Biopler

Je to klasický horror, ktorý by ináč zapadol do klasického priemeru, ale vyháňa ho z neho záver postavený na hlavu.

Jedná sa o značne nudnú snímku s humorom, ktorému v našich končinách ťažko prísť na chuť. Aj keď chápete ako si Walesania uťahujú z Angličanov, nie je to nič čo by vyslovene pobavilo. Romantická linka tiež nemá čím zaujať. A tak poteší len starý dobrý Hugh Grant a jeho úšklebky.

Keď som videl v úvodných titulkoch "executive producer" meno John Carpenter, vedel som, ktorá bude biť. Reálie, triky, kamera, herci, všetko ako vyšité z jeho filmov. Príbeh začína nevydareným pokusom o neviditeľnosť, je to podané chabo a kostrbato. Prenesenie protagonistov do nového sveta, rozumej +41 rokov, a spoznávanie sa s ním je na istú chvíľu zábavné, no opozerá sa postupne a nie je jasné o čo pôjde ďalej. Istá naivita postáv v osemdesiatkovom háve poteší, lebo také snímky sa dnes netočia kde je dvojica istým spôsobom nevinná, determinovaná aj tým, že pánko zo 40.rokov je názoru, že deti sa plodia len v manželstve, zatiaľčo emancipovaná žienka z 80.rokov by si dieťa priala, no manželstvo k tomu nepotrebuje... a muž, zaseknutý rozumovo v čase, sa čuduje. Príbehové barličky, najmä v akčnej časti diela, nechýbajú, taktiež tuctová romanca s happy-endom a to veru nepridáva na kvalite.

Jasný protivojnový film s určitými podnetnými dialógmi o zmysle vojny ("We used to say: "Our army is fighting for our homes, our women, and our children". Now the women are fighting beside the men. The children are trained to shoot. What's left is the "home". But what is the "home" without women and children?"). Snímka je pretkaná aj humorom, ale na obrovskej stopáži, čuduj sa svete, dokáže jednať s postavami veľmi chladnokrvne, myslím, hlavne na odchod zo scény Candyho partnerky. Dielo je v syntéze života plukovníka roztatárené a nemal som z toho najlepší pocit i napriek tomu, že na dobu vzniku a okolnosti je film svižne rozprávaný a filmovú reč používa znamenite.

Scenáristicky plochý film, recyklujúci nápady z prvého dielu, akurát to čo sa odohrávalo na súši v lese, sa odohráva pod vodou, pod vodou fungujú aj pterodaktyly z prvého dielu. Plusom je, že nasnímané scény majú lepšiu dynamiku. Pod vodou sa nachádza aj duchovný strom, novinkou sú len vráskavce, ktoré sú technicky i vizuálne vymakané. Hlavný motív diela je o otcovstve a o ochrane rodiny, čo je fajn, len akosi je toho tak moc, myslím neustálych bojov, otcových zákazov i opätovných prestúpení zákazov synmi + veľa digibalastu, že to celé vlastne ide do prázdna a v druhej polke som stratil záujem o postavy. Skrátka, prišli mi ľahostajné. Cameron je makač, vie ohúriť, ale jeho režijný štýl sa rýchlo okuká. Oproti jednotke bolo málo invencie po stránke kamery, strihu a vyslovene sklamal aj chabý hudobný motív.

Úmorné sledovanie protagonistu v príbehu, ktorý nemá čo povedať. Sledovať ako v košeli s kravatou sedí na záchode pozorujúc susedov a dokáže odskákať z toalety za zvoniacim telefónom mi prišlo fakt tupé, o niečo neskôr už nesedí, ale stojí a opäť niečo skúma svojim dlhým pohľadom. Môže to byť neviem ako vizuálne podmanivé a uhrančivé, avšak sledovať rutinu chlapíka, ktorý nemá pomaly prečo žiť, je fakt na slučku. All in all, je to ďalší zástupca do radu filmov, pri ktorých chce tvorca odovzdať nejaké posolstvo, v tomto prípade najskôr o samote (homosexuála), ale nakoniec sa mu to rozpadne pod rukami, lebo nedokáže odhadnúť mieru, mieru naservírovaného artu.

Je to slabší kúsok v porovnaní s filmom Laura. Farba z neho vysala noirové kúzlo, i keď dala by sa viesť polemika či sa jedná vôbec o noirového zástupcu. Totižto pani Harland nie je osudová žena, skôr chorobne žiarlivá osoba, ktorá sa rúti do záhuby. A nepomôže jej ani jej manžel. Práve jasná priamočiarosť príbehu, bez náznaku prekvapenia, ma dostala do strnulosti a nič ma z nej počas zvyšku filmu nevymanilo. Za zmienku stoja veľmi príjemní herci, na čele s výbornou Tierney.

Tento film akoby kričal frázu "všetci chlapi sú sviniari", alebo "neopieraj svoj život o chlapa". Jeden ťa zneužije, druhý ti nepomôže dôstojne pochovať dieťa a tretí nevie prijať tvoju minulosť, aj keď ste sa stali už manželmi. Pritom chudera dievča chce žiť a milovať naplno. Je to depka all in all zasadená však do krásnych reálií, na tomto si Polanski dal záležať a som cieľovka, ktorá to vie doceniť, hlavne sa mi páči, že nič neprikrášľoval, žiadne do očí bijúce kamerové filtre nie sú prítomné. Skvele sníme nočné scény, aj tie keď sa prediera zora, je presvedčivý, samozrejme, aj v interiéroch a kostýmoch. Roly Tess sa zhostila mladučká Kinski a treba uznať, že rejža riskol, ale správne. Vzhľadom na jej vtedajší vek a z toho vychádzajúcu istú nevinnosť, naivitu, neskúsenosť, odbáčanie pohľadom, atď... to všetko skvele vystihlo charakteristiky postavy. Avšak dielo je filmársky slabo podchytené čo sa týka emócií, taktiež vykreslenie vzťahu s druhým osudovým mužom mi prišlo veľmi skratkovité. Je to príbeh, ktorý má chytiť za srdce a vytlačiť slzy, no nič také sa nekoná. Akoby bol v diele neustále prítomný chlad aj keď všetko ostatné filmové hrá ako má hrať.

Film má parádny úvod, s divákom sa nemazná, rovno mu dávkuje akciu, rovno ho šupne do boja kde pocíti úzkosť i napätie, ktorým čelia preživší z rodu Atreides z prvého dielu. Hlavná postava, Paul Atreides, prechádza v snímke najväčším vývojom, jeho podmaňovanie si Fremenov skrz mnohé skúšky a preslovy je presvedčivé. O čosi menej jeho boje s pochybnosťami, ktorých je viac a viac, aby ich v poslednej tretine odbil, že on sa predsa len rozhodne byť tým žiadaným mesiášom. Film je megalomanský projekt, zahltí vaše zmysly dokonale, opije grandióznou výpravou a skvelými maskami. Smutne však konštatujem, že zatiaľčo je nám do detailov predstavovaný okrem Paula aj púštny svet i život Fremenov, podporený dokonalým využitím filmového jazyka, pri Harkonnenovcoch sa síce zaujímavo prepíname do bezfarebného sveta, ale vykreslenie Feyd Rautha, ako nového nástupníka po nevýraznom Rabbanovi, je odbité, nič sa o ňom nedozvieme. Akurát, že jeho nevykreslený sadizmus vysal aj farbu z kotúča. Jeho boj v aréne je nechutne digitálny, myslím to kymácajúce sa obecenstvo s nahratým burácaním. A celé je to až brutal kontrast, neviem či zámer tvorcov, ale akoby sme sa pri Harkonnenovcoch prepli do analógového sveta. Treba naopak oceniť ďalšie rozvíjanie postavy lady Jessicy i celkového vývoja sesterstva Bene Gesserit. Paulov vzťah s Chani prináša určité emócie do snímky, i keď sme v chladnom sci-fi svete, ich vzťah pretepľuje film obyčajnými ľudskými emóciami. Podobne kontinuálne dobre sa rozvíja aj Paulov vzťah s matkou, ak sú spolu na scéne, veríte im každé slovo. Duna duní pod Zimmerovou taktovkou, ale  ostrieľaný skladateľ nebol veľmi invenčný. Jednotka bola komornou snímkou, ktorá musí veľa predstaviť a odpustil som jej istý chlad postáv. Dvojka sa vydala cestou budovania kolosálneho pomníka nesmrteľnosti, s pohlcujúcim drajvom a ľúbivým vizuálom. Je to ťažkotonážna epika, ktorá však vo vnútri nazdieľala menej ako mohla a aj mala. Napriek všetkému sa jedná o obrovský kino zážitok, v TV to bude tak 50% max.

Typická 70s neučesanosť a zaprášenosť snímky spolu so zaujímavým hercom Barrym Newmanom, ktorý sa zbesilo vydáva na cestu z Denveru do San Francisca za 15 hodín, sú v prvej polovici plusy, ktoré navnadia. Nedá sa opomenúť ukážková kamera. Avšak ďalej je to, vzhľadom na chýbajúci príbeh či zápletku, len zážitková jazda naprieč púšťou, ktorá je symbolom slobody spolu s rýchlym autom. Je až trápne ako hrdinu polícia nevie dolapiť za x priestupkov, ktoré nazbiera za 2-3 dni. Ako sú naivní keď sa na nich rúti s parťákom a húkačkou a oni mu nepochopiteľne naletia a uhnú. Kowalskeho motivácie hnať sa dlhú cestu do Frisca nie sú ozrejmené, a je to podľa mňa zámer, čo však ozrejmené je, že v závere dosahuje to čo si zaumienil. Metafora svetla medzi buldozérmi a jeho blažený úsmev bohate stačia. Určité epizódne postavy sú hodné rozoberania pri ďalších projekciách, určite minimálne nahá holka na motorke či chlapík chytajúci hadov v púšti.