winstonik

To by nebola Frances, aby s ľahkosťou sebe vlastnou neuhrala konzervatívnu romancu o vzťahoch ako takých. Nečakajte žiadnu hlbokú rozpracovanosť postáv: vlastne sa nikdy nedozvieme, prečo naša hlavná hrdinka je taká, aká je. Napriek tomu však spríbeh nemá zásadnejšiu slabinu, plynie pozvoľne a zrozumiteľne.

Miliónta variácia na rozprávku o tom, ako chudobná durvčinka ku šťastiu prišla. Táto verzia je obzvlášť hlúpučká. Autor sa zjavne nevedel rozhodnúť, či to bude komédia alebo romantický slaďák a ono je to vidno: psychológia postáv je úplne rozpadnutá, dej škrípe, postavy robia nelogické rozhodnutia, nie je to ani vtipné, ani romantické.

Balada o odpúšťaní s Coenovským nádychom. Nečakajme ktovieako silný príbeh zúfalej matky, lebo naša solitérna pomstiteľka sa nespráva ktovieako pochopiteľne a nie je ani ktovieako zronená. Príbeh je oveľa silnejší v rozpracovaní ďalších postáv a ľahkom nadhľade, z ktorých trčí Francesin príspevok.

Rakel je opačný extrém materstva. Na jej nablýskanej strane sú instagramové matky, ktoré žijú v luxuse, navštevujú kurzy pre mladé mamičky, zdieľajú bio-eko-raw jedlá a každý pšuk svojho bábätka. Tam v strede je väčšina matiek: unavené, vystresované a šťastné. Naša Rakel je chudobná, s otcom svojho dieťaťa sa nestihla lepšie spoznať a do materstva sa jej vôbec nechce. Rakel je uveriteľná. Tomuto komornému a filmársky zručnému príbehu nechýba vôbec nič.

Mladý Thomas Daneskov namiešal čierno-komediálnu variáciu na krízu stredného veku akoby nič a vyšlo mu to celkom parádne.

Ako obrázok. Wes je apologét dobra a ani z Francúzskej depeše sa nedá neodísť s pocitom, že veci sa dajú robiť lepšie. Stačí len sadnúť si, odložiť smartfón a pozorovať jeho svet.

Hlboko podceňovaný film. Tvorcovia vsadili na originálnu a veľmi silnú tému, o ktorej sa však veľa nehovorí. Vlastne sa o nej nehovorí vôbec. A to je škoda. Možno niektorých recenzentov odradila rozvláčnosť deja, ktorá príbehu na atraktivite rozhodne nepridala, možno niektorí nemajú skúsenosti s deťmi. Ide však o veľmi solídne spracovanie, ktorému skvele pomáhajú Olivia Colman a Jessie Buckley (a film, dúfam, pomôže v ich kariére). Štyri hviezdičky, piata na vyváženie negatívnych ohlasov.

Celkom majstrovský kúsok. Zdá sa, že ospalé letné dni chcel Guadagnino vyjadriť dĺžkou filmu, no skrátenie by mu divák bezpochyby odpustil. A záver v štýle "čo by ste chceli vedieť od svojho rodiča, ale nepovedal vám to".

Pravda jest, že skutoční Edwardsovci sa od ich filmových predstaviteľov vo všeličom líšili. Tejto dvojici nemožno uprieť sympatie a tvorcom snahu vykresliť verne aj tie motivácie, ktorým všetci rozumejú, ale mnohým je blbé o nich hovoriť.

Škoda toho pokusu o sociálnu drámu v závere, ktorým sa pokazil komorný príbeh. Stephen Graham po trojdielnom Time opäť bravúrny a má našliapnuté na veľkú kariéru charakterových päťdesiatnikov.