločne s týmto exhumovaným rockerom dosiahnuť, to mi ostalo skryté. A pretože sa mi okrem námetu nepozdávala ani realizácia, na viac hviezdičiek to nevyšlo.

Keď vidím v popiske, že ide o romantický film spozorniem, pretože na romantické filmy mám obzvlášť citlivé receptory. U tohto filmu ma ešte prekvapila dejová podobnosť s filmom Na budúci rok v rovnakom čase. To ešte zvýšilo moju zvedavosť, pretože zmieneným filmom som bol výrazne sklamaný. A Jeden deň sa mu bohužiaľ úplne vyrovnal. Ničím ma nezaujal a nudil som sa tak výrazne, že poslednú tretinu som prežil iba s častým využívaním rýchloposunu. Nič, absolútne nič ma na tom príbehu, ani na jeho stvárnení nezaujalo. Pritom z filmárskeho, či hereckého hľadiska tam neboli vážne chyby, ale načo je dobré remeslo, keď chýba nápad?

Je mi ľúto, ale opäť budem proti všetkým. Francúzske detektívky zo 60. - 80. rokov pokladám za pozerateľné aj v súčasnosti. V niektorých prípadoch dokonca prevyšujú aj súčasnú americkú produkciu. O komédiách to bohužiaľ nemôžem konštatovať. A pritom vôbec nerozhoduje, či v nich svoj obmedzený repertoár predvádza Louis de Funés alebo Pierre Richard. Nepopieram, že som sa niekoľkokrát aj zasmial, ale častejšie som mal pocit trápnosti. Ani obľúbená Annie Girardot nemala šancu zvrátiť môj celkový negatívny dojem.

Áno, áno, i takto môže vyzerať špionážny film. Bez bondovských rekvizít, bez akčných hrdinov, bez stále prítomného napätia. Tento film disponuje hrdinami, ktorí pôsobia skôr ako precízni a výkonní úradníci, dráma a napätie sú skrývané ako u hráčov pokru a napriek tomu je ich príbeh i to, ako pozvoľna ubieha bližšie skutočnosti, ako v populárnych špiónskych filmoch. Aj ja som mal problém s množstvom postáv, vzťahov a textu vo filme. Nedá sa povedať, že by som sa chvíľami nenudil. Ale napriek tomu dávam štyri hviezdičky, lebo tento film si ich určite zaslúži.

O tejto teroristickej akcii som čítal viacero článkov a tak som bol zvedavý na jej televízne spracovanie. Napriek účasti dvoch slávnych hercov som bol dosť sklamaný. Teroristická akcia bola poznamenaná množstvom chýb na jednej i druhej strane, politickým zasahovaním a neskúsenosťou zasahujúcich policajtov s týmto druhom zločinu. Mohol byť z toho príťažlivý film. Ale kontraproduktívna heroizácia zastrelenia dvoch izraelských športovcov bola skôr pripomenutím sovietskych filmov z najhoršieho obdobia, než dramatickou rekonštrukciou skutočnej udalosti. Takže premárnená príležitosť

Spomínam si, ako Jan Werich rozprával, že neznámemu človeku dá na začiatok 100 bodov a pri každom sklamaní z nich uberá. Inšpirovalo ma to k obdobnému postupu u tohto výnimočného seriálu. Zatiaľ som videl štyri diely a nemám najmenší dôvod uberať z pridelených piatich hviezdičiek. Skôr by som mal ubrať zo zvedavosti, pretože tento seriál disponuje tým, čo robí seriál dobrým seriálom, a teda tým, že diváka navnadí na sledovanie ďalších častí. Dopisujem pár minút po skončení seriálu. Ohromný osemdielny zážitok. Pomalé tempo a napriek nemu permanentné napätie, mozaikový strih a napriek tomu sa divák nestráca v príbehu, ani v postavách, nevtieravá a napriek tomu prítomná hudba, absencia kladných postáv, ktoré napriek tomu majú divácke sympatie. Nečakal som od seriálu takmer nič a napriek tomu som dostal všetko. A vrátiac sa k Janovi Werichovi, necítim potrebu ubrať ani jeden z pôvodných sto bodov.

Nie som správny divák pre filmy Spikea Leeho. Postavy v tomto filme ma nezaujímali, niekedy až odpudzovali. Aj keď je to komédia, nepamätám si, že by som sa zasmial, skôr som mal pocit trápnosti. No nič, je to obľúbený režisér dobre prijímaných filmov, tak nebudem dráždiť jeho fanúšikov. Tri hviezdičky za dopozeranie a nenaštvanie sa.

Sam Raimi si pre svoj film zvolil lákavú tému. Veď kto by sa aspoň raz nepohrával s myšlienkou, ako by sa zachoval pri nečakanom náleze veľkých peňazí. Lákavú tému je však potrebné rozpísať do scenára. A tu už prichádza k prvému zdvihnutiu obočia. Scenár podľa môjho názoru vedie hercov k málo uveriteľnému správaniu, ktorého zmysel som videl iba v pribudnutí ďalších mŕtvol a posunutí ústrednej trojice do ešte väčšej bezvýchodnosti. Ak by už nebol použitý pre iný film, pre tento by sa hodil názov Nejako sa to komplikuje. Takže scenár ma neoslovil. Herci áno. Stále viac obdivujem Billyho Boba Thorntona, ktorý vytvoril ďalšiu zo svojich početných hereckých kreácií. Dokonca aj dabing jeho postavy považujem za veľmi vydarený. Dabing si vo všeobecnosti nevšímam, pretože mi postačuje, ak ma neruší. Tento ma zaujal. Celkový dojem z filmu by sa dal vyjadriť slovami: Nebolo to zlé, ale mohlo to byť lepšie.