Macejko

Tri štvrtiny filmu to vyzeralo na veľmi solídne 4, hlavne vďaka famóznej Francovej one man show (dialóg v "televíznej relácii" vládne), štýlovému vizuálu a skvele pasujúcej hudbe. Potom ale prišla záverečná polhodina. A poviem vám - niečo také sugestívne som už dlho nevidel. Ralstonove odrezávanie ruky je scéna, ktorá vo mne bude rezonovať ešte dlho. Bolesť a hrôza geniálne skĺbená s neuveriteľnou chuťou žiť a bojovať. Silný film. Naozaj silný. P.S.: zvuk, ktorý zaznie, keď hrdina narazí na nerv, je vo svojej odpornosti neuveriteľne geniálny. Tak veľmi som zatínal zuby, až mi skoro praskla čeľusť. UPDATE: Ako už bolo spomínané, je to prchavé. Znížil som hodnotenie.

Jasný dôkaz, že remaky nemusia byť vždy na škodu. Zatiaľ čo švédsky originál ma príliš neuchvátil, toto, na druhej strane, je oveľa, oveľa lepšie. Nie som si síce stopercentne istý, že došlo k nejakým závratným zmenám v scenári (mám ale dojem, že nových scén nebolo málo), vo všetkých ostatných kategóriach ale americká verzia s prehľadom vyhráva. Je neporovnateľne lepšie natočená, je atmosférickejšia a napínavejšia (Reeves sa naozaj vytiahol) a s obrovským náskokom vedie aj po stránke hereckej. Nejde len o Chloe Moretz (naša malá Hit-Girl je opäť odzbrojujúca), ale dokonca aj Kodi Smit-McPhee, ktorý bol taký nevýrazný v Ceste, tu podáva skutočne presvedčivý výkon (pôvodný usoplenec ma štval). Pred pozretím by som neveril, že by mohol byť remake mnou nechváleného filmu až taký výborný. Ale on je.

Kedysi technologické veľdielo, dnes už len veľmi zaujímavý študijný materiál. Po čisto filmovej stránke je to priemer - žiadna výrazná réžia ani mimoriadne herecké výkony sa nekonajú. Sila tohto snímku po tých dlhých rokoch skrátka tkvie hlavne v diváckom obdive nad vizionárstvom jeho režiséra a nad osobitou realizáciou jeho predstáv. Treba si navyše uvedomiť, že bez Trona by sme sa možno nikdy nedočkali filmov typu Matrix a rozhodne by sme sa nedočkali Mojžiša v South Parku ;) Vo svetle týchto skutočností sa teda jedná o zaujímavé dielko, ktoré určite stojí za pozretie.

1. epizóda: Vynikajúce. Nový hrdina, noví záporáci a vôbec všetky nové postavy sú predstavené s ľahkosťou a zaujmú už na pôde prvej päťdesiatminútovky. Najviac pozornosti ale na seba strhne samotný prequelový charakter seriálu a z neho vyplývajúce úvodné rozostavenie šachovnice - a že je teda prekvapujúce! Aréna, s ktorou sme sa viac než dôkladne zoznámili v prvej sérii, sa ešte iba stavia, Crixus nie je ničím iným než vzpurným galským otrokom bez akéhokoľvek výcviku a disciplíny, Ashura vidíme ako gladiátorského nováčika, Oenomaova žena ešte žije a sám Oenomaus je stále gladiátorom, zotavujúcim sa zo zranení od Theokola... a Batiatus a Solonius sú priatelia! Som náramne zvedavý, kam sa dej bude uberať v nasledujúcich dieloch. Myslím, že prekvapenia nám budú nadelené mierou vrchovatou. A ešte drobná poznámka: som veľmi rád, že po otravnom britskom prízvuku Jaime Murray už nie je ani slychu. (9/10) ------ 2. epizóda: Zaťažkávajúce skúšky hrdinov, pre ktoré bol (okrem iných vecí) pôvodný Spartacus taký úchvatný, sa vracajú. A nie sú o nič menej emotívne ako v pôvodnom seriáli. Opäť skvostný diel. Famózne zrežírované a vygradované - záverečná prelínačka s bojujúcim Oeonomaom a nedobrovoľne súložiaciou Melittou je geniálna. Nech už je tu ďalšia časť! (10/10) ------ 3. epizóda: Trošku vegeťácke. Na nejakej časti sa holt ten útlm jednoducho musel prejaviť, aby sa dej mohol pri finálových epizódach znovu poriadne rozbehnúť. Tretia časť navyše trpí nepríliš zaujmavou postavou Batiatovho otca (človek by od neho čakal o dosť výraznejšiou figúrku) a fádnym súbojom v aréne na konci. (6/10) ------ 4. epizóda: Návrat ku kvalite. So záverečným prísľubom masakrálnych posledných dvoch častí k tomu. Touto epizódou zrejme dej dosiahol vrchol v "zamotávaní sa" a ja sa už neviem dočkať vyvrcholenia v dieli 5 a 6. Inak, Batiatov otec akoby vyslyšal moje námietky a poriadne mákol na svojej zaujímavosti. (8/10) ------ 5. epizóda: Fenomenálna emotívna bomba. Na konci som skoro plakal. (10/10) ------ 6. epizóda: Skvostné a zimomriavkové zakončenie geniálneho seriálu. Keď som pri štvrtej časti dúfal v skvelý a nadupaný koniec, naozaj som ani len netušil, že dostanem niečo také úžasné. Absolútna extáza, po ktorej máte chuť okamžite si znovu pozrieť Blood and Sand. (10/10) Ako hovoria všetci Batiatovi nepriatelia: "Well played."

Najlepšia akčná sci-fi všetkých čias.

1.séria: Dve verzie Sherlocka Holmesa sa v rozmedzí roka zrodili a obe ma uchvátili. Avšak zatiaľ čo sa Ritchieho film drží tradičného prostredia Londýna dôb minulých, táto britská miniséria nám predvádza reimagináciu Sherlocka so všetkým, čo k tomuto pojmu patrí. A je to neuveriteľná paráda. Zasadiť Holmesa do moderných kulís Anglicka 21. storočia sa podarilo bezbolestne a s obdivuhodnou ľahkosťou. Skutočnou výhrou seriálu sú však za prvé scenáre epizód (vynikajúco premyslené so skvostnými dialógmi a vtipmi - až na najslabšiu druhú časť, ktorý mi prišla mierne prekombinovaná), a za druhé obsadenie titulnej úlohy. Benedict Cumberbatch je jedným slovom dokonalý a Freemanovho Watsona stopercentne zatienil (čo je trochu škoda, ale koniec koncov sa Watson s týmto osudom potýka odjakživa). Aj napriek neveľmi úchvatnej epizóde 2 musím dať plnú nálož a po cliffhangeri na konci posledného dielu mi nezostáva nič iné, než bez dychu čakať na druhú sériu. (9/10) ------ 2. séria: Sem-tam korčuľovanie na tenkom ľade logiky. To je moja jediná výhrada. Inak samozrejme !!!OMG Holy crap Sweet Mother of Jesus!!! fenomenálne. Nálož emócii. Nálož napätia. Nálož katarzie. Brilantné scenáre. Geniálna nová postava Irene Adler v podaní skvelej Lary Pulver. Výrazne vylepšený Moriarty (kto bol mierne sklamaný na konci prvej série, v druhej už nebude). Vyvíjajúci sa vzťah a psychológia ústredného dua. No a samozrejme Pán Herec Benedict Cumberbatch vo svojej životnej úlohe. Úžasné. Jednoducho... úžasné. (10/10) ------ 3. séria: Kopa ľudí fňuká, že sa upustilo od konceptu "tri epizódy, tri oddelené prípady". Ja som však človek, ktorý dokáže oceniť snahu filmárov o prekvapovanie diváka, a preto som si návrat detektíva z Baker Street neskonale užil. Hm, nie, toto moje pocity nevystihuje úplne presne... A čo tak toto: tretia sezóna Sherlocka je neriedenou esenciou geniality, ktorá zadupáva ostatnú televíznu konkurenciu hlboko do zeme. Namiesto troch viac-menej svojbytných filmov sme tento rok dostali uzavretú, dokonale premyslenú a vygradovanú trilógiu, kde sme nielenže boli neustále v napätí z detektívneho vyšetrovania, ale zároveň sme sa hlavným postavám dostali pod kožu viac, ako v oboch predchádzajúcich sériách dohromady (a to už je čo povedať!). Každá z trojice častí je excelentne napísaná a natočená. Každý jeden záber má svoje miesto a účel. Každá veta, každý zdanlivo nepodstatný detail je v skutočnosti precízne umiestneným kolieskom v gigantickom súkolí, ktoré by sa inak nikdy neroztočilo. No a samozrejme, herci hrajú úmerne tomuto všetkému. To jest ako bohovia, keby to niekomu nedošlo. A zdá sa mi to, alebo všetci sústavne ignorujú skvelý soundtrack, ktorý Arnold a Price pre tento skvost zložili? No nech je ako chce, Sherlock stál za každý jeden deň toho dvojročného čakania a ja nemám najmenších pochybností, že štvrtou sériou bohato vynahradí aj roky tri (Gatiss, Moffat, to neberte ako výzvu!). Pretože ako som už spomínal - som rád prekvapovaný. A záver poslednej epizódy je myseľ otriasajúcim prekvapením v pravom zmysle slova. Keď na obrazovke vidíte niečo takéto odvážne a šokujúce, môžu vás napadnúť iba dve veci: a) že tvorcovia si ťahajú zvraty z päty, alebo b) sú neustále dva kroky pred vami. Asi nemusím zdôrazňovať, ktorá možnosť je v tomto prípade tá správna. (10/10)

Seriál, ktorý si s Rímom od HBO s prehľadom vytrel riť. A potreboval na to o štyri diely menej. Televízia Starz priniesla po Spartakovi nový historický seriál - ktorý už ale nie je štylizovanou komiksovou rúbanicou, ale v realite ukotveným uveriteľným dielom - a opäť u mňa uspela na celej čiare. Vynikajúca výprava a hudba sa snúbi s plejádou farbistých a životných postáv (a ich skvelých predstaviteľov), ktorým na získanie vašich sympatií alebo antipatií stačí jedna jediná časť. Záporáci sú patrične zlí a odpudiví (William Hamleigh a charizmatický biskup Waleran Bigod v podaní božského Iana McShanea sú možno tie najväčšie svine, aké som kedy v seriáli videl) a kladným postavám sa výborne fandí - bojíte sa o nich pri každom nebezpečenstve a prajete im každý úspech. Príbeh je navyše výbornou kombináciou medzi mocenskými bojmi a intrigami a čisto osobnými líniami o snoch, túžbach a o jednej katedrále. Skrátka paráda. Musím si zohnať knihu.

Kto by bol pred niekoľkými rokmi povedal, že sa z Bena Afflecka stane taký výborný režisér, že? Snímkom The Town to len potvrdzuje, avšak k tomu, aby sa zaradil po bok skutočných režijných velikánov a svojimi filmami mi vypálil dieru do hlavy, sa Affleckovi zatiaľ predrať nepodarilo. Takto Mesto zostáva "len" veľmi dobrým filmom, ktorý si užijete, ale svoj rebríček najlepších filmov roka kvôli nemu neaktualizujete. Budúcnosť je však v tomto ohľade viac ako sľubná a myslím, že s tou správnou látkou nám Ben ešte vytrie zrak.

1. séria: Má to jeden naozaj zásadný problém - trvá veľmi dlho, kým si k postavám dokážete vybudovať vzťah. Prvých niekoľko dielov bolo pre mňa veľmi náročných, pretože v seriáli vystupovala iba jedna jediná postava, ktorú som si obľúbil, a to Titus Pullo v podaní Raya Stevensona (a ktorý je najlepšou postavou až do konca). Všetci ostatní boli v lepšom prípade až na kosť nesympatickí (Lucius Vorenus), v tom horšom rovno zmrdi na zabitie (Markus Antonius, Atia, Oktavian). Toto je aj dôvod, prečo som seriál pred pár rokmi ani nedopozeral. Našťastie, ako diely plynuli a charaktery sa vyvíjali, situácia sa začala zlepšovať. Keď už som si k postavám našiel cestičku, začalo ma to baviť o poznanie viac a posledných 5 dielov som zhltol v podstate na jeden záťah. Celkovo veľmi dobré, ale rozhodne nie dokonalé.

"Wrestler" v baletnej škole okorenený poriadnou dávkou zúfalstva, halucinácii, nervov a úzkosti. Rozhodne jeden z najznepokojujúcejších filmov, čo som mal kedy možnosť vidieť. Z istého uhla pohľadu dokonca depresívnejší, ako Requiem za sen. Darren Aronofsky spolu s neopísateľne dokonalou Natalie Portman priniesol jeden z najlepších filmov roka 2010. Niet viac čo dodať. Natalie to svojou poslednou vetou zhrnula sama.