Biopler

Film o dôraze, že nepriateľ rafinovane klame a využíva postupy, ktoré majú v očiach druhej strany vyvolať opak. A je to tak trochu film o infiltrácii. No snímka je aj o posolstve, že tí "naši" nie sú žiadni neschopáci a vedia nepriateľa odhaliť. Záverečný telefonát - to je ukážková bodka. Príbeh má potenciál aj na celovečerný film. Netradičný štýl vyprávania príbehu, kedy je najprv ponúknutá klasická narácia, pri ktorej je dobré si všímať detaily, aby boli pri retrospektíve rozoberané po častiach ešte raz a s dôrazom na vzťahy medzi postavami. Tým, že to bolo robené počas vojny v ťažších podmienkach, prižmúrim oko nad hereckým prejavom niektorých vedľajších postáv, lebo príbeh o fungovaní odboja, spolu s formou podania a celkovým posolstvom víťazia.

Réžia je hlavný dôvod, pre ktorý sa oplatí pozrieť si tento nenápadný film. Tarantino sa nikam neponáhľa, vychutnáva si dlhé zábery bez strihu, vyťahuje staré hudobné vykopávky (Across 110th Street od Bobbyho Womacka) a dáva im život keď ich skvele dolepí k záberom. Podobne vyťahuje "starcov" ako Grier a Forster do prvej ligy, keď im dá ústredné party. Dopomôže si kvalitným S. L. Jacksonom a De Nirom v úplne inej polohe, na akú som uňho zvyknutý, ale uveril som mu. Umiestňuje kameru tak, že vidíme priestor skrz ladné ženské nohy, alebo si trikrát vychutnáme scénu odovzdávky peňazí z rôznych uhlov pohľadu. V tomto je Tarantino svojský, lebo dokáže skvele mixovať či recyklovať zdanlivo odpísaných hercov, hudbu, či formu vyprávania príbehu. V tomto kúsku je však aj rozvláčny tam kde by nemusel, napr. zdĺhavá cesta k finále, a skratkovitý tam kde by mohol obohatiť, napr. sa nič poriadne nedozvieme o pašeráctve.

Myslel som, že už tak zlým smerom ako "MI2" táto séria nepôjde, no mýlil som sa. Ghost Protocol, ktorý uvalí prezident na Huntov tím a tomu vraj zostane už iba jeden vlak... so všetkými vecičkami, ktoré potrebujú na prežitie... blá blá bláboly, ktoré Cruise prednáša akože so zápalom pred bandou čudákov. Potom sa ocitnú v Dubaji, kde sa Cruise snaží "vletieť" do diery v okne a keďže sa mu to nepodarí, tak ho dvaja parťáci chytia tak, že jeden druhého drží len za členok, a na konci reťazca je žena. Potom sme aktérmi efektnej, no nereálnej bitky dvoch žien a kecov "No diamonds, no codes", ktorá akoby vypadla z klišé šlabikáru. A zabije sa to piesočnou búrkou... a to už ani nemienim komentovať. Bombaj epizóda ma už uspávala a záverečný súboj so záporákom mi už ozrejmila manželka, lebo pivko so snackom ma už uspali.

Fajnový noir, ktorý je značne pochmúrnejší ako predchodcovia. Vyžíva sa v snímaní postavy v scéne na čiernom podklade. Veľmi dobre sa naň díva vďaka Meekerovi, ktorý sa potmehúdsky usmieva na pol huby, veľa nenahovorí, ale zato sa s ničím nepáre a ide si za svojim ako píla. Príbeh teda pekne odsýpa, lebo stále nie je jasné o čo vlastne hrdinovi a "im" ide, ale cesta za tým je tiež zaujímavá a to, samozrejme, aj pre diváka. Výstavba je teda výborná, vytkol by som snáď nepresvedčivé vyslobedenie sa Hammera z pasce, kedy nie je jasné ako sa mu to podarilo. Zamrzí záver, pri ktorom Hammer nečakane cúvne pred FBI a stratí tromf, ktorý držal v rukách. V zápätí sa to snaží odčiniť a tentoraz sa vďaka chytráctvu doplazí na miesto pre finále snímky, kde sa perfektne uzavrie dejová linka ohľadne ženy, ktorá sa zdala pre príbeh nepotrebná.

Carpenter sa oproti Escape from NY posunul o 15 rokov vpred, no spracovanie a technická stránka hovorí akoby to bolo 15 rokov vzad. Zase je to černota, ale oveľa menej baví, lebo takýto úlet sa už nedá prežuť. Carpi sa s ničim nehrá, ak nechce mať v scéne reálnu scenériu, nahradí ju obrázkom či storyboardom, ak vôbec nejaký existoval, že? :) Kurt Russell, ktorý to má celé držať, nechutne prehráva svoje party. Naivita, hlúposť zo snímky trčí v každom zábere. Odpad! nedám, lebo aj tak sa dá zobraziť režisérska anarchia.

Romantická komédia, ktorá je hravá, inteligentná, ide v ústrety divákovi a veľmi príjemne baví. Predsa len sledovať ako nakopnúť muža po štyridsiatke k ďalšiemu životu nie je častý námet. Najmä keď je tak na dne, že v bare cucká vodku cez slamku. Aspoň je z toho dobrá prdel :) Zabil by to už len hotdogom s kečupom (Harry Callahan by vedel o čom hovorím). Tvorcovia majú príbehy pevne v rukách, lebo ich v závere perfektne pospájajú. Záver v škole je nasilu a trochu kazí dojem z ináč fajnovej romantickej komédie. Dá sa jej vytknúť slabšie napísaná postava manželky, ktorej som neuveril túžbu po rozvode. Rovnako slabšie sa to dá sčasti tvrdiť o lámačovi sŕdc Jacobovi, ktorého raketová premena zo sukničkára na oddaného muža v závere zaváňa niečím lacným, no možno chýbajúci otec a jeho vzťah s Calom má byť odpoveďou, i keď pre mňa nie úplne presvedčivou.

Jednostranná obžaloba systému, avšak tichá, žiadne sťažovanie sa do Bruselu a pod. Dokument ako taký je hustá výpoveď a odsúdenie doby, v ktorej sa odohráva, kedy protagonistka nevie či sa dožije ďalšieho záberu. Zábery ručnej kamery, ktoré sú opravdové a mieria vždy do centra diania, či už sa jedná o ranených/mŕtvych v nemocniciach, uliciach, alebo sú to čriepky z osobného života protagonistky sú striedané letiacimi dronmi, ktoré snímajú Aleppo z vtáčej perspektívy po jednotlivých mesiacoch a tu je znať, že sa tieto zábery len dolepili do snímky. Kostrbato pôsobí vyprávanie, kedy viackrát nechronologicky skáčeme a nepochopil som pointu. Sú to mínusy, ale ako celok ma dokument zaujal a viackrát bola aj slza na krajíčku, tak je to opravdové a dojemné. Vrcholom filmu je oživovanie dieťaťa po vynútenej sekcii kedy s napätím divák sleduje drámu so šťastným koncom, ktorá je metaforou, že život tryská, zvíťazí aj v krutých podmienkach. To bolo niečo čo som sledoval so zatajeným dychom.

Je to veľkolepý film, tie prachy na výpravu na ňom vidno a pri pozeraní si poviete "konečne", teda že sa nešetrilo tam kde sa zvykne v slovenskom filme. Kulisy i scenérie sú presvedčivé. Bielik vedel ako s témou naložiť, lebo Jánošíka žral a dá sa povedať, že mu isté zjavné príbehové nezdary či odbočky možno odpustiť. Je cítiť jeho zapál pre Jánošíka, ktorého príbeh začal rozprávať od útlych čias, od detstva. Je škoda, že sa mu venoval len krátko a preskočilo sa i jeho dospievanie. Poteší enkláva výborných slovenských hercov, z ktorých treba určite vypichnúť herectvo Filčíka či Blaškoviča. Bavilo ma sledovať počiny jánošíkovskej družiny, ktorej veliteľ boj zjavom pravý Jánošík, no len priemerný herec. Svojich kumpánov strhne, no diváka nie až tak. Veľmi dobre je spracovaný koniec. Legendy o krčmárkinom spiknutí s hrachom, na ktorom Jánošík korčuľuje, boli vynechané a hrach samotný hral už len minimálnu rolu pri zlapení. Záverečné zábery s množstvom ľudu zúčastneného na poprave sú skvele nasnímané a dotvárajú dôstojnú poklonu vraj národnému hrdinovi :)

Štýlovka viacerých čudákov, ktorá si prďácky uťahuje z upírov. Veľmi sa mi páčil Vorlock, akože Dracula. Perfektný zjav a prejav v podaní Ferdyho Mayneho. Polanski opäť dokazuje, že je mizerný herec, ale na plátno dotiahol krásnu Sharon Tate, ktorá bola ozdobou každého záberu, v ktorom sa objavila. Najzaujímavejším na snímke sú metafory vo vzťahu muž-žena, resp. muž-túžba po žene. Má to zvláštnu atmosféru, no v mnohých fázach neobratne kombinuje horror s humorom či komédiou. Distribučný názov nabáda k plesu, no tomu sa venuje snímka posledných 10 minút, čiže preklad opäť raz mimo mísu.

Podnetný kompilát, ktorý má myšlienku a už v 1958 trefne poukázal na problémy spoločnosti a ľudí v nej. Conner však do záberov mohol vložiť aj niečo zo seba, takto je to len vkusne zostrihaný materiál, v úvode so srandovným strihom.