SarumanKo

Jednotka, ktorá bola príjemne over-the-top, ma bavila, ale tu už všetka sranda končí. Mark Neveldine a Brian Taylor museli mať ťažké detstvo poznačené násilím či zneužívaním a celkom určite nemali detskú izbu a príležitosť „vyblázniť sa“, pretože Crank 2 je tou najúbohejšou liečbou komplexov, akú som vo filme kedy videl. Fakt, že túto prvoplánovo brutálnu a zvrátenú, hnusne videoherne-videoklipovo zrežírovanú zmes rádoby coolovosi, imbecilne a zúfalo sa usilujúcu o humor, tvorcovia neberú vážne, ešte neospravedlňuje jej vznik. Možnú trojku si neviem celkom dobre predstaviť, ohyzdnejšie šialenstvo sa totiž už natočiť nedá. (2/10)

Geniálna groteska bezchybne zvládnutá po príbehovej aj technickej stránke. Videl som verziu, pre ktorú režisér (plus herec, scenárista, producent a skladateľ v jednej osobe) nadaboval sprievodný komentár, a ten, hoci nijako neškodí, je celkom zbytočný. Bravúrne herecké kreácie Charlieho Chaplina a jeho hereckých asistentov (humorné i vážne) sú totiž dokonale výmluvné a sebestačné pre utiahnutie celého Zlatého opojenia. (9/10)

Vynikajúca chaplinovka. Patálie s večne opitým milionárom, dojímavá romanca s kvetinárkou aj scéna z boxerského ringu ma absolútne dostali. Navyše to zaváňa spoločenským kriticizmom a serióznym posolstvom, ktoré som od grotesky fakt nečakal. (8/10)

Water for Elephants dvadsiatych rokov minulého storočia. Akurát, že tento film je vtipný, úžasne zahraný a funguje v ňom romantická línia. Povedal by som, že niet ideálnejšieho dejiska pre nemú grotesku než je cirkus, ale Chaplinovi je to v podstate jedno. Jeho gagy fungujú vždy a všade výborne, dokonca aj z pohľadu predstaviteľa mladej diváckej generácie. Nebyť miernej straty dychu v druhej polovici, išlo by o ultimátnu klasiku. (8/10)

Malý nácvik pred veľkou hororovou smršťou zvanou Insidious. A celkom vydarený nácvik. Zlovestné ticho je krásnou ukážkou bezchybného režijného remesla Jamesa Wana, ktorý dokáže vybudovať nehorázne zimomriavkovú atmosféru aj bez tuctov ľakačiek a primäť neznáme, neskúsené ksichty pod svojim vedením k sympatickým výkonom. Scenár napísaný podľa osvedčených postupov zrejme nikoho neposadí na zadok, ale zapôsobil na mňa takou tou staromódnou mysterióznou zápletkou a atmosférou, ktorá sa dosť ťažko definuje, ale vyskytovala sa v najdesivejších filmoch môjho detstva, kým dnes je veľmi vzácna. (7/10)

Téma, ktorú tvorcovia dokumentu Food, Inc. precízne a odborne spracovali, je nepríjemná a krutá už sama o sebe, preto ma trochu sklamalo, že tie účelné a mrazivé zábery s nemalou výpovednou hodnotou sú mierne devalvované emocionálnym kalkulom obsiahnutom v ilustračných záberoch poškodených rodín a záverečnou agitkou, ktorá z diváka robí trochu hlupáka. Ale aspoň majú šancu pochopiť aj americkí diváci. Potravinárstvo je ďalším zo zásadných odvetví, ktorých úplná degenerácia predpovedá skoré zrútenie ľudskej spoločnosti ako ju poznáme... (8/10)

Ľahké sklamanie, ku ktorému by asi nedošlo, keby som miesto dospelej fantasy čakal temnejšiu rozprávku. Pretože Sandersova Snehulienka je naivne a pateticky napísaná zbierka rozprávkových archetypov, ktoré sú vizuálne zaujímavo komponované a celkom dynamicky zrežírované, ale postrádajú štipku originality či dojímavosti. A najviac ma prekvapilo, že to má pomerne slabé kľúčové postavy. Charlize uznávam ako krásnu a talentovanú herečku, ale jej zlodušské prehrávanie a škriekanie mi tu príšerne liezlo na nervy. Čo sa týka Kristen Stewart, veril som, že jej imidž je ruinovaná len ságou Twilight, ale vykľul sa z nej „frodovský“ typ hrdinu – nevyhnutný pre posun deja, ale nevýrazný, raz za čas v mdlobách, obklopený zaujímavejšími vedľajšími postavami (sympaťák lovec, nevyužití trpaslíci) a v tomto prípade so škálou hereckého výraziva na úrovni Stevena Seagala. Jej záverečný motivačný prejav by si zaslúžil byť ukončený kopijou, pekne po hlave, ako sa patrí (znalci kvalitnej televíznej fantastiky vedia...). A keď už sme pri kvalitnej fantasy, tú nám koncom roka budú musieť dožičiť iní spievajúci trpaslíci... (6/10)

Nikto sa k osobnej slobode a jej potláčaniu nedokáže vyjadriť kompetentnejšie ako Miloš Forman. Zhodiť pri tom amerických pokrytcov, rozpovedať strhujúci príbeh a vybičovať Woodyho Harrelsona a Courtney Love k životným výkonom stíha len akoby mimochodom. "What is more obscene: Sex or war?" (9/10)

Sfilmovať nejakú látku zaujímavejšie ako samotný Stanley Kubrick je vec, ktorou sa na planéte dokáže pochváliť asi iba Adrian Lyne. Pretože jeho Lolita je nielen výstižnejšou adaptáciou Nabokova, ale aj výborným filmom stále aktuálnym pre súčasného diváka. Scenárista z predlohy veľmi pekne vyselektoval nepodstatné detaily a zameral sa na tie smerodajné, a tak Lyneova Lolita nie je otrocky doslovná, ale asi tak o sto percent odvážnejšia a dráždivejšia než Kubrickova a s takmer srdcervúcou emocionálnou silou. Za to okrem skvelej réžie vďačí podmanivému Morriconemu a hlavne hercom. Irons je dokonalý Humbert a lepšiu predstaviteľku Lolity ako je Dominique Swain by ste na svete asi nenašli. (8/10)

Hoci sa snažím adaptácie, ktorých knižné predlohy poznám, vždy hodnotiť odosobnene, teda ako samostatné a pôvodné, takmer nikdy sa mi to nepodarí. Bol som skutočne zvedavý, ako sa filmárom podarí zachytiť ducha románu V. Nabokova, ktorého hlavnou prednosťou v žiadnom prípade nie je príbeh, ale spôsob, akým je prerozprávaný, plný slovných hračiek, famóznych opisov a irónie. Ak sa to niekomu má podariť na úrovni, bude to génius Kubrickovho formátu, myslel som si. Bohužiaľ som sa mýlil. Aspoň čiastočne. Prvým z faktorov, ktoré zabránili tomu, aby skutočná kontroverznosť (kritickosť, emotívnosť, zvrátenosť, hravosť...) románu prenikla do filmu, boli nepochybne hollywoodski cenzori a celkom inak nastavené mravné zásady danej doby. Kvôli tomu zrejme malú Lolitu stvárnila prehnane dospelo pôsobiaca, navyše veľmi slabo hrajúca Sue Lyon. A mnohovrstevnatý charakter Humberta Humberta v slušnom, ale príliš jednorozmernom Masonovom stvárnení taktiež stráca na čare. Ešte šťastie, že príbeh bol pre potreby filmu prekopaný tak, aby venoval omnoho viac priestoru Quiltymu, ktorý sa v úžasnom Sellersovom podaní stal nečakaným ťahúňom filmu. Druhý faktor, ktorý výrazne škodí tomuto inak bezchybne zrežírovanému filmu, je jeho vek. Lolita je asi jediný Kubrickov film, ktorý nie je nadčasový a každý náznak jeho niekdajšej šokujúcosti nadobro zostarol. (6/10)