Biopler

Nemám rád keď zo mňa, ako diváka, robí režisér so scenáristom blbca. Narážam na ich číslo izby 32, ktoré sa spomína na konci a vraj aj na začiatku, čo nie je pravda. Takto môžem celý príbeh poslať do hája. Hviezda za fajnového Kronera a uja Mrázika v podaní Korbelářa.

Príjemná vecička, pri ktorej si ma JPM získal komponovaním záberov, hudbou a ako predstavil Paríž a týpka v ňom, ktorý sa len tak fláka životom. Nočný jazdec, ktorý pred šiestou ráno nejde do postele, je v podaní Duchesneho postava, ktorá ledva-ledva utiahne celý film a cítiť to hlavne v polovici stopáže kedy sa láme film v tom o čom vlastne chce byť. Chystanie lúpeže a jeho rola v tom celom má slabo vykreslený motív a ide to s filmom pomaličky z kopca ako do kopca. Zbrklý záver to podtrhuje, na druhej strane asi každý divák čaká vrchol v podobe poriadnej akcie, no tá sa nekoná a vybaví sa to srandovnou konverzačkou, z ktorej Bob asi opäť vylezie s minimálnymi škodami.

Vyše hodiny trvá kým sa príbeh zapletie, dovtedy sledujeme predstavovačku postavičiek, ktoré hrajú s ťažkou pohodou, no dielo ako celok pôsobí veľmi divadelne. Očakávaná vražda neprekvapí, odhalenie tiež veľmi nie, najmä keď pozorne počúvate repliky. Poirot v podaní Ustinova je fajn, ale viac ma bavil Niven.

Skvelý Hitchov prechod na éru zvuku v jeho filmografii. Film začína bez slov, predstavuje nám detektíva počas bežného dňa v práci. A až po cca 10 minútach zaznejú prvé slová, dokonca postavy sú chrbtom ku kamere, to je doslova predohra pre zvuk. Sám Hitch veľmi dobre experimentuje so zvukom, primárne v debatách kde hrá ústrednú rolu nôž, zároveň vraždu v sebaobrane nakrúti štýlom ešte z nemej éry. Čiže je to film kde sa miesi nový prvok - zvuk so silou vyprávania obrazom, v ktorej je Hitch tak silný. Príbeh v správaní postáv má hluché miesta, napr. v tom, že detektív si one-to-one nezisťuje kdeže a prečo sa zatúlala jeho priateľka. Tá je až príliš prikovaná tým čo vykonala a v jej herectve je silné prehrávanie a pôsobí dojmom, že to celé nezvládla. Ani jej priateľ-detektív nie je natoľko presvedčivý, normálne najlepšie to hrajú civilne pôsobiví Alicini rodičia. Celkovo snímka nedokáže naplno zaujať, dostupná je len polotučná atmosféra, motív i zápletka sú strohé, zaujímavé vyústenie diela v tom, že hrdinka zostáva na slobode, no s doživotnou stigmou viny však stojí za zmienku.

Je k neuvereniu koľko nelogickostí sa objavilo v jednom filme. Keď na to na chvíľu zabudnem, tak treba uznať, že dielo je skôr umelecké, resp. na tento aspekt sa chceli tvorcovia zamerať. Má veľmi dobrú hereckú dvojicu milencov, ktorí sa na plátne nikdy nestretnú, to je parádny ťah. Do ich tragédie kvíli Davisova trúbka a tiež je to parádny ťah. Druhá dvojica milencov kopíruje prvú dvojicu ako chce zahladiť chyby pri poprave. Detektív až príliš ľahko rozlúskne prípad a je to ťažká skratka v súvise s tým ako je rozprávaný príbeh. K smiechu je odsúdenie Taverniera za vraždy v médiách, skôr ako to spraví polícia. Rád by som film skrz načrtnutú symboliku ohodnotil aspoň za 3*, ale nedá sa, Malle nemôže takto okašľať určité postavy.

Na filme je hodnotné ako už v dobe vzniku poukázal, že rasové nepokoje v USA vyvolávajú skôr černosi ako belosi. A s prihliadnutím na budúcnosť, aj o 30 rokov, sa jedná o nadčasový film. Páči sa mi v ňom symbolika jedného horúceho dňa kde dusno vo vzduchu sa postupne premieľa i do vzťahov. Ináč sa v snímke pohybuje množstvo postavičiek, ktoré zväčša plácajú prázdne repliky a nič by sa nestalo keby sa niektoré vystrihli. Navyše postavy sú napísané v štýle, ktorý si ma nezískal, skôr protagonisti pôsobili odpudzujúco. Asi to bude najskôr černošský naturel, ktorému, ak je v takto hodnej miere prezentovaný, neprídem nikdy na chuť.

Ľahko by sa dal film odsúdiť ako nepochopiteľný či nepreniknuteľný nakoľko pracuje aj s témou schizofrénie hlavnej postavy. Núka sa to kvôli určitým scénam, ktoré sa pri prvom pozretí ťažko trávia, a mainstream má tak už nachystanú nálepku diela ako "typická lynchovina". Bolo by to však lacné, lebo film je tak pútavý a originálne natočený, zároveň nejasný, že si pýta druhú projekciu. A pri druhom pozretí som sa hneď chytil na úvodnú húkačku polície, ktorá je aj na konci vyprávania... začal som prichádzať prečo hlavná postava obdrží tri kazety namiesto jednej a tak ďalej... sú to parádne detaily, s ktorými režisér brilantne žongluje a utvrdzuje ma ako nad dielom dlho premýšľal a ako ho filmovými prostriedkami vyskladal. Je umenie dať dokopy realitu, sen =  ideálny svet hrdinu a celé to zmiešať ešte s tým čo sa odohráva v protagonistovej hlave. Lynch je silný v tom, že skladačkovo položí pred diváka príbeh, ktorý na konci vypáli v niečo čo sa dá zhrnúť do dvoch viet, ale lúštenie scén, symbolika, prvé domnienky po dopozeraní, krásna atmosféra robí z diela magnet pre ďalšie opakovania, lebo hľadanie významov pravým cinefilom nedá spať. A dielo disponuje skvelým soundtrackom a perfektným mixom zvuku, ktorý zvýrazňuje obrazovú údernosť scén. Snímka, ktorá je ako žena, nie všetko na nej viete pochopiť či prijať, no viete, že ju musíte milovať.

Na začiatku ma film dostal svojou svižnosťou vyprávania a neskôr skvelou technickou stránkou, pri ktorej treba uznať kvality tvorcov. Film však obsahuje aj kopec vaty, pátosu a smiešnych fráz typu "na vojnu šiel ako chlapec, z vojny sa vracia ako chlap". Nepresvedčivo pôsobí aj línia s dievčaťom, ktoré na začiatku zamýšľal hlavný hrdina podľa titulkov ponechať napospas požiaru, no akosi k nej precitne, hoci si celý film robí zálusk na inú.

Komické kulisy pre sci-fi snímku, ktorú nemožno brať vážne, no ani nepobaví a nad vodou ju drží len pekná Jane Fonda. Nemá čo hrať, zvraty v príbehu sú skôr úsmevné ako uveriteľné. A tak je dielo plné nepodarkov, sexizmu a Fonda ľutuje, že sa tohto pokusu zúčastnila.

Tragikomédia, pri ktorej mužškí herci brutálne prehrávajú a na veľa miestach 2-3x opakujú repliky. Zo začiatku je to smiešne, hlavne pri Joxerovi, ktorý rád zdôrazňuje svoje potešenie keď zvolá "that's a darlin'..." a ďalšie slovo si doplňte. Film sa vlečie na pozadí občianskej vojny, zatuchnutý a zničený príbytok je obraz najchudobnejšej vrstvy, ktorá uverí, že príde spasenie skrz dedičstvo. Začnú si užívať, no čoskoro príde vytriezvenie a v závere sa to ešte čo sa týka vojny zdramatizuje a vyhrotí. Lacná komédia so svojskými figúrkami, hlavne krčmárkou a jej spevmi, sa tak zmení v drámu so smutným koncom. To je pekné, bez príkras, no nedá sa ubrániť dojmu, že veľmi cítiť i poznať divadelnosť diela. Málo filmového kumštu z pozície režiséra, slabý kus v Hitchovej kinematografii.