SarumanKo

Nijak prevratne, ale výživne, s nadhľadom a s láskou spracovaný dokument o "najlepšom najhoršom filme" všetkých čias. O procese nakrúcania so šialeným režisérom, o tom, ako sa zmenili životy ľudí, ktorí v ňom účinkovali (nenazvem ich hercami) a o vzniku kultu, ktorému mnohí proste nerozumejú. S čistým svedomím prehlasujem, že by som sa milerád zúčastnil na klubovom premietaní Trolla 2, s ľuďmi, ktorí podobne ako ja, podľahli jeho "zlému" kúzlu. (8/10)

Existujú zlé filmy, potom filmy natoľko zlé, že sú vlastne zábavné a napokon Troll 2, ktorý je kategóriou sám o sebe. Unikát, ktorý možno ohodnotiť buď čistým odpadom (za kvalitu) alebo bezpodmienečnými piatimi hviezdičkami (za zážitok), kompromisy neexistujú. V jednotlivých aspektoch by ste možno našli horší film, ale Troll 2 je natoľko príšerne natočený, napísaný a zahraný, ale fakt natoľko, že svojou absurdnosťou prekonáva všetko, čo som za svoj život videl. Zároveň je to tak nehorázne vtipné, že som sa celých 95 minút nevládal prestať smiať. Troll 2 je priam stvorený pre kamarátske posedenia a zvráteným spôsobom vlastne uznávam jeho kultový status. Vyvstáva však otázka - je možné filmársky amaterizmus dotiahnuť do takejto miery, alebo názov filmu (ktorý nemá s filmom Troll nič spoločné a za celý čas sa v ňom neobjaví žiadny troll) naznačuje, že ide o veľký vtip? (10/10)

Niektoré klasiky nemej éry spôsobujú reálny divácky zážitok aj dnes, iné sú pôsobivé iba v historickom kontexte. Nosferatuho by som na rozdiel od filmov Chaplina či Langa s čistým svedomím zaradil do tej druhej skupiny. Prvé z hororov to majú dnes ťažké, pretože sú často kolotočom vizuálne pôsobivých scén, v tomto prípade natočených napríklad v lokalitách Oravského hradu, ale aj nechcene smiešnych hereckých kreácií a kostýmov. V čom však táto nepriznaná adaptácia Draculu prekonáva tie neskoršie, je podoba samotného upíra. Venovať desivému grófovi Orlokovi viac priestoru a ubrať jeho topornosti, prekonal by Nosferatu aj o niečo pôsobivejšieho praotca žánru Dr. Caligariho. (6/10)

Perfektný dokument, ktorý napriek insiderskému autorskému tímu ponúka objektívny náhľad na najvýznamnejšie komiksové vydavateľstvo všetkých čias, a trochu všeobecnejšie aj na celé médium. Fanúšikov komiksu zasadením do historických a spoločenských kontextov postupne prevádza vývinom média od jeho zakladateľov, cez jeho mnohé vrcholy a úpadky, až po jeho súčasný stav, pričom je stručný a obsažný zároveň. Skutočne by však tento film mali vidieť diváci neznalí komiksovej kultúry, aby otvoril ich slepé oči a zbavil predsudkov. (8/10)

Najhodnotnejšie vyobrazenie lásky na plátne. Bez okázalostí a lichôtok, iba s mučivou nutnosťou postarať sa o milovanú osobu až do samého konca. Emocionálne ma to roztrhalo na kúsky a preukrutne som trpel, nie však sklamaním, ale kýženým autorským zámerom. Amour je totiž filmom nielen o láske, ale aj (a hlavne) o umieraní, respektíve strachu z neho, a tieto dve témy nesmierne silno preväzuje. Celý čas je jasné, že na neodvratnú smrť musí dôjsť, ide len o to, čím si musia postavy prejsť, kým sa to stane a ako sa to stane. Hanekeho formálny minimalizmus a nádherné statické zábery vyvolávajú pocit nezúčastneného pozorovania, ale v skutočnosti je to podmanivejšie a naliehavejšie než čokoľvek, čo som videl za poslednú dobu. Nie som si istý, či sa chcem dožiť takejto mrazivej jesene svojho života. (9/10)

Technicky horšie prevedené a zďaleka nie tak zábavné a invenčne použité gore efekty ako v prípade Brutal Relaxu. Navyše tomu chýba šťava a režijné nápady, aby to malo silu vybočiť z koľaje priemerných, samoúčelne a nevtipne krvavých splatterov. (5/10)

Zvrhlá šialenosť s očarujúcim psychopatom señorom Olivaresom v hlavnej úlohe. Za minimálne peniaze maximálne veľa režijne vypiplanej muziky a spústa nápaditých killov k tomu. Bál som sa, že ma to bude odpudzovať, ale tá predimenzovaná brutalita je dovedená do takého absurdného extrému (nunčaky z mŕtveho dieťaťa ftw), že je to vlastne nehorázna zábava. (8/10)

Spike Jonze o láske prekonávajúcej aj smrť. S imagináciou jemu vlastnou a prostredníctvom látkových figúriek z prebalov dobrých knižiek. A titulková sekvencia dokazuje, že to vlastne vôbec nie je také naivné, ako by sa mohlo zdať. (7/10)

Obrazovo podmanivá óda na detskú predstavivosť a horkosladké podobenstvo na problémy dospelého sveta skrz svet príšer. PS: Vstup zakázaný všetkým, ktorí zabudli, aké je to byť dieťaťom. (8/10)

Zvláštny a trochu rozporuplný zážitok. Stopárov sprievodca po Galaxii diváka bombarduje takým množstvom skvelých a neuveriteľne vtipných nápadov, že na to človek, ktorý nečítal predlohu, nemôže byť pripravený. Žasol som a nahlas sa rehotal. Paradoxne je práve toto najväčším nedostatkom filmu - jeho dejová roztrieštenosť a evidentná snaha pretlačiť do adaptácie čo najviac nápadov D. Adamsa. Hoci je film vizuálne zaujímavý a nechýba mu hlbšia myšlienka, miestami mätúci dej a nesmierne otravný Rockwell mu uberajú na atraktívnosti. "So long and thanks for all the fish!" (7/10)