Macejko

Stominútové čakanie na to, kedy sa ten song od Ruslany konečne začne. Nezačal sa.

- "Som v druhom stave, ale nie s tebou." - "Tak ahoj."

Mimoriadny film to síce nie je v žiadnom ohľade, ale v rámci filozofickej problematiky transhumanizmu je to prekvapivo zaujímavé a k veci a myslím, že ďalšími zhliadnutiami ho práve to bude v mojich očiach posúvať k čoraz vyššiemu hodnoteniu.

Dokonalá odpoveď na otázku "prečo sa filmy/seriály podľa skutočných udalostí musia neustále prikrášľovať fikciou?". Nuž, možno preto, lebo oná "skutočná udalosť" je nezaujímavá historka, ktorá doslovným prevedením na plátno/obrazovku pôsobí ako výplod diletantského rádoby-scenáristu, ktorý sa v živote nestretol s normálne vystavaným príbehom. Miniséria Klondike je dejovo neuveriteľne riedka báchorka, v ktorej každá druhá sľubná scéna alebo línia vyšumí do stratena (čo takto nejako rozvinúť tú naznačenú romancu medzi superintendantom a prostitútkou?), kde logika dostáva poriadne na frak (prečo zo zásadnej vraždy nikto neupodozrieval podvedeného milenca, keď sa tou vraždou vyhrážal PRED OČAMI CELÉHO MESTA?!), a kde totálne, ale totálne absentuje akákoľvek gradácia. Herci sú väčšinou solídni a so svojimi fádnymi postavami robia, čo môžu (s výnimkou trápneho Tima Rotha, ktorému sa ani v jednej scéne nepodarí vzbudiť zrnko rešpektu). Maddenovi a Cornishke sa dokonca podarilo predať ústrednú romancu ako najlepší prvok seriálu, s výnimkou podarenej hudby Adriana Johnstona (pretože ak už niekoho okato kopírovať v záujme vytvorenia čo najlepšej hudby, tak neexistuje veľa lepších volieb, ako je Ramin Djawadi a jeho Game of Thrones - stačí si pozrieť úvodnú zvučku, aby bolo jasné, odkiaľ vietor fúka). Taktiež výprava je veľmi dobrá a na niektorých záberoch je radosť okom spočinúť, ale čo je to platné? Naozaj by ma zaujímalo, či v prípade scenára ku Klondike došlo k nejakému prikrášľovaniu skutočnosti. Pretože ak áno, tak na skutočnej Klondike musela byť nuda minimálne ako na maratóne filmov francúzskej novej vlny.

Jedna z najväčších sračiek, aké som v živote videl. Istému typu ľudí by malo byť zakázané sa akokoľvek umelecky vyjadrovať, a režiséri prekliatej francúzskej novej vlny do tej skupiny patria všetci. A po tejto psychopatickej príšernosti, tváriacej sa ako film, som presvedčený o tom, že Alain Robbe-Grillet je ich hovnami pomazaným kráľom. Naozaj iba málokedy sa mi pri sledovaní filmu stane, že by som si neželal nič iné, než jeho tvorcu nakopať do gulí za to, že má vôbec tú nebetyčnú drzosť podobnú prašivú skurveninu naservírovať ľuďom a myslieť si, ako to tým fuj fuj komerčným (rozumej dobrým, príbehovo normálne vyrozprávaným) filmom frajersky natrel. Kokot jeden pojebaný artový.

Naozaj si nedokážem predstaviť, ako by sa film o Legu dal urobiť ešte lepšie. Animácia je úchvatná a čo do vizuálnych nápadov vyžmýkaná až na dreň, gagy (s výnimkou niekoľkých povinných pádov a vreskotov pre najmenších sopliakov) sú premyslené a neprvoplánované, no a čo je najhlavnejšie - scenár a pravidlá kocôčkového sveta dokonale, ale naozaj dokonale zachytávajú všetko, čo je na tejto stavebnici unikátne a čo pozná a vie nostalgicky oceniť iba človek, ktorý hrou s Legom v detstve strávil dlhé hodiny. Ten film je v podstate geniálny a nadšenejší by som z neho bol už asi naozaj iba v prípade, keby na plátno vpochodovali roboti Bionicle (aj keď je pravda, že film na nich na zlomok sekundy odkáže v roztomilej montáži - malý Macejko vo mne radostne zaplesal). Vyššie hodnotenie si šetrím pre zhliadnutie v originálnom znení - slovenský dabing nie je zlý, ale pár vtipov zabíja a pri snahe o preklad niektorých špecifických fráz (napríklad "See you later, alligator") vyslovene ťahá za uši.

Vezmite nadšenú ódu na zvrátenosť a protizákonné konanie, pridajte zrejme najlepší a najkomplexnejší výkon v DiCapriovej hereckej kariére, no a nakoniec to okoreňte absolútnym režijným majstrovstvom, ktorým Scorsese symbolicky ukazuje zdvihnutý prostredníček stareckej demencii. Výsledkom bude Vlk z Wall Street - Občan Kane nového tisícročia a film, ktorý si už teraz razí cestu na popredné priečky v rebríčku najlepších filmov roka. Slastný trojhodinový epos, ktorý treba okamžite vidieť.

Etuda s visiacimi guľami a osratou stenou pobavila, ale to je tak všetko. Zaujímavo rozohratých situácií je tam obrovské množstvo, ale žiadna nie je vyťažená ani do polovice. Zisman je výborná postavička a to decko hrá prekvapivo veľmi schopne, ale neinšpirované gagy nikdy nedosiahnu ich plný potenciál. Debili od Jackass vždy patrili medzi moje guilty pleasures, ale Bad Grandpa je na ich štandardy naozaj slabý a čuduj sa svete, až nepríjemne krotký. A ešte jedna vec: to tvorcovia naozaj očakávali, že ten "dramatický" oblúk o zbližovaní dedka a vnuka bude niekto brať vážne?

To zas bolo neopodstatnených kecov, vy mudrlanti. Dobre, uznávam, v niektorých veciach viem byť veľký ignorant, a z toho dôvodu som nikdy nevidel De Palmov originál a ani nečítal Kingovu knihu (silno však zvažujem, že to druhé napravím). Ale myslím, že v konečnom dôsledku to pre mňa bola zásadná výhoda. Túto modernú adaptáciu románu majstra hrôzy som si totiž užil vrchovato. Nevidel som shit, natočený pre súčasnú komerčnú MTV generáciu. Videl som vysoko pôsobivý film, ktorý mali evidentne v rukách ľudia, sršiaci láskou k predlohe. Peircovej réžia je výborná, Chloe v hlavnej úlohe taktiež (s prehľadom zvláda aj zakríknutú myšku, aj bohyňu deštrukcie) a obe dámy si perfektne poradili s tým, že šikana takého - priznajme si to nepuritánsky - sexy dievčaťa pôsobí na prvý pohľad totálne nevierohodne. O tom, že samotný príbeh je super a pôsobí neotrepane ešte aj dnes, štyridsať rokov od svojho vzniku, snáď ani nemá zmysel hovoriť (tú knihu si fakt prečítam). Po dokonale zmrazených očakávaniach, spôsobených nemilosrdnou kritikou, som skrátka dostal vysoko kvalitný hororový zážitok, ktorý si veľmi rád pozriem znova.

Rozťahaná, chabo zrežírovaná a smrteľne vážne sa tváriaca vtákovina, ktorá zdatne pokračuje v trende znechucovania mi všetkého, čo súvisí so superhrdinskými komiksami. Ten film je tak zbytočný, až sa mi naň nechce plytvať písmenami.