Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Dokumentární
  • Krimi

Recenze (1 680)

plakát

Paul (2011) 

Pubertálny humor dvoch štyridsiatnikov brázdiacich Štáty ma nerozosmial, ani to, že ich okolie považuje za teplých... do toho stretnú novodobého mimozemšťana, ktorý v kuse nadáva a pohotovo reaguje na hocijakú situáciu. A na tak chabých základoch, občas podopretých barličkou z odkazov na známe sci-fi snímky, má stáť celý film? No to ma podrž. Dosť ma to nudilo, lebo na scenári sa veľmi nepracovalo, skôr sa na pľaci rovno improvizovalo. Vedľajšie postavy zbytočné a absolútne nechápem Weaver, že kývla na spoluprácu.

plakát

Hard Boiled (1992) 

Hongkongská prepálená prestrelková exhibícia, pri ktorej som už hneď v úvode vycítil, že mi až tak nesadne. Ak film, v ktorom treba vypáliť do istoty plný zásobník do nepriateľa, i do nevinných civilistov, predtým než ich už ozaj budeme považovať za mŕtvych, je považovaný za skvelú akčnú klasiku, tak spánombohom zdravý rozum. Navyše vizuál plný iskier, akoby lacno dolepených od Carpentera, podopretý chabým zvukom, sa skoro opozerá a tak ešteže sa aspoň myslelo na príbeh, ktorého zápletku som predsa len trošku lúskal a bavila ma, aj keď šlo o volavku. Nápad so základňou pre arzenál v nemocnici sa mi veľmi páčil, len to celkovo nemuselo vypáliť až do rozmerov jatiek. Jednoznačne za hranou pôsobí zahrnutie novorodencov do príbehu, ktorým stačí dať vatu do uší a tým ich presvedčiť, že zvládnu za pomoci tých správnych ujsť z akčného inferna. Herci ako Yun-Fat Chow či Tony Leung potešili, rejža ich vybavil priam nesmrteľnosťou v spleti guliek, v ktorých mali tancovať.

plakát

Žena se špatnou pověstí (1928) 

Hitchock je filmársky silný hlavne v úvodnej dvadsať minútovej koláži zo súdnej siene kde skvele volí prechody medzi scénami a kde zaujímavo prechádza z flashbackov naspäť do reality súdneho dňa. Akurát pri nich nie je veľmi ozrejmený osud Claudea Robsona, ktorý má spáchať samovraždu. Hitchcova režijná genialita v nemej ére je naplno ukázaná pri scéne s telefonistkou, pri ktorej divák, elegantne len skrz obraz, dostane informáciu o tom ako sa hrdinka rozhodla. Celkovo sa mi páči ako určité pasáže prejdú skratkami vhodne vysvetlenými v titulkoch, no pri určitých ako pokec na balkóne v Stredomorí mohol auteur skôr použiť nožničky. V poslednej tretine nás kŕmi naivnými scénami, pri ktorých si postavy nedajú pozor na jazyk pri rozhovore vonku a počuje ich hlavná hrdinka, resp. ako sa svokra dozvie, že akútože ženu si doviedol jej syn domov. So záverom nebol veľmi ani Hitch spokojný, ale som rád, že to nebol žiadny happy-end.

plakát

Ave, Caesar! (2016) 

Nepodarok, ktorý nám mal predstaviť zlatú éru Hollywoodu, len sa absolútne zabudlo na diváka. A strašenie s ruskou ponorkou, tak v tomto u mňa Coeni šlapli riadne vedľa. O humore v tomto kúsku nemôže byť ani reč.

plakát

Doktor Mabuse, dobrodruh (1922) 

Fascinujúca snímka, ktorá je jednoducho rozprávaná a pritom nenudí a to i napriek enormnej dĺžke. Iste, dalo by sa to skrátiť, ale to by nevyznel Mabuse ako génius zločinu, ako arcizlosyn. Je úžasné pozorovať ako bol Lang už v roku 1922 na vrchole, ako režijnými trikmi opantal diváka. Nedá mi však nevytknúť silnejšieho protivníka na strane zákona či dobra, hoci v sympatickej postave von Wenka sa zračí silný chlap, predsa len som si musel viackrát búchať po čele ako niekedy lacne naletel, resp. ako mu chýbal dôvtip. Takto to bola proti Mabusemu nerovná hra. Film sa v závere s Mabusem vysporiada, vzhľadom na videné, až priveľmi ľahko, to mi tiež až tak nevoňalo.

plakát

Rozdvojená duše (1945) 

Páči sa mi, že Hitchcock s obľúbenou témou nespravodlivo odsúdeného hrdinu, zväčša na úteku, načrel do sveta psychoanalytikov, ktorí majú liečiť, no niekedy sú sami pacientmi. Je to príjemný odklon, lebo vo vyprávaní príbehu je zároveň cítiť túžbu priblížiť tému psychoanalýzy bežnému divákovi a rozbory sna, vedomia, podvedomia ani po toľkých rokoch nenudia, naopak bavia, no zase zainteresovani z nich nebudú padať na zadok. Film by som aj charakterizoval ako stret psychoanalýzy s jasným výsledkom a ženskej intuície tvrdiacej opak, ktorá je opretá i prifarbená láskou ako keď udrie blesk, lebo blesk je výnimočný (jemne upravená hláška zo scenára). V hereckom ansámbli žiari Bergman, ktorá je nádherná a v scéne keď si jej Constance navlečie župan a ide za domnelým Edwardsom v podaní Pecka je pecka. Gregorymu som dlhšie prichádzal na chuť, no ako sa rozvíjal príbeh a odhaľovali sa ďalšie skutočnosti, tak mi docvaklo, že jeho neobratný herecký prejav sa na postavu "pacienta-doktora" ozaj hodil. No skrátka takejto dvojici divák od začiatku fandí i vďaka majstrovstvu režiséra, ktorý v charakteroch spojil pôvabnú, no navonok neprístupnú dámu so záhadným, no šarmantným mužom. Hitchcock rozprával story s veľkým prehľadom, do ktorého skvele zasadil humor, myslím hlavne v scénach s doktorom Brulovom... a hlavne skvele sa pohráva s očakávaniami diváka. Pri predstavení doktora ho divák kategorizuje do role roztomilého pána, ktorý je možno aj dosť naivný. Keď ho v noci príde pobaviť svojou mlčanlivosťou ústredná postava snímky s britvou v ruke, Hitchcock perfektne graduje napätie so zábermi na ruku Pecka a vzápätí je nám predostrená duchaprítomnosť a obozretnosť doktora, ktorý pacienta uspí mliečnym koktejlom. Skvelé rozpletanie príbehu, aj skrz sugestívnu prácu Dalího na sne hlavnej postavy, ide stále vpred a je pútavé z koľkých detailov je zložená skladačka. Treba však poukázať, že scenár má aj zopár nelogickostí, no vie ich v spleti informácií akoby zakryť. Debata zamilovaných počas ich prechádzky o šunke či jaterniciach s natešeným výrazom hlavnej hrdinky je prinajmenšom čudná. Postavu hotelového detektíva som nezožral, jedná sa o typ barličky pre príbeh, ktorý u mňa trochu kazí dojem. Mrzí aj nepodarené použitie zadnej projekcie pri scéne na lyžiach, pri ktorej ústredná dvojka bez prilieb zdoláva svah v oveľa väčšej rýchlosti ako Vlhová či dokonca Shiffrin.

plakát

V nitru Llewyna Davise (2013) 

Fajnový vizuál a hneď úvodná pesničková scéna ma chytili kvôli peknej farbe hlasu Isaaca. Celkovo pekná brnkačka a ťažká pohoda pri folkových songoch. Prebíjanie sa životom za svojim snom, pričom z hlavného hrdinu necítiť nadšenie, skôr looserstvo a nepríjemné chvíle života odznejú skôr príjemne ako nepríjemne nie sú karty, s ktorými vyhráte filmový mariáš. A tak na scénu musia nastúpiť vynikajúci F. M. Abraham a hlavne Goodman vo fajnovej roli, aby Coenovcom zachránili opäť raz riť, rozumej rozčerili stojaté vody snímky. Lebo pozorovať Jean v podaní Mulligan, ktorá sa sťažuje že je tehotná lebo sa vyspala s najväčším blbcom galaxie je pre mňa nedostatočné, dupľom keď je ženou iného muža a s tým, s ktorým sa vyspala nechcela mať nikdy nič spoločné. Podobne ako sa istá časť príbehu odvíja od toho ako cicmoň nezostane doma, ale derie sa von z baráku a náš hrdina ho teda musí zachrániť.

plakát

Vrah mezi námi (1931) 

Lang ma ohúril ako narábal so zvukom hneď vo svojom prvom zvukovom filme, hlavne ako rolu zvuku zakomponoval do odhalenia vraha. Ukážkovo narába aj so strihom, obratne strieda línie plánov pre dolapenie vraha a veľkú oporu má v hlavnom hrdinovi stvárnenom Lorreom. Rozprávanie i pátranie je zo strany polície trochu na pováženie a z ľudáckeho súdu v závere nie som tiež dvakrát nadšený. Chápem, že to poslúžilo skôr ako javisko pre boj názorov vraha proti celej spoločnosti. Umne utnutý záver pozýva k premýšľaniu.

plakát

Král králů (1961) 

Neuveriteľne patetické dielo bez štipky invencie, nekompromisne sa držiace litery od slova do slova ako ju nájdeme v Novom Zákone. Je to na škodu, lebo známy príbeh nemá čím ohúriť ak je spracovaný takto. Toto dielo je hodné pozretia kvôli tomu, že historicky veľmi dobre vykresľuje postavenie Židov a ich túžob po Mesiášovi pred samotným príchodom Ježiša. Trúfalo si berie na svoje plecia osudy množstva postáv, stíha ich kočírovať, no linka s Herodesom a Jánom Krstiteľom či Salome by sa dala zostrihať, aby sa viac priestoru uvoľnilo pre Ježiša, ktorý je v podaní Jeffreyho Huntera celkom fajn. Dá sa mu veriť a vo väčšine záberov prijať jeho charizma. Veľmi dobrý ťah je však vloženie príbehu Barabáša, akoby druhého Mesiáša, a v paralelnom sledovaní aj tejto línie tkvie potenciál, ktorý je all in all nevyužitý. Ray používa mnoho komparzu, ako napríklad pri bojoch s Rimanmi či pri legendárnom Ježišovom kázaní na hore, a dielu tak lepí známku monumentálnosti. V tých najdôležitejších scénach ako Ježišov súd pred Pilátom či krížová cesta či samotné ukrižovanie je však komparz slabo využitý a tým scénam chýba osudovosť, nehovoriac o duchovnom prežití či strhnutí filmom ako takým. Povolanie apoštolov, a zvlášť Petra, budúcej skaly Cirkvi, je slabé, je to podané ako keď na vás zakričí šéfko v továrni, aby ste išli na obed. Kristova matka mala v čase pôrodu maximálne 15 rokov, no v tomto filme ju stvárnila McKenna, ktorá mala ďaleko po 30tke a bola zlým výberom i kvôli nevýraznemu herectvu. Keď to zhrniem, dá sa to pozrieť, aj to dobre odsýpa, ale čakal som oveľa viac.

plakát

Máří Magdaléna (2018) 

No čo ja viem... ak je v príbehu z kresťanstva prítomný Ježiš a jeho životná cesta, tak vždy zatieni hlavnú tému, ktorou mala byť v tomto prípade životná cesta Márie z Magdaly. Málo výrazná predstaviteľka nemá čo hrať, lebo celé dielo dýcha prázdnotou a pôsobí nevýrazne. Aj Ježišove preslovy k ľudu nemajú šťavu, tak sa radšej v podaní Phoenixa odoberie na vrch a hľadí do blba. Jeho herectvo, len kvôli výstrednosti a čiastočne zjavu, zaujme však viac ako herectvo Mary. Biblický scenár sa viackrát hocako poprekrúca, aby tu a tam zapasoval podľa toho kde sa Ježiš hýbe. Pre ozvláštnenie či skôr kontroverziu je do role Petra vybratý Ejiofor čo bol pre mňa osobne úlet a ak je za tým pretláčanie černochov do mainstreamových filmov za každú cenu (aby sa zase raz neurazili), tak spánombohom zdravý rozum.

Reklama

Reklama