Macejko

Animák, ktorý sa odhodlal narušiť zažité konvencie a nespoľahnúť sa na prvoplánové hovoriace zvieratá. Kdeže, nespútaný Spirit svoj príbeh divákovi vyrozpráva výhradne vnútorným hlasom rozprávača, veľavravným erdžaním a bravúrnym soundtrackom Hansa Zimmera (až sa ponúka zmena názvu na "Stallion of the Zimmeron"). Jeden z tých filmov, ktoré ma utvrdzujú v názore, že opustenie klasickej ručnej 2D animácie patrí k najosudnejším omylom, akých sa moderná kinematografia kedy dopustila. Keď totiž odišli pastelky, odišla tiež aj takáto žánrová čistota a emocionálna rýdzosť. A to je večná škoda.

V príručke "Pľujeme na klasiky" si Hannibal svoju kapitolu bezpochyby obháji. S výnimkou znetvoreného Garyho Oldmana je v ňom všetko dokonale nudné až otravné, Julianne Moore nesiahe Fosterke ani po členky a Anthony Hopkins sa síce snaží, ale lecterovskú iskru z Mlčania jahniat zo seba nevydoluje ani na sekundu. Z okúzľujúco mrazivého démona sa stal uhladený poprdaj na výlete v Taliansku. Už chýbala iba ľadvinka okolo pása.

Keď ma film dokáže strhnúť, je mi vcelku ukradnuté, že nejaké prvky scenára po spiatočnej rekonštrukcii nedávajú zmysel. Toto je jeden z tých prípadov. Výborní herci, Leterrierova dravá réžia (z ktorej doslova tryská snaha zbaviť sa Titanmi poškvrnenej povesti) a v neposlednom rade - a čo ma naozaj šokovalo - takmer konštantne dobrá hudba od mnou neznášaného Briana Tylera. Tempo nastolené prvou polovicou sa síce nedarí udržať a film s pribúdajúcou minutážou mierne stráca dych, ale v konečnom dôsledku vo mne zostal vysoko pozitívny dojem dobre odvedeného remesla. Absurdne precenené letné sračky typu tretí Iron Man alebo World War Z to zadupáva hlboko do zeme.

"Everything wrong with..." od CinemaSins je síce môjmu srdcu bližšie, ale aj frajeri zo Screen Junkies dokážu mnohokrát kráľovsky pobaviť. "Bewbs!"

Réžia je opäť na úrovni, na sci-fi dizajn je radosť okom spočinúť... ale ten scenár je tak príšerne béčkovo nezaujímavý, že všetky pozitíva dokonale splachuje do záchoda. Hlavná myšlienka "bohatí v luxuse, chudobní v mizérií" je ideologicky totálne nevyužitá, rovnako ako samotná stanica Elysium. Nie je tam jediná zaujímavá postava, pričom Fosterka a Copley na to majú solídny nábeh, ale prvá menovaná ma trestuhodne málo priestoru a celá jej zaujímavá rozohrávka "korporátnej svine usilujúcej o moc" napokon vyšumí do stratena, a môj obľúbenec Sharlto dopláca jednak na to, že sa o minulosti jeho postavy nič nedozvieme (absentuje akýkoľvek psychologický základ), a taktiež na to, že sa do úlohy strašidelného badass úchyla zúfalo nehodí. Damon načisto mdlý, William Fichtner má v podstate iba väčšie cameo a lovestory s Alice Bragou je tam čisto iba z povinnosti. Emócie nulové (motív s "dojemným" príbehom o surikate a hrochovi je naopak hrozne trápny) a veľkým sklamaním je aj nenápaditá hudba, čo zarazí, keďže Ryan Amon doteraz skladal výhradne epickú hudbu pre trailery. Nehovorím, že bublina o Blomkampovi ako o budúcej veľkej režisérskej superstar spľaskla, ale od písania scenárov by ho možno mal niekto odstaviť. Po skvelom Districte 9 je toto prepad o dve triedy nižšie.

No ja ti neviem, Jimmy, opäť to bolo akési poslabšie, miestami až chcené.

Vyhŕňame si rukávy a vrážame ich až po lakte do žumpy, aby sme tú záplavu hován naposledy poriadne premiešali. Lenže rovnako ako pri minulom dieli platí, že ide o hovná čisto námetovo-scenáristické. Ja toho Condona proste obdivujem. Okolnosti stáli proti nemu doslova na každom kroku, jemu sa ale aj napriek tomu podarilo (opäť) pretaviť knižné peklo na v pohode pozerateľný film. Mnohí schopní režiséri (Weitz, Slade) jednoducho rezignovali, ale Condon sa nezľakol a z hovna uplietol bič, ktorý síce nenadchne (to by to nesmelo byť tým, čím to je), ale rozhodne neurazí a nenaštve. Čo ako ten film nefunguje po stránke scenára, tak po stránke réžie mu naozaj niet čo vytknúť. Billovi by som dal nejakú poriadnu, macatú fantasy s dobrým scenárom, na tej by sa určite vybláznil.

Ak by sa tento seriál náhodou zatúlal medzi slovenské televízne inscenácie, tak myslím, že aj tie by mu pravidelne splachovali hlavu v záchode, zarezávali spodky do zadku a zamykali ho v skrinke. Nikdykde je v knižnej podobe naozaj solídnou urban fantasy, ale tento seriál (ktorý vznikol PRED knihou) pretavil Gaimanov príbeh v smiešny, lacnotou smrdiaci shit. Skutočne jediné, čo sa na tomto neinvenčnom paškvile dá pochváliť, je výborné herecké obsadenie (hlavne markýz de Carabas a páni Croup a Vandemar sú vychutnávkoví) a osobne sa veľmi čudujem, že Gaiman nezatiahol pána "režiséra" (ktorý má dramatické cítenie zhruba na úrovni potkanej hnačky) niekam do londýnskej stoky a neumlátil ho tam na smrť statívom.

Dve veci to delili od statusu totálnej animovanej parády: lepšie finále (šaman a Cortéz mali hrdinom ešte nejako skomplikovať život - nábeh bol na to tak obrovský, až ma napadlo, či nešlo o prepis scenára na poslednú chvíľu) a lepšiu gradáciu k nemu. Inak fakt bez výhrad. Výtvarná stránka je nádherná, hrdinovia sympatickí, hudba Powella a Zimmera lahodí uchu a samotné El Dorado pôsobí na diváka (ktorý je pri podobných zápletkách tiež svojho druhu objaviteľ) tým správnym jaw-dropping efektom. A ešte malá drobnosť - tento film má asi najerotickejšie vyzerajúcu ženskú postavu, akú kedy kto nakreslil pre detský animák.

Ian McKellen a Derek Jacobi ako starý hašterivý homosexuálny pár? Dovolím si tvrdiť, že nikdy v histórii televíznej tvorby nemal sitcom takéto vymaznané obsadenie. Starí pardálovia (vrátane Frances de la Tour) sú vo svojich úlohách pevne posadení, vedľajšie postavičky zdatne sekundujú (hlavne senilná Penelope) a vtipy majú z 95% ten správny účinok. Škoda, že to má iba 6 častí.