nascendi

Neuveriteľne zdĺhavý a nekomplikovaný film o podvodníkovi, na ktorého sa rúti chabá konštrukcia postavená na túžbach a očakávaniach miestnych podnikateľov zaslepených vidinou zisku do takej miery, že prehliadnu jednoduchý podvod, ktorého obeťou sa stávajú. Celý príbeh mi neodvratnosťou žalostného konca pripomenul mankárky za socializmu, ktoré si pobyt v nápravnom zariadení odďaľovali požičiavaním tovaru zo susedných predajní pred inventúrou.

Príliš ma tento televízny film nezaujal. Cítil som že zobrazovaná skutočnosť bola v množstve epizód a detailov podriadená vyššej zrozumiteľnosti i atraktívnosti pre bežných divákov. Dôsledkom bolo, že film ostal na polovičke cesty medzi hraným dokumentom a voľným zobrazením na tému vedy bez hraníc.

V súčasnosti je frekventovaný pojem - krádež identity. Posledný spravodlivý je film o problémoch s jej znovunadobudnutím, pretože keď niekto pozabíja všetkých, ktorí vás poznali, tak máte reálny problém dokázať, že ste tým, za koho sa vydávate. Film ma nejako zvlášť nezaujal, lebo podľa mňa netreba holocaust donekonečna opisovať, ale využiť ho na to, aby sa v žiadnej modifikácii neopakoval. Zaujal ma výkon Maria Adorfa, ktorého som doteraz poznal viac-menej v úlohách zloduchov najrôznejšieho druhu.

Som presvedčený o tom, že prepustiť psychiatrického pacienta z ústavnej liečby a spoľahnúť sa na to, že bude pravidelne užívať predpísané lieky je príkladom hlúpeho, alibistického a nezodpovedného prístupu spoločnosti voči chorému jedincovi. Tento film mierne diskontinuálnym spôsobom rozpráva príbeh schizofrenika rozpadnutý na dve časti - s liekmi a bez liekov. Schizofrénia nie je malá zdravotná nepríjemnosť, a aj keď film nezabieha do tragických dôsledkov, prechod z mierne humorného príbehu do stavov plných napätia prináša poriadnu dávku dramatickosti. Výkon Daniela Craiga je bezchybný a prekvapujúci. Umožňuje prehliadnuť nedokonalé a nedotiahnuté záležitosti a mať z filmu ako celku aspoň mierne nadpriemerný dojem.

Oproti dobrému dojmu, ktorý som mal po skončení tohto filmu je hodnotenie pomerne skromné. Dôvody sú tri. Myslím si, že mierne použitie nožničiek by filmu iba prospelo, že slzopudné scény mohli byť striedmejšie a tiež si neviem jednoznačne zodpovedať otázku, či takmer 70 rokov po vojne je potrebné nakrúcať takéto filmy a ak, či môžu priniesť nejaký nový, neopozeraný pohľad na túto dobu.

Nezvyknem hodnotiť, ani sa odvolávať na komentáre kolegov, ale v tomto prípade spravím výnimku. Komentár Radka99 vyjadruje presne to, čo by som ja inými slovami vyjadriť nedokázal. Takže sa pod tento komentár podpisujem, aj keď nie som na mol, nikto mi nestrká podpisový arch pod nos a zajtra nebudú moje meno hlásiť v nejakom rozhlase zatiaľ nevlastnenom zbohatlíkmi.

Karel Čapek je môj najobľúbenejší český spisovateľ a napriek tomu ma nechal tento film úplne ľahostajným. Pohybovali sa tam nejaké figúrky slávnych ľudí, recitovali svoje predpísané texty a ja som si stále viac uvedomoval, aký je to kumšt nakrútiť naozaj pútavý a verný životopisný film o veľkom človeku. Tej dvojici režisérov sa to evidentne nepodarilo, aj keď im vo výsledku výrazne pomáhal Josef Abrhám, ktorý je pre zmenu jedným z mojich najneobľúbenejších českých hercov. Takže tri hviezdičky iba slabé a z úcty k Čapkovi, s filmom pomerne málo súvisiace.

Polovičným tempom plynúci, do hneda ladený poľský film z obdobia II. svetovej vojny, s hlavným predstaviteľom, ktorý mi vizuálne pripomínal malého Brada Pitta ma nemal čím zaujať. Striedanie reality s predstavami jedenásťročného chlapca tiež pútalo moju pozornosť iba zriedka. Takže priemerné hodnotenie je maximom, ku ktorému som ochotný pristúpiť.

Napriek striedmemu hodnoteniu považujem Klavíristku za zaujímavý film, ktorý sa oplatí pozrieť aj viacerým, než necelým dvadsiatim užívateľom ČSFD. Je to striedmo videný a vyrozprávaný príbeh boja o miesto na Slnku v okupovanom Francúzsku, očami a slovami mladej klavíristky, ktorá sa iba ťažko dostáva z anonymity vytváranej tieňom slávnej a dominantnej speváčky. Na štyri hviezdičky by ma musel niekto pustiť s nožničkami k filmu.

Neoslovil ma tento Bergmanov film. Chápem, čo ním chcel vyjadriť, pravdepodobne to v tejto podobe vnímavejší diváci aj budú akceptovať, ale pre mňa je to iba film, ktorý kompletizuje Bergmanovu tvorbu.