whack

Psychologická sonda do hlavy jedného farára, ktorý si zhodou viacerých okolností pomaly uvedomuje, že nie je všetko tak, ako veril, že je. Osobný zdravotný stav, znečistenie životného prostredia a zoznámenie sa s environmentalistickými názormi jeho dvoch ovečiek mu postupne pomáha odhaľovať cirkevné dogmy držiace ľudí v stave nečinnosti – lebo, že „všetko je tak, ako Boh chce“. Charaktery postáv sú vykreslené veľmi realisticky, človek sa do nich dokáže ľahko dostať, aj vďaka silnej ekologickej pointe... „Rozzuřily se národy, ale přišel hněv tvůj, čas, abys soudil mrtvé, odměnil své služebníky proroky a všechny, kdo jsou svatí a mají úctu ke tvému jménu, malé i velké; abys zahubil ty, kdo hubili zemi. (...) Oblečte plnou Boží zbroj, abyste mohli odolat ďáblovým svodům. Nevedeme svůj boj proti lidským nepřátelům, ale proti mocnostem, silám a všemu, co ovládá tento věk tmy...“

Čím môže každý prispieť k oddialeniu ekologického kolapsu? Ako rybolov prispieva k obrovskému plastovému znečisťovaniu? Dá sa bez živočíšnych bielkovín športovať? A načo vôbec zabíjame zvieratá pre kožuchy v 21. storočí? Aj na tieto otázky odpovedajú niekoľkí známi aj menej známi športovci a aktivisti, ktorí aj ponúkajú riešenia. Dokument je z produkcie Plant Based News, čiže sa nesie v podobnom duchu ako Vegan 2018 a Vegan: Everyday Stories.

Robiť show zo zabíjania mi vôbec nepripadá zaujímavé. Neviem, prečo z lovu robiť nejaké senzácie.

V poslednej dobe vzniklo viacero parádnych vegan straight edge HC kapiel a anarcho-primitivistický CLEARxCUT je jedna z nich. Táto pieseň má celkom chmúrny text, hovorí o tom, ako mnohým ľuďom uniká život pomedzi prsty vlastnou vinou, a ani o tom nevedia. Páči sa mi tam aj ten ženský vokál.

V poslednej dobe vzniklo viacero parádnych vegan straight edge HC kapiel a anarcho-primitivistický CLEARxCUT je jedna z nich. V tejto piesni hovorí o tom, ako sme posledných desaťtisíc rokov išli vlastne úplne opačným smerom. „Nazývajú to pokrok, my to nazývame otroctvo. Nazývajú to technológia, my to nazývame útlak.“ Páči sa mi tam aj ten ženský vokál.

17-ročná informátorka FBI nahucká troch mladých environmentalistov na ilegálny ekosabotážny čin a potom ich udá. "Fascinujúca" robota. 65 000 dolárov. Ľudia sa predávajú aj za menej. V tomto videu vidíme autentické zábery a počujeme záznamy rozhovorov medzi environmentalistami a ich falošnou kamarátkou.

Eric McDavid a Marie Mason, to sú dvaja radikálni environmentálni aktivisti, ktorí dostali dlhoročné väzenie za svoje aktivity. Toto je ich príbeh. Dokument je robený formou DIY. Obsahuje rozhovory so známym žurnalistom Willom Potterom a aktivistom Jeffom Luersom, ktorý si za svoje aktivity tiež svoje odsedel. Eric McDavid, pôvodne odsúdený na 20 rokov, bol pre nezrovnalosti vo vyšetrovaní po 9 rokoch prepustený na slobodu. Marie Mason bude prepustená najskôr v roku 2030, čím sa jej prípad stal jedným z najkontroverznejších – nie je 22 rokov za podpaľačstvo priveľa?

Toto je dokument o spevákovi HC-punkovej kapely Hanba, ktorý rozpráva o svojich politických názoroch. Subkultúra straight edge sa tu vôbec nerozoberá. (Vhodné pre skalných fanúšikov kapely Hanba.) PS: straight edge nie je a nikdy nebol záležitosťou žiadneho konkrétneho politického smeru, ide tam o čistú hlavu a etické vegánstvo predovšetkým.

Zámerom tohto dokumentu očividne nebolo popísať históriu a ideológie punku, ale trochu priblížiť rôzne individuality, ktoré sa v punku pohybujú. Nie je punk ako punk. Priestor dostávajú najmä dve kapely – Plexis a Pipes and Pints. Hoci ani jedna nepatrí k mojim obľúbeným, Pipes and Pints sú mi oveľa bližšie ideologicky a Lukáš Vincour (The Save Movement ČR, Anonymous For the Voiceless ČR, z.s. Zvířata nejíme) je naozaj človek, akých by v punku malo byť viac. Angažovaný straight edge vs. heslo No future; Práve pankáči hlásajúci toto heslo často tvrdia, že sú nejakou hrozbou pre systém. Systém ich má úplne na saláme. Pre systém je oveľa väčšou hrozbou uvedomelý motivovaný organizovaný človek s triezvou hlavou ako sfetovaný trotel s cirhózou, ktorému je jedno, či sa ráno zobudí, ktorý do mikrofónu kričí ako je všetko na hovno, ale reálne sa v živote ani raz nezúčastnil nejakého protestu, nezapojil sa do nijakej kampane, systému neuškodil vôbec nijako, ak nepočítame sociálne dávky, ktoré pravdepodobne nejakú dobu poberal. Kapely FreeXtown a Invaze X, v ktorých Vincour hrával – pokiaľ ide o hudbu, sú ten typ hudby, aká je aspoň akousi "hrozbou", nie ožratý týpek, ktorý niekde úplne nekonštruktívne vykrikuje gýčové heslá typu "Fuck police". A ešte hovorí, aký je slobodný. Pritom je len ožratý. Na toto upozorňovali už v deväťdesiatych rokoch české punkové kapely ako Red silas, Bez milosti, Los sommros, Choré vrány, Bastila, No Reason, Start to Think, Cryout, ... ani slovenské nezaostali. Mne sa na straight edge páči hlavne to etické vegánstvo a som rád, že etické vegánstvo sa šíri vo všetkých žánroch, vrátane punku, samozrejme aj v takom, čo nie je straight edge. Niektorí sa tvária, akoby spadli z hrušky, akoby to bola nejaká novinka, nejaký výstrelok novej doby. A ak si niekto myslí, že Plexis nie je mainstream... no škoda rečí.

Aký je to pocit, keď si uvedomíte, že ľudia okolo vás – neznámi, ale aj tí, o ktorých ste si mysleli, že ich poznáte a máte ich radi – sú v hĺbke presne také existencie, ktoré neznesiete. Nie kvôli nejakému bloku, ktoré by vytváralo vo vašej hlave vaše ego, ale kvôli vedomosti, že tieto existencie, ich bezduchý pôžitkársky životný štýl, ovplyvňujú a ničia životy a planétu. Aký je to pocit, keď sa cítite tak sám v mase, s vedomosťou, že na tejto osamelosti nemáte vinu vy. Prečo je to tak, že tí dobrí odchádzajú a tí, čo by ani nemali existovať, sa smejú?