Poslední recenze (1 781)

Vysloužilí lvi (2003)
To ako fakt takýto film? Prekvapením je, že sa na ňom podieľajú Caine s Duvallom, a ešte aj s Osmentom, ktorý hrá katastrofálne. Ale o výkony tu neide. Tak hlúpy príbeh, okorenený nevhodnými strihmi na tureckú telenovelu, cez ktorú je nám podsúvaný príbeh dedka keď bol ešte mladíkom... no rozum ostáva stáť. Táto snímka chcela zdieľať morálne dobrá, ale skrz ťažkotonážne klišé v scenári typu "ich láska prežije všetko" či "bola to láska aká je len raz za život, láska na prvý pohľad" sa to akosi celé nepodarilo. A tie pokecy dedka Duvalla s mládežou, kde im akože odovzdáva múdrosti... to akože fakt? Nechápem akej cieľovke malo byť dielo adresované.

Javor a Juliana (1972)
Akoby som zhliadol film z 50. rokov, náznak sú už úvodné titulky a potom chabý príbeh a otrasná hudba v podaní burácajúceho folklóru. S ťažkosťami som to dopozeral a nebyť chlapov ako Valach či Kukura, úplne by som zadriemal.

Rebecca (1940)
Tento film veľmi umne pracuje s tézou, že nie je všetko tak jasné ako sa zdá na prvý pohľad. Má určité množstvo zvratov, nie takých, z ktorých divák padá na zadok, ale v tom je jeho sila, lebo tie zvraty nie sú úplne dopovedané a tak vyzýva diváka, aby si príbeh domyslel. Po druhej projekcii však nachádzam hlavne nepresvedčivé motivácie či chovanie postáv. Maxim, v podaní vhodne zvoleného Oliviera, je postavou, ktorá je nám viac a viac odhaľovaná a vzhľadom k tomu sa ťažko chápe jeho predošlé správanie, jeho precitnutia keď sa spomína jeho zosnulá Rebecca. Istá naivita v herectve krásnej Fontaine je úsmevná a v prvých 30 minútach je to dokonca skrz scenár aj hlúpučké, najmä ako sa ľahko dá zbaliť a na všetko poslušne odpovedá ako vycvičený psík. Pre mňa je nepresvedčivé aj herectvo v podaní Sandersa, ktorý hrá Favella, milenca zosnulej. Je to skôr žoviálny výstup, bez precítenia, skôr pre rozptýlenie, no all in all charakter s čudnou motiváciou. Najviac žiari, ako to býva, záporná postava, v podaní Judith Anderson, minimalisticky presná, stelesňujúca akoby démona, ktorý nedá spať v Manderley. Jej postava je spätá so sídlom, priam zrastená, a toto stelesnenie je úchvatne zachytené v snímke. Je to nevídaná rozprávka, sčasti naivná, občas v kŕči, no štýlovo i technicky perfektne nakrútená v gotike.
Poslední deníček (4)
Dejiny slovenskej kinematografie (1896 - 1969)
Pred spaním si so synkom čítame z vianočného filmového darčeka - prvého zväzku Dejín slovenskej kinematografie.