nascendi

Predposledná z grotesiek nakrútených v spoločnosti Mutual je zmesou vydarených gagov, ale aj temnejších tónov, ktoré pripomínali, že Chaplin mal osobnú skúsenosť s prisťahovalectvom a chudobou. Ostávam verný zásade nehodnotiť dokumentárne a krátkometrážne filmy.

Aj keď som veľký ctiteľ Charlieho Chaplina, pri opätovnom sledovaní jednej z jeho prvých grotesiek som sa iba párkrát usmial. Tie začiatky pred 107 rokmi sú poznať. Ale bez nich by nebol Chaplin, ktorého najlepšie filmy pretrvávajú až do dnešných časov>

Veľmi dobre vystavaný príbeh. Väčšina z nás to pozná, ako sa po búrlivej noci všetky predmety proti nám vzbúria. Chaplinove boje s taxametrom, vypchanými zvieratami, otáčavým stolom, kobercami, hodinami a najmä so sklápacou posteľou nie sú výsledkom práce gagmana, ale dokonalo odpozorované zo života. Je to určite jedna z najlepších Chaplinových grotesiek, pri sledovaní ktorej som mal kedysi problém udržať sa od smiechu na sedadle v kine. A dnes? Dnes som mal problém aspoň raz sa schuti zasmiať, napriek tomu, že groteska sa nezmenila.

Intoleranciu som videl iba raz a aj to pred 50 rokmi. Napriek tomu si pamätám, aký ohromný účinok mal na mňa tento úžasný nemý film. Nie je veľa filmov, ktorých režisér tak dôsledne dbá na architektúru príbehu, ako je tomu v Intolerancii. Žiadna architektúra však nezachráni film, pokiaľ jej prvky nie sú spojené silnou myšlienkou. Aj to je splnené. Tak potom prečo film prepadol a doviedol D.W. Griffitha k bankrotu? Pravdepodobne sa stalo to, čo sa stáva geniálnym ľuďom, ktorí predbehnú dobu a ostávajú svojimi súčasníkmi nepochopení. Divák odchovaný Pokropeným kropičom a utekajúci pred lokomotívou rútiacou sa naňho z filmového plátna nemohol byť pripravený na majstrovské prelínanie sa štyroch príbehov z rôznych dôb. Veď koľko z divákov odchovaných strieľačkami, horormi a animákmi by aj po sto rokoch ocenilo tento významný film?