SarumanKo

Malý skvost medzi britskými nízkorozpočtovými filmami, ktorý zo svojich hollywoodskych veľkofilmových bratrancov robí ohrané a nudné gýče (ktorými beztak poväčšinou sú). Nesmierne talentovaný debutant Joe Cornish poňal tisíc a jeden krát videný námet mimozemskej invázie tisíc a druhým spôsobom a umiestnil ho na londýnske predmestie hýriace problémovými teenagermi, drogovými dealermi a celkovo najspodnejšou sociálnou vrstvou spoločnosti. Takýto hrdinovia sú síce ťažko stotožniteľní, ale v závere som tým výborne obsadeným sympaťákom silno držal palce a dúfal, že tým "big gorilla-wolf motherfuckers" vytrieskajú prdel. Attack the Block je film, ktorý má šancu osloviť priaznivcov krvavých a atmosférických sci-fi hororov, nadnesených huličských komédií aj sociálnych drám s inteligentným presahom. Je totiž vynikajúcim mixom všetkých týchto žánrov. (8/10)

Smutný a poburujúci dokument, ktorý si ale podkopáva vlastné nohy. Veľmi oceňujem tému, ktorou sa zaoberá a jeho snahu otvárať oči nad týmto závažným problémom, no miestami to silno zaváňa jednostranným, nekorektným dokumentaristickým prístupom. Fakt, že reklama je najväčšie zlo a vymýva mozgy (nielen) detí, je už dávno známy, ale aspoň som sa dozvedel, že viniť z toho treba republikánov a nie rodičov-idiotov, neschopných zasiahnuť... Hoci túžim svoje deti vychovávať kdesi na farme pri lese, ďaleko od vplyvov tohto všetkého, nebol to tento dokument, ktorý ma o tom presvedčil. (6/10)

Asi som si našiel nového favorita medzi stand-up komikmi, a to hneď po prvom stretnutí, ktorým ma zrazil do kolien. Louis C.K. je neskutočne sympatický hajzel, ktorého pútavé príbehy a nehorázne drsný humor by som dokázal počúvať donekonečna. (9/10)

John Cleese, ktorému vždy najlepšie sedeli chaotické a neurotické charaktery, si v tomto príjemnom sitcome zrejme strihol životnú úlohu. Môžem iba kvitovať, že Fawlty Towers nie je opičením sa po "montypythonovských" absurditách a funguje na realistickejšom a suchšom britskom humore. Len by si to žiadalo ešte aspoň ďalších dvanásť epizód. (8/10)

Steve McQueen sa od zreteľne dokumentárneho Hladu presunul k menej zreteľne dokumentárnej Hanbe. A tentoraz sa venuje intímnejšiemu spoločensko-individuálnemu problému, ktorého charakter je pálčivejší, ale taktiež bežnejší než hladovka politických väzňov, vďaka čomu môže byť Shame ako štúdia totálnej sexuálnej degenerácie divácky atraktívnejšia a ľahšie stotožniteľná. McQueen je totiž filmár, ktorý aj z typicky uvrešťaných a utrápených artových postáv dokáže vykresať plnokrvné, uveriteľné charaktery. Nemalú zásluhu na tom, prirodzene, majú aj herecké megakapacity ako Michael Fassbender a Carey Mulligan. A ak moje dojmy z tohto myšlienkami a emóciami devastujúceho, majstrovsky zrežírovaného hardcore porna nevyprchnú ani po určitom čase, jednoznačne potvrdím, že Shame je príjemne nepríjemný a vkusne nevkusný masterpiece, ktorý témou ani spracovaním v modernej kinematografii nemá obdoby. (9/10)

Príjemná komédia, ktorej každý aspekt sa nesie v duchu najlepších osemdesiatkových tradícií so všetkými kladmi aj zápormi, ktoré k tomu patria. Nad nudnejšími momentmi našťastie prevažujú tie vynikajúce a úplne najlepším z nich je scéna, v ktorej hrdina robí antikampaň dvom skazeným skorumpovaným stranám, z ktorých ani jedna nie je pre mesto riešením. Silná paralela so súčasnou politickou scénou na Slovensku a našimi poslednými voľbami je čisto náhodná, ale geniálna. "Vote for None of the Above!" (7/10)

Veľké prekvapenie vo forme vtipného, nápaditého, svižného a premysleného návratu do starého dobrého univerza. Brolin je výborný Jones a Smith je stále výborný Smith. (8/10)

Atmosférická podivnosť, ktorá je dlhý čas scenáristicky zmätená a na zopár výnimočných momentov pramálo desivá. Za jediný klad som už od počiatku považoval zaujímavú dvojicu recepčných a len veľmi striedmo budovanú atmošku. V druhej polke však nastúpia hnusní bubáci a rozpúta sa peklo, ktoré mierne zachraňuje výsledný dojem. A nakoniec aj tá trochu ťažkopádne prevedená pointa pri lepšom premyslení dáva perfektný zmysel (čosi ako "prevrátené déjà vu o troch duchoch" sme tu ešte nemali). (5/10)

Vrah z Telefónnej búdky si odskočil do spovednice, aby pri zábavnom pokeci o princípoch viery potrápil dobrého kňaza. Neznie to príliš originálne a ani to príliš originálne nie je, od štvrtej kapitoly som totiž mal silného tušáka, že mi je jasná celá pointa príbehu (čo sa čiastočne naplnilo), ale napriek tomu je to výborné. Rozsah 10x6 minút, prevažne dialógová forma ozvláštnená úspornými flashbackmi a precízne herecké výkony robia z The Confession hutnú a zaujímavú seriálovú jednohubku. (8/10)

Skromný, ale úctyhodný vstup mojej režisérskej modly do sveta kinematografie. A tá pointa je lahôdková. (7/10)