Macejko

To najtradičnejšie hollywoodsko-romantické klišé, x-krát videné, za každých okolností predvídateľné... ale nevadí to, pretože je to klišé vybrúsené vskutku do najväčšej možnej precíznosti a na dôvažok naozaj originálne čo sa týka detailov a postáv. David O. Russell po prepotenom Wahlbergovi z telocvične prudko prehodil výhybku a opäť uspel. Nie je to však on, a ani Bradley Cooper (ktorý je síce výborný, ale tú auru sympaťáka má v sebe zažranú tak hlboko, že som mu toho nevyrovnaného výbušlivca miestami tak úplne neveril), kto je najväčšou devízou Silver Linings Playbook. Nie, film absolútne a po všetkých stránkach ovládla fenomenálna Jennifer Lawrence. Toto už nebol "iba" vysoko kvalitný výkon nádejnej mladej herečky. Toto bol výkon, za ktorý sa predávajú duše. Film samotný môže na Oscara myslím zabudnúť (aj keď človek pri tých akademických pablboch nikdy nevie), ale J-Law ho proste musí dostať.

Našľapanou a energickou akciou priam nacucaný popcorn s úchvatným výtvarným riešením (každý cent z rozpočtu je vidieť), skvelo záporáckou Kate Beckinsale a neustále duniacou hudbou Harryho Gregsona-Williamsa, ktorá sama o sebe síce nie je nič extra, ale do filmu pasuje dokonale. Logické nezmysly s radosťou odpúšťam, pretože som sa naozaj výborne bavil a celkom ma mrzí, že som si to nedal v kine.

Vyhŕňame si rukávy a vrážame ich až po lakte do žumpy, aby sme tú záplavu hován naposledy poriadne premiešali. Lenže rovnako ako pri minulom dieli platí, že ide o hovná čisto námetovo-scenáristické. Ja toho Condona proste obdivujem. Okolnosti stáli proti nemu doslova na každom kroku, jemu sa ale aj napriek tomu podarilo (opäť) pretaviť knižné peklo na v pohode pozerateľný film. Mnohí schopní režiséri (Weitz, Slade) jednoducho rezignovali, ale Condon sa nezľakol a z hovna uplietol bič, ktorý síce nenadchne (to by to nesmelo byť tým, čím to je), ale rozhodne neurazí a nenaštve. Čo ako ten film nefunguje po stránke scenára, tak po stránke réžie mu naozaj niet čo vytknúť. Billovi by som dal nejakú poriadnu, macatú fantasy s dobrým scenárom, na tej by sa určite vybláznil.

Dement (alebo dementi?), ktorí majú na svedomí scenár, urobili jedno výborné rozhodnutie. Všetky scény, ktoré nie sú akčnej povahy, zoškrtali na minimum a naopak sa nijako neobmedzovali, čo sa akcie týka. Tým pádom pre diváka nie je problém si tie patetické a hlúpe drísty, výpadky v logike a nulovo vykreslené postavy tých niekoľko minúť odtrpieť, pretože vie, že odmeny sa dočká čo nevidieť. Nový Barbar Conan je totiž zrejme prvý film po rokoch (!) kde akcia výrazne prevažuje nad "pokojnými" scénami. A že je naozaj výborná! Marcus Nispel síce režijne poväčšinou zlyháva pri všetkom ostatnom (jeho zďaleka najväčším problémom sú tristné výpadky v kontinuite, ťahajúce sa celým filmom), ale adrenalínové nakladačky, tie mu teda idú (a nájdu sa dokonca aj atmosférické scény - hlavne úvod so skazou Cimmerčanov). Práve vďaka nim, skvelej výprave a fenomenálnemu Jasonovi Momoovi (jeho Conan si dáva toho Arnoldovho surovo na raňajky) som sa pri Conanovi veľmi dobre bavil. Bohužiaľ, ako celok to nie je za viac, ako tri hviezdy. A druhý pokus kvôli tržbám nebude. P.S.: V tomto filme strká Ron Perlman mladým chlapcom vajcia do huby. A to neosieram ;)

1. séria: Solídna seriálová kvalitka, nasiaknutá renesančnou atmosférou. Výborná výprava, zaujímavé a hlavne životné postavy, skvelí herci (vládne objav François Arnaud). Vytkol by som absenciu výraznejšieho dramatického konfliktu (posledná epizóda vlastne žiadne "vyvrcholenie" série nepredstavuje) a taktiež fakt, že Jeremy Irons počas celých deviatich epizód dookola strieda asi tri herecké polohy bez výraznejších nuancií. Veľmi rýchlo som sa ho prejedol a prakticky ma ani raz neprekvapil. Síce ho nepovažujem za hlavnú postavu seriálu, ale zamrzelo ma to. Napriek všetkému ale spokojnosť a teším sa na druhú sezónu. (7/10)

Po piatich epizódach sa vzdávam, pretože toto sa skrátka nedá. Príšerná hlavná postava, slabí herci, mizerný scenár, nelogické chovanie postáv, hrozná práca s vývojom charakterov, výprava nahovno (snáď s výnimkou kostýmov), kvantá WTF scén... Strašné, naozaj strašné. Neobetujem tomu už ani minútu.

Ďalší marvelovský origin podľa osvedčeného mustra, avšak (ne)prekvapivo to stále funguje. Hlavný hrdina Steve Rogers je sympaťák, ktorý svoj "dušínovský" charakter zvláda predať bez toho, aby sa dostal do pozície naivného dobráckeho trpáka. Evans je výborný a každý prejav patriotizmu som mu veril. Povinný superhrdinský love-interest Peggy Carter je zase charizmatická "holka od rány", ktorá si Portmanovej pipku z Thora dáva na raňajky. Záporák Red Skull je potom správne démonický, hoci osobne som od Weavinga očakával trochu osobitejšie poňatie. Z postáv ma každopádne najviac bavil Tommy Lee Lones a jeho perfektné suché hlášky ("Ja ťa bozkávať nebudem!"). Čo sa remeselnej stránky filmu týka, Johnston si zaslúži pochvalu - po celý čas drží film pevne v rukách a výborne zvláda adrenalínovú akciu (pokojne jej mohlo byť viac!), ako aj intímnejšie momenty. Naopak ma veľmi sklamala patetická a príšerne nezaujímavá Silvestriho hudba. Captain America je teda výborný superhrdinský film... ale už to naozaj chce zmenu. Ďalší origin podľa rovnakej šablóny by som už nevydržal. Chvalabohu, že Avengers sa blížia. P.S.: Videné v originálnom znení a v 2D. Vivat Bratislava! UPDATE: Asi to nazvem "Johnstonov syndróm", pretože rovnako ako pri jeho Vlkolakovi je aj pri Kapitánovi druhé pozretie o poznanie nudnejším zážitkom.

"Aspoň si zapamätáš, že ojebávať sa nepatrí!" Prekvapujúco nie-trápne. Ba čo viac, je to naozaj fajn zrežírované, realisticky pôsobiace, má to výborného Miroslava Gulyasa ako kvázi-vajdu Žiga a hlavne - nesnaží sa to divákovi vnútiť žiadny názor. Žiadna agitka, oslavujúca rómske etnikum sa teda nekoná. Dá sa povedať, že vždy, keď scenár vystaví hrdinov rasovému útlaku od bielych, je tento moment vyvážený situáciou, kedy sú to naopak Rómovia, kto sa zachová ako primitívne svine. Chvályhodné. Škoda len otrasného hlavného hrdinu (celým filmom prepláva s jedným vymeteným výrazom a vždy, keď otvorí ústa, je to číre utrpenie) a hroznej hudby, ktorá dookola opakuje jeden otravný melancholický motív. Každopádne, príjemné slovenské prekvapenie.

Moderných filmových adaptácií klasických divadelných hier sme tu už mali pomerne dosť, avšak Coriolanus je snáď prvá, ktorá si zachováva úplne VŠETKY znaky originálu s výnimkou prostredia, v ktorom sa odohráva. Myslíte si, že zasadením do súčasnosti sa príbeh, postavy a ich vyjadrovanie nejako pretransformovali? Omyl! Vo filme sa to síce len hemží samopalmi, cigaretkami, LCD televízormi a kravaťákmi, z úst hrdinov však aj napriek tomu padajú kvetnaté súvetia, vzývanie prastarých rímskych božstiev a kvantá staroanglického "thee", "thou" a "thy". Práve tento fakt robí príbeh Coriolana dokonale nadživotným a vzbudzuje dojem, že film sa odohráva v nejakej inej, alternatívnej realite. A čuduj sa svete, keď si človek zvykne, tak to celkom funguje, hlavne teda vďaka perfektným hercom (Fiennes a Redgraveová sú naozaj skvostní) a parádnej Eshkeriho hudbe, ktorej ten drsný minimalizmus naozaj svedčí. Tento odvážny počin preto určite stojí za pozretie, ale šanca, že vás naserie alebo unudí k smrti, je bohužiaľ naozaj veľká. Rozhodnite sa sami.

V pravde famózna logika postáv na začiatku (vidláci vedia, kde vlk žije, napriek tomu sa ho až po 20 rokoch plných kántrenia ľudí a dobytka rozhodnú zabiť) ma pripravil na filmové dielko, ktoré na konci s radosťou ohodnotím známkou "odpad" a budem mať dobrý pocit z toho, že som zase raz videl nejakú sračku. Ale chyba lávky, čo som dostal, bola len mizerne zahraná, lacná a nevýpravná tvajlajťácku romantika, ktorej udeľujem dve hviezdy za to, že som identitu vlkolaka nevydedukoval správne (čiže som na tvorcov nemohol hrať machra, že akí sú trápne predvídaví - tým ale nechcem povedať, že by ma záverečné odhalenie zdvihlo z kresla), že mala solídneho digitálneho vlkolaka, nie úplne márny soundtrack, krásnu Amandu Seyfried a hlavne za fakt, že ma ten film (okrem spomínaného úvodu) neurážal. Čo ale neznamená, že je to dobrý film alebo že by som si to nedajbože chcel pozrieť znova.