Biopler

Jedná sa o krásnu prehliadku našej hereckej elity tých čias. Prekvapivo výborný Dočolomanský v roli Lukáša riadi implicitne vzburu, v pozadí chce ťahať za nitky lišiacky dobrák Hamzík v podaní Kukuru. Korunu tomu dáva zeman Müller, naprosto presvedčivý ako vždy. Trochu čudný výber Mistríka do roly kňaza, nemohol som si celý čas zvyknúť, no a horšie na tom je už len richtár Vašek, resp. Češka Květa Fialová, ktorá sa snaží hovoriť po slovensky, ale skrátka prízvuk nezakryje. A čudujem sa, veď sme mali toľko dobrých herečiek a len by tak pachtili po roli grófky. Dielo nás prevedie vývojom situácie kedy chudoba nemala čo do úst i čo piť, navyše prišla cholera a zapríčinila povstanie. Celé je to však podané hrr hrr hrr a citeľne chýba, vzhľadom k téme, poriadna atmosféra, emócie nedoznievajú (zastrelenie kňaza), lebo niet kedy. A to záverečné prekvapko, čo sa týka stretnutia bratov pri šibenici, už všetko nevyžehlí.

Hodne naivný film, pri ktorom som sa chytal za hlavu ako nám toto mohol Hitch naservírovať. Tak naivný dej i zápletku by som nečakal. A nepomohol mu ani Grant, pre mňa v trochu čudnej role, na ktorú s počudovaním kývol. A ani pekná Fontaine to nezachránila.

Typický Luhrmann. Vyčačkaný vizuál, naleštené zábery, zbesilý strih, ktorý je celkovo mínusom, a príbeh, ktorý teda o Elvisovom živote veľa nepovie. Kdesi v polovici stopáže ma to prestalo baviť, už furt len to isté dokola... oblbovanie Elvisa manažérom, ktorý v ňom videl len možnosť zmonetizovať slávu, avšak ktorého manipulácie boli aj priehľadné postupom času. Pobaví úvod ako ženské dychtia po Elvisovi, ktorý svojim jedinečným štýlom prepojil černošské blues a belošské country a stal sa naveky rocknrollovým kráľom. Vcelku v pohode ho stvárnil Butler, ale akoby mu po castingu neverili tvorcovia a poistili sa vo vedľajšej úlohe svetoznámym Hanksom, ktorý sa ocitol v hereckej polohe, v ktorej ma až tak nebavil a myslím, že patrí k horším, na ktoré siahol vo svojej bohatej kariére. Takže tu to vypálilo voči očakávaniam opačne. Určité pasáže, ako vojenská služba či jeho epizóda v Hollywoode, sú podané, dá sa povedať, jednou vetou... viem pochopiť zámer, budovať len pozitívne dojmy voči Elvisovi, ale ak si to na konci zrekapitulujem, tak som videl množstvo audiovizuálneho smogu podporeného filmovými prostriedkami ako split-screeny či zbesilé montáže, ktoré na začiatku chytili, ale postupne čím ďalej tým viac vyprchávali ich opojné prvky keďže sme sa v príbehu kostrbato potácali.

Štylistické cvičenie debutanta, v ktorom strieda širokú paletu žánrov do ťažko uchopiteľného príbehu plného absurdít. Je to však pekne zvládnuté, je to pocitovka, ale mňa až tak nebrala. Rejža má k dispozícii príjemných hercov, ale celkovo nedokážu preklenúť strnulosť diela a naplno zaujať. Villeneuveovský Na konci s dychom, ktorému však chýba výrazný Belmondo či Belmondka :)

Na začiatku mi dielo veľmi imponovalo. Podanie Arvéda cez herectvo Kerna v úvode navnadilo, avšak po čase sa opozeralo, lebo okrem drobného a pochopiteľného afektu som v ňom už nevidel nič zvláštne, príťažlivé. Sledovanie vnútra postavy mi pripomínalo tvorbu Lyncha, ktorý je komplikovaný, ale na konci sa dá ako-tak vyskladať ako puzzle. Tu však nemám taký dojem, skôr mi príde, že sa tu Arvéd predstavuje v toľkých odtieňoch až sa zámerne zahmlieva aj dovtedy jasné. A k takému záveru som dospel už v strede stopáže kde sa aj dej prestal hýbať vpred, zvyšok som už dopozeral z úcty k dielu i tvorcom. Arvéd Smíchovský je však zaujímavá postava dejín, že by si zaslúžila aj klasický film, povedzme s kontinuálnym vyprávaním príbehu, lebo väčšinu jeho života film len naznačí a ak si divák niečo nenačíta vopred, tak je stratený. Tým, že sa skáče v deji, kľudne aj po rokoch, tak emócie nedoznievajú. Z toho vyplýva skôr zmätok ako zážitok a vkrádajúcej nude len dopomáha až dvojhodinová stopáž.

Zase lyže a zase prepálená vec. Aj celkovo pobyt v Cortine mi prišiel únavný a komický. Akoby tvorcovia potrebovali pripraviť hitparádu zimných olympijských športov, ktoré môžu poslúžiť ako spôsob ako na Bonda spáchať atentát. Mamamia, keď si spomeniem na Bonda na lyžiach v bobidráhe ako doháňa boby a jeho naháňa motorkár! Proste úlety, z ktorých neskôr vyšiel klon MI. Čo najviac mrzí, že to tvorí nemálo zo stopáže a jedným slovom je to vata. Pre dejovú linku zbytočná vec. Ďalším failom je boj o britskú vychytávku - ATAC. To ako že čo mal byť za fór? Protivník napadne loď, má na to dôvod, to je nám podané. No zrealizovanie svojho motívu odkladá? To mám zožrať, milí tvorcovia? Keď sa vrátim ku komickým kúskom, tak ma pobavil identigraf - Bond s Q pri ňom sedia do noci, šteľujú tváričku v nejakom špecisofte na super ultra počítači tej doby, vyzerá to ako MS DOS, supervyhľadávač nájde osobu zo zdrojov CIA/Interpol/Mossad či západonemeckej polície v rozmedzí sekúnd a korunu tomu dá parádna fotka na počkanie z tlačiarne za akú by sme sa ani dnes nehanbili, skrátka úsmevné paradoxy.

Námet je rozhodne zaujímavý, lebo je to niečo nezvyklé ako klamom preľstiť protivníka. Dopracúvavame sa k tomu s hrdinami krok po kroku, avšak kostrbato a tak je to aj spracované. Vôbec nie je jasné či sú s týmto plánom vlastne poriadne uzrozumení vrchní velitelia či aj samotný Churchill. Sú tam dialógy, ktoré aj spochybňujú celú akciu. No aj tak sa nejako bez vysvetlenia pokračuje, radšej tvorcovia chcú preľstiť diváka v tom, že mu predstavujú Iana Fleminga a jeho M či Q, známe z bondoviek. Dlho trvá kým príde maličký uzol zápletky, a keď príde v podaní sestry zosnulého, tak po jej odznení sa uzol uvoľní, lebo sestra sa už trestuhodne neobjaví. Samotná akcia v Španielsku sa začne, no postupne začína zadrhávať, ale je to tak šlendriansky rýchlo odkecané, že to má diváka skôr zmiasť, aby sme sa víťazoslávne dostali k finále kde zásadne chýbajú emócie. Je nám proste podané, že Nemci to zožrali a basta. K vedľajšej dejovej linke, ktorá predstavuje dvoch chlapov súperiacich o jednu ženu, je to veľmi decentne podané, prakticky by som termín súperenie mohol vypustiť. Zaberá to istý priestor a nevadí mi jej vyústenie do stratena, lebo však vojna. Viac ma mrzí linka s bratom Ewena, tá je načatá nesúvislo a v závere sa len dozvieme suchý fakt o jeho činnosti. Komplexne je to nesúrodá snímka, ktorá je však komorná, bez výraznej akcie, vhodná pre dámy, ktoré sa vojnovým filmom skôr vyhýbajú. V tomto nájdu kus histórie spojenej s romantikou.

Na tomto filme obdivujem formu vyprávania príbehu. Je to odklon od tradičných konceptov teen komédií či drám a v začiatku som pociťoval takú, nazvime to príjemnú neistotu ako sa dej bude vyvíjať. Dielko dýchne dojmom nenápadnosti a skrz hlavného hrdinu v začiatku introvertnosti, no písaním denníka anonymnému adresátovi dojem začína zextrovertnievať. Zaváži výber témy, že je to istým spôsobom nepríjemná sonda do dospievajúcej duše mladíka, ktorý je ináč vo všetkom chytrý + sympaťák. Ale stále niekde vzadu v makovici je niečo nespracované... z detstva či až teraz z dospievania? Toto je niečo nevypovedané, vlastne až do úplného záveru, a cielene sa k tomu blížime, i keď nepriamo. V náznakoch sa niečo dá tušiť keď spoznáva nových spolužiakov/kamošov a vedie s nimi rozhovory. Vo filme je krásne zachytené ako sa z možno navonok nie príliš obľúbeného mladého muža stane fajn parťák, ako zakúsi priateľstvo a povedzme, že aj prvú lásku. Emma Watson je prirodzená kráska a chalanov priťahuje ako magnet + perfektne sa hodí do príbehu, podobne aj jej bráško Patrick v podaní Ezru Millera. Veľmi zábavnou a trefnou je aj Mae Whitman, ktorá si strihne aj stíhačku v roli Mary Elizabeth a celkovo jej to seklo. Film sa vkusne neberie vážne, keď v scéne pred tunelom mládežníci nepoznajú song Heroes od Bowieho :) to ma podrž. Ale je pekné, že sa k tomu snímka v závere, opäť vkusne, vráti. Celkovo staré dobré eighties a začiatky nineties znejúce na plesoch či nostalgicky z magnetofónových pások pohladia dušu. Snímka je unikát, lebo zatiaľ som nevidel film, ktorý by si sfilmoval sám spisovateľ a musím uznať, že je to veľmi dobré, nakoľko duch knihy sa mohol kľudne vytratiť keby to mal v rukách niekto iný. Takto je to krásne melancholické, jemne nevinné, ale veľmi dobre popisujúce problémy teens, ktorým čelia, ako sú mnohokrát ponížení v detstve, ako to zatrasie ich sebavedomím na dlhé roky, ako sa cítia menejcenní.

Kto nežil v zapadákove, aký nám predstaví snímka, asi nepochopí. Podojiť kravy, dať si obed čo navarí sestra a poobedie i celý večer stráviť v krčme. A takto dokola až kým dovtedajší priateľ neotočí o 180 stupňov ich vzťah. Aby sa príbeh rozvrstvil, keďže veľa protagonistov v ňom nevystupuje, tak na scéne majú celkom slušný priestor zvieratá. Niektoré zábery metaforické (vtáky), iné komické (capi) chválim. Farrell s Gleesonom presní, ich kamarátstvu/nekamarátstvu nemám problém uveriť. Dodal by som, že Gleeson sa s jeho požiadavkou v druhej polovici mení v drsňáka, ktorý sa sám so sebou nepára a netrpí žiadny kompromis. Je to až nechutné, absurdné, je to isté tlačenie tvorcov byť aspoň v niečom okázalí. Po tomto sa žiada zosumarizovať, že iba to mi na dobrý film nestačí. Ale čo by sme ako diváci chceli? Ako "akčne" natočiť bezútešný život na odľahlom ostrove? Ako pôvabnejšie nakrútiť jednoduchosť chudákov, ktorí už skrátka žiadne veľké ambície v živote nemajú? Po dopozeraní a odležaní filmu ma napadá ešte význam snímky, ktorý stavia dielo do možno ani nezamýšľanej podoby tvorcov. Usudzujem z toho, že McDonagh mal toto dielo už dávnejšie pripravené... a to konkrétne pred koronakrízou, ktorá nás nepostihla len ekonomicky, finančne, ale aj psychicky a vzťahovo. Čo si má počať chudák, ktorý väčšinu života zdieľa so sestrou v domácnosti a najlepším kamošom v krčme na dennej báze? Keď sa mu zrazu zrúti svet, ako sa určite zrútil jednotlivcom počas pandémie. Zrazu sa pretrhli rokmi budované putá, ktoré sa vytvárali v iných priestoroch ako sú štyri steny izby. A čo s tým? Film hrdinovi Pádraicovi ponúka možnosť ostrov opustiť a vydať sa za sestrou, ktorá ho volá. Nakoniec zostáva pri starom kamošovi, ktorého odseknuté prsty i zhorený dom sú absurdistan, no i metaforou, že už nič nebude také ako predtým.

Vlado Müller robí celý film, proste jeho charizma je ohromujúca a divácky atraktívna. Podobne je to s vykreslením kulís, kostýmov postáv z prvorepublikových čias. Na diváka dýchne atmosféra opravdu znamenite. Ale po polovici stopáže sa to opozerá, zunuje. O čosi horšie to vnímam s vykreslením vtedajších pomerov, ide sa cez nejasné skratky vo vyprávaní. Mínusom je chabé zaobchádzanie s vedľajšími postavami, napr. s druhým synom a taktiež s manželkou. Film je celkovo chladný, skrátka tie emócie z toho čo sa má udiať sa nie a nie dostaviť. Mínusom snímky je aj bludný úvod, ktorý prezrádza všetko podstatné a nechápem prečo toto Hollý vyparatil.