Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Dokumentární
  • Krimi

Recenze (1 686)

plakát

Lost Highway (1997) 

Ľahko by sa dal film odsúdiť ako nepochopiteľný či nepreniknuteľný nakoľko pracuje aj s témou schizofrénie hlavnej postavy. Núka sa to kvôli určitým scénam, ktoré sa pri prvom pozretí ťažko trávia, a mainstream má tak už nachystanú nálepku diela ako "typická lynchovina". Bolo by to však lacné, lebo film je tak pútavý a originálne natočený, zároveň nejasný, že si pýta druhú projekciu. A pri druhom pozretí som sa hneď chytil na úvodnú húkačku polície, ktorá je aj na konci vyprávania... začal som prichádzať prečo hlavná postava obdrží tri kazety namiesto jednej a tak ďalej... sú to parádne detaily, s ktorými režisér brilantne žongluje a utvrdzuje ma ako nad dielom dlho premýšľal a ako ho filmovými prostriedkami vyskladal. Je umenie dať dokopy realitu, sen =  ideálny svet hrdinu a celé to zmiešať ešte s tým čo sa odohráva v protagonistovej hlave. Lynch je silný v tom, že skladačkovo položí pred diváka príbeh, ktorý na konci vypáli v niečo čo sa dá zhrnúť do dvoch viet, ale lúštenie scén, symbolika, prvé domnienky po dopozeraní, krásna atmosféra z diela robí magnet pre ďalšie opakovania, lebo hľadanie významov pravým cinefilom nedá spať. A dielo disponuje skvelým soundtrackom a perfektným mixom zvuku, ktorý zvýrazňuje obrazovú údernosť scén. Snímka, ktorá je ako žena, nie všetko na nej viete pochopiť či prijať, no viete, že ju musíte milovať.  

plakát

Wings (1927) 

Na začiatku ma film dostal svojou svižnosťou vyprávania a neskôr skvelou technickou stránkou, pri ktorej treba uznať kvality tvorcov. Film však obsahuje aj kopec vaty, pátosu a smiešnych fráz typu "na vojnu šiel ako chlapec, z vojny sa vracia ako chlap". Nepresvedčivo pôsobí aj línia s dievčaťom, ktoré na začiatku zamýšľal hlavný hrdina podľa titulkov ponechať napospas požiaru, no akosi k nej precitne, hoci si celý film robí zálusk na inú.

plakát

Barbarella (1968) 

Komické kulisy pre sci-fi snímku, ktorú nemožno brať vážne, no ani nepobaví a nad vodou ju drží len pekná Jane Fonda. Nemá čo hrať, zvraty v príbehu sú skôr úsmevné ako uveriteľné. A tak je dielo plné nepodarkov, sexizmu a Fonda ľutuje, že sa tohto pokusu zúčastnila.

plakát

Juno a páv (1930) 

Tragikomédia, pri ktorej mužškí herci brutálne prehrávajú a na veľa miestach 2-3x opakujú repliky. Zo začiatku je to smiešne, hlavne pri Joxerovi, ktorý rád zdôrazňuje svoje potešenie keď zvolá "that's a darlin'..." a ďalšie slovo si doplňte. Film sa vlečie na pozadí občianskej vojny, zatuchnutý a zničený príbytok je obraz najchudobnejšej vrstvy, ktorá uverí, že príde spasenie skrz dedičstvo. Začnú si užívať, no čoskoro príde vytriezvenie a v závere sa to ešte čo sa týka vojny zdramatizuje a vyhrotí. Lacná komédia so svojskými figúrkami, hlavne krčmárkou a jej spevmi, sa tak zmení v drámu so smutným koncom. To je pekné, bez príkras, no nedá sa ubrániť dojmu, že veľmi cítiť i poznať divadelnosť diela. Málo filmového kumštu z pozície režiséra, slabý kus v Hitchovej kinematografii.

plakát

Biutiful (2010) 

Hlavná postava pomáha chudobným, no práve na tých chudobných zarába, hoci len robí prostredníka. Pomáha im lacnými prostriedkami a práve to ju dobehne, akoby z toho plynie ponaučenie, že nepoužívaj šit, lebo ťa to lacno privedie do šlamastiky. Ešteže hlavnej postave sa blíži pozemský koniec... Snímka si na svoje plecia zobrala hodne a drží obstojne pokope len vďaka režisérovi, skvelým hercom, ktorí boli typovo veľmi vhodne zvolení a zvláštnej atmosfére, ktorá neosloví hneď, povedzme v prvej polhodine, ani nepošle do kolien, no skrz dejové línie úbohých životov protagonistov predstavených v nahote a drsnej realite má potenciál okúzliť. Film upozorňuje ako je už multikultúrna spoločnosť vsadená do všetkých veľkomiest a že priniesla skôr problémy ako úžitok, lebo rozbila definované kultúrne zvyklosti a sama nepriniesla nové. Film ako celok je ťažšie uchopiteľný, lebo chce pojednávať o eschatológii a o tej my, pozemšťania, skôr tušíme ako presne vieme. Skrz nesplnené nádeje a stravujúce túžby hlavného predstaviteľa spolu s tým ako viac a viac s blížiacim sa pozemským koncom ho zožiera svedomie autor prezentuje, že v Uxbalovom živote nastala kdesi odbočka. Jeho život mohol byť iný, krajší, no stratil sa mu zmysel a koniec koncov i význam. Dojímavou a krásnou je napriek tomu linka ohľadom premiestnenia pozostatkov jeho otca, ktorý bol zabalzamovaný kdesi dávno v Mexiku. Uxbal v podaní perfektne minimalistického Bardema patrí k najviac rozporuplným hlavným postavám filmografie ako takej. Miluje, no aj sa zlostí (deti), vykorisťuje i pomáha (prisťahovalci), nevie aký postoj zaujať (manželka i brat) a na konci zisťuje, že mu nič poriadne nejde. Snímka zlyháva ako naložiť so scénou nájdenia mŕtvych Číňanov, lebo tá by mohla byť pomyselným vrcholom nakoľko vytrháva akoby z letargie, do ktorej nás tvorcovia skrz podanie príbehu zavedú. Scéna diváka preberie, hudba utíchne i duní, no po nej sa vracia letargia, žiadny posun deja sa nekoná a tento prvok príbehu nie je zužitkovaný a už len dokráčame do neodvrátiteľného záveru. Je zaujímavé, že práve obľúbenú Barcelonu si vybral Iñárritu ako miesto kde sa príbeh odohráva. Je snímaná skrz tmavšie filtre a celkovo sa túla v tmavých uličkách, zapadákovoch, než by upozornila na krásne zaslnené miesta či kultúrnu pamiatku. Jednoducho tu slúži len ako podklad veľkomesta, v ktorom je zvýraznená veľká sociálna nerovnosť.

plakát

Kačer na zbláznění (1953) 

Predstavenie možností animovaného filmu a jeden originálny nápad v podaní "neposlušného" animátora, ktorý ich všetky spája v úchvatný kraťas.

plakát

Paul (2011) 

Pubertálny humor dvoch štyridsiatnikov brázdiacich Štáty ma nerozosmial, ani to, že ich okolie považuje za teplých... do toho stretnú novodobého mimozemšťana, ktorý v kuse nadáva a pohotovo reaguje na hocijakú situáciu. A na tak chabých základoch, občas podopretých barličkou z odkazov na známe sci-fi snímky, má stáť celý film? No to ma podrž. Dosť ma to nudilo, lebo na scenári sa veľmi nepracovalo, skôr sa na pľaci rovno improvizovalo. Vedľajšie postavy zbytočné a absolútne nechápem Weaver, že kývla na spoluprácu.

plakát

Hard Boiled (1992) 

Hongkongská prepálená prestrelková exhibícia, pri ktorej som už hneď v úvode vycítil, že mi až tak nesadne. Ak film, v ktorom treba vypáliť do istoty plný zásobník do nepriateľa, i do nevinných civilistov, predtým než ich už ozaj budeme považovať za mŕtvych, je považovaný za skvelú akčnú klasiku, tak spánombohom zdravý rozum. Navyše vizuál plný iskier, akoby lacno dolepených od Carpentera, podopretý chabým zvukom, sa skoro opozerá a tak ešteže sa aspoň myslelo na príbeh, ktorého zápletku som predsa len trošku lúskal a bavila ma, aj keď šlo o volavku. Nápad so základňou pre arzenál v nemocnici sa mi veľmi páčil, len to celkovo nemuselo vypáliť až do rozmerov jatiek. Jednoznačne za hranou pôsobí zahrnutie novorodencov do príbehu, ktorým stačí dať vatu do uší a tým ich presvedčiť, že zvládnu za pomoci tých správnych ujsť z akčného inferna. Herci ako Yun-Fat Chow či Tony Leung potešili, rejža ich vybavil priam nesmrteľnosťou v spleti guliek, v ktorých mali tancovať.

plakát

Žena se špatnou pověstí (1928) 

Hitchock je filmársky silný hlavne v úvodnej dvadsať minútovej koláži zo súdnej siene kde skvele volí prechody medzi scénami a kde zaujímavo prechádza z flashbackov naspäť do reality súdneho dňa. Akurát pri nich nie je veľmi ozrejmený osud Claudea Robsona, ktorý má spáchať samovraždu. Hitchcova režijná genialita v nemej ére je naplno ukázaná pri scéne s telefonistkou, pri ktorej divák, elegantne len skrz obraz, dostane informáciu o tom ako sa hrdinka rozhodla. Celkovo sa mi páči ako určité pasáže prejdú skratkami vhodne vysvetlenými v titulkoch, no pri určitých ako pokec na balkóne v Stredomorí mohol auteur skôr použiť nožničky. V poslednej tretine nás kŕmi naivnými scénami, pri ktorých si postavy nedajú pozor na jazyk pri rozhovore vonku a počuje ich hlavná hrdinka, resp. ako sa svokra dozvie, že akútože ženu si doviedol jej syn domov. So záverom nebol veľmi ani Hitch spokojný, ale som rád, že to nebol žiadny happy-end.

plakát

Ave, Caesar! (2016) 

Nepodarok, ktorý nám mal predstaviť zlatú éru Hollywoodu, len sa absolútne zabudlo na diváka. A strašenie s ruskou ponorkou, tak v tomto u mňa Coeni šlapli riadne vedľa. O humore v tomto kúsku nemôže byť ani reč.

Reklama

Reklama