nascendi

Nič som o filme, predtým, ako som ho začal sledovať, nevedel. Od prvých záberov ma zaujal, pretože som filmový fanúšik už takmer 70 rokov a pred očami sa mi v rýchlom tempe mihali známe postavy v známych situáciách, i keď teraz v nových spojitostiach. Po pár minútach som tie mihotavé zábery prestal vnímať ako nejaký filmový kvíz a nechal som sa iba unášať tým, čo sa dialo na obrazovke a snažil sa tiež vnímať tajničku tej obrovskej skladačky. Spokojný som bol až do samotného záveru a ak by som bol suchár, napíšem: 450 filmov, 113 postáv, 84 minút, päť hviezdičiek. Ale ja to radšej zakončím predsavzatím: Tento film si ešte pozriem v dohľadnej dobe. A bude mi pri ňom tak dobre, ako dnes.

Chazellov film považujem za pozoruhodný a napriek tomu chápem, že pre "bežných ľudí" je každý štátny výdavok, ktorý nesmeruje k ich plným  žalúdkom zbytočný a priam škodlivý. Som pamätník udalosti, ktorou sa naplnila vízia prezidenta Kennedyho. Ide o zvláštny film. Je hraný a často som mal pocit, že sledujem dokument. Je o ceste na Mesiac a značný priestor je venovaný životu Armstrongovej rodiny. Ústrednou postavou je Neil Armstrong, ale ak je na scéne jeho manželka, pozornosť sa presunie k nej. Nie je to hudobný film, ale vynikajúca Hurwitzova hudba je trvale prítomná. A okrem hudby ma zaujali aj netypické zvuky, akými boli vŕzganie, škripot a ďalšie. Je to americký film a vlajky v ňom povievali, k Trumpovej zlosti, iba občas. Chazellovi sa pravdepodobne nepodarilo zmeniť iba presvedčenie konšpirátorov, že celá cesta na Mesiac vznikla v utajenom filmovom štúdiu.

To bolo ako blesk z jasného neba. Vôbec som nečakal, že ma tento neznámy film tak zaujme a vlastne ani nedokážem určiť, čím si môj záujem zaslúžil. Bol som ním pohltený od začiatku až do konca. Možno aj vďaka výbornému dabingu ma nič na jednoduchom príbehu, ktorý mi vzdialene pripomenul film Mary a Max, nevyrušovalo. Neviem odhadnúť, či priznanie plného počtu hviezdičiek bezprostredne po záverečných titulkoch nebolo unáhlené, ale dal som ich v dobrej, priam najlepšej viere.

Už dávno som žiadnemu filmu nedal plný počet hviezdičiek. Film Generál Patton považujem za vhodného kandidáta.. Nie je veľa takých excentrických a výnimočných osobností, ktoré nepochybné úspechy spoľahlivo znehodnocujú bezohľadnosťou pri honbe za splnením úloh. Niekedy mám snahu charakterizovať film jedným slovom. U tohto filmu je to komplexnosť. Film podľa mňa komplexne zobrazil nejednoznačnú a rozporuplnú osobnosť gen. Pattona. Režisér a osobitne George C. Scott k tomu maximálne prispeli. Nezaznamenal som nadbytok amerického pátosu, bojové scény boli tiež v poriadku, takže nemám dôvod kvôli nejakým maličkostiam znižovať hodnotenie. Aj hudba bola fajn.

Bežne sa mi stáva, že plný počet hviezdičiek dám 2 - 5 filmom ročne. A teraz sú to dva filmy za tri dni! Je to samozrejme iba náhoda, ale príjemná. Spotlight je naozaj vynikajúci film, a to po všetkých stránkach. Som ateista, ale vieru (tú skutočnú, intímnu, neagresívnu) plne rešpektujem. Stalo sa, bohužiaľ, že sa cirkev odtrhla od viery, rovnako tak ako sa politici odtrhli od služby ľuďom. A potom už stačilo iba zaviesť celibát, aby sa majetok, o ktorý ide každej cirkvi v prvom rade, dedením nezmenšoval. Ale celibát je proti prírode a tak vznikali a pokračujú konflikty, ku ktorým sa cirkev stavia rovnako, ako komunistický režim k politickým procesom ("áno, robili sa i chyby" alebo kecy o niekoľkých zhnitých jablkách). Pokrytectvo cirkvi je obrovské. Pasujú sa za vzory mravnosti, etiky, zbožnosti a v prípadoch zlyhania je ich prvoradým záujmom zamiesť všetko pod koberec. Takže nie iba nejakých 249 zhnitých kňazov, ale aj omnoho väčšie množstvo tých, ktorý ich zločiny kryli alebo o nich aspoň vedeli a tajili ich. Domnievam sa, že všetko pokračuje naďalej, len sofistikovanejšie. Tak nakoniec pokračuje každé svinstvo v tomto svete - od pirátov a gangstrov k bielym golierom. K filmovej stránke sa nebudem vyjadrovať, lebo som si nevšimol nič, čo by zmenšovalo môj obdiv. A dobré je, že som film videl v dobe, kedy prebieha súd s našimi hnilobami, ktoré masívne zneužívali dospelých. Problémom však je, že Slovensko nemá Vatikán, kam by túto vrcholovú hnilobu vykoplo.

I keď severania nakrúcajú filmy o "bývalých" pomeroch v polepšovniach a sirotincoch vo veľkom množstve (napr. Zlo, Kráľ z ostrova Bastoy, Útočisko) nerobí mi problém oddeliť tento film od ostatných. Vďačí za to nielen vynikajúcemu castingu (riaditeľ i obaja chlapci), ale i dokonalo zvládnutej atmosfére beznádeje a gradácii napätia. Úžasná bola aj živočíšna vynaliezavosť malých delikventov, ktorá čelila kolektívnemu strachu chovancov a súdržnosti vychovávateľov. Larsa Mikkelsena som videl po prvý krát, ale som presvedčený, že desivejších záporákov veľa vo svete filmu nie je.

Konečne sa mi podarilo pozrieť si zostrih z legendárneho koncertu Queen v Budapešti. Freddie mal krátko pred štyridsiatkou (sme rovesníci) a bol vo vrcholnej forme. K skupine Queen mám osobitný vzťah, pretože je jedinou skupinou na hodnotení ktorej sa spravidla zhodnem nielen s generáciou nasledujúcou po mojej ale niekedy aj s ľuďmi z generácie ďalšej a to je už naozaj výnimočné. Koncert si zaslúži prívlastok legendárny, pretože od výberu skladieb a ich interpretáciu až po choreografiu tam všetko fungovalo na jednotku.

Nejako som sa rozkokošil. Za dva dni dve päťkové hodnotenia, to tu ešte nebolo. Ale darmo je. Aj keď snehu a mrazu tam bolo hodne mal som asociácie nie na Fargo, ale na oboch Sicariov, aj keď tam boli teploty v plusových hodnotách. Film považujem za pozoruhodný, aj keď do dokonalosti mu dosť toho chýba, ale podstatné bolo, že som sa dokázal s ním synchronizovať. Neprekážalo mi pomalé tempo, úsporné dialógy, nechýbalo mi viac akčných scén, ani viac záberov z nádhernej prírody. Vlastne mi prekážala iba Elisabeth Olsen ako herečka, aj ako postava. Nedokážem si predstaviť, že FBI niekoho pošle na kraj civilizácie, do krutej zimy bez vybavenia a v lodičkách. Na Sheridanovom scenári ma fascinuje, koľko zámlk sa vyskytuje v texte, na druhej strane som nerozumel, prečo niektoré sekvencie nedokončuje. Nielen v Sicarioch, ale aj v tomto filme som oceňoval hudbu, ktorá to všetko dotvárala. Možno to nie je film na päť hviezdičiek, možno niekedy v budúcnosti to upravím na nekonfliktné štyri, ale krátko po záverečných titulkoch som svoj výsledný pocit pretavil do plného počtu.

Tak som si počas dvoch dní pozrel seriál, o ktorom sa dnes hovorí. Ale nie iba preto, veď som vynechal množstvo filmov a seriálov, o ktorých sa tiež hovorilo, ale som tušil, že iba preto, aby si na seba zarobili. Černobyl je iná káva. K jadrovým zbraniam a jadrovej energetike som mal bližšie, ako bežná populácia a zaujímalo ma, ako sa s problematikou havárie jadrovej elektrárne v ZSSR vysporiadajú nerusi. Výsledok je pre mňa príjemným prekvapením. Od realistického zobrazenia prostredia, cez dramatický dej a výkony hercov až po posolstvo ktoré seriál vysiela. Mohlo by sa zdať, že udalosť, o ktorej už dosť vieme, nás nemôže prekvapiť dramatickými momentmi. Ale postup potápačov temnými chodbami v kontaminovanej vode za stúpajúceho praskania GM detektorov bol napätím porovnateľný s naháňačkami Iasona Bournea. Tvorcovia sa nevyhli niektorým vecným chybám, nie vždy som sa stotožnil s proporcionalitou epizód, ale kto by im to vyčítal? Možno iba tí, ktorým prekáža aj komunikácia v angličtine. Tento seriál poriadne prekope moju tabuľku najobľúbenejších seriálov. A najväčší gól som zažil dopoludnia, keď prišla správa, že Rusi sú so seriálom nespokojní a mienia nakrútiť vlastnú verziu, v ktorej haváriu spôsobí agent CIA. Takmer som spadol z kresla spomínajúc si na slová pesničky Pepu Nosa: "Já jsem agent síajej, jsem nebezpečnej a véry, véry zlej". Už sa neviem dočkať, kedy nám Rusi odhalia tú najposlednejšiu a najpravdivejšiu pravdu.

Capoteho kniha Chladnokrvne je súčasťou mojej knižnice a tak som mohol posúdiť, nakoľko sa Richard Brooks trafil do mojej predstavy. Viem, že som bol spokojný, ale na detaily si už po toľkých desaťročiach nespomínam. Chladnokrvne som odvtedy nevidel a asi už ani neuvidím, lebo televízie vysielajú predovšetkým pre postihnutých Alzheimerovou chorobou, ktorým aj dvojstá repríza filmu prináša rovnaký zážitok, ako premiéra. Nie je však treba strácať nádej. Už o tri roky neskôr sa mi podarilo dostať sa k filmu a potvrdiť si prvotný dojem z neho. Možno je pridlhý, ale iba pre súčasných milovníkov akčňákov, možno má aj iné nedostatky, o ktorých neviem. Ale ten chlad z názvu je prítomný počas celého filmu.