Macejko

Nie akcia, ale atmosféra je najväčšou devízou Predátorov. A ešte neuveriteľná láska k pôvodnému filmu, patrilo by sa dodať (a ktorá je jasne rozpoznateľná aj v prípade, že ste originál nevideli). Antalov film ma skutočne prekvapil. Na mnohých miestach je príjemne napínavý, nenudí ani na sekundu a ľahkosť, s akou diváka prenáša do predátorieho sveta, je skutočne obdivuhodná. Casting sa tiež vydaril, a to dokonca aj v prípade Adriena Brodyho, ktorý toho badassa zvládol vcelku suverénne a nie je problém uveriť tomu, že pre Predátora predstavuje skutočný oriešok. Veľká spokojnosť a sem sa s dvojkou!

Originálny nápad, vynikajúce spracovanie. Emócie sa dostavia už počas prvých minút a potom sa iba stupňujú.

Nemôžem sa zbaviť pocitu premárneného potenciálu. Áno, má to viac než slušný príbeh, žiaden z hercov nie je slabý (čo je prekvapujúce) a akcia je vcelku fajn a na niekoľkých miestach pekne nápaditá a drsná (okrem záveru, ktorý stojí s prepáčením skutočne za hovno), lenže každá z týchto zložiek tam podľa mňa mala mať oveľa väčšie zastúpenie. Takto Machete síce pobaví a neurazí, ale druhýkrát si ho už pozrieť nechcem.

Nemal som pochybovať. Jon Favreau to opäť dokázal. Odstránil chyby jednotky (akcia je výborná!) a jej klady ak nie priamo vylepšil, tak aspoň udržal na rovnakej úrovni ako minule (slovné výmeny a humor opäť nesklamali). Vynikajúco som sa bavil.

Varovanie! Ak si tento film chcete pozrieť a o príbehu hernej série Final Fantasy neviete nič, nesnažte sa orientovať v deji. Je to zbytočne vynaložené úsilie a výsledok sa nedostaví. Ale viete čo? Vôbec to nevadí. A prečo? Pretože tento film má také vymakané akčné scény, že sa nedajú označiť inak než ABSOLÚTNA JEBA. V momente, keď sa vám toto divadlo plné lietania, obrovských mečov, hi-tech motoriek, mágie a výbornej animácie začne odohrávať pred očami, bude vám váš zmätok z príbehu úplne ukradnutý, pretože budete príliš zaneprázdnení leštením si očných buliev.

Zatiaľ najlepšia herná adaptácia a navyše výborný film aj sám o sebe. Naozaj nepochopím tie odvšadiaľ sa ozývajúce pindy. Prince of Persia je vskutku okúzľujúci film. Jasné, nemá vôbec originálny scenár, ale má skvostnú výpravu a tak nádherné scenérie, kostýmy a dekorácie, že je radosť spočinúť pohľadom na tom všetkom. Akčné scény ma bavili, aj keď to neznamená, že by boli bezchybné - sú síce prehľadné, ale prospela by im kamera nezameriavajúca sa toľko na detaily, ale radšej sledujúca dianie z väčšej vzdialenosti a pridanie väčšieho množstva podobných fičuriek ako prelety kamery od miesta k miestu (medzi nami, vždy som niečo podobné túžil vo filme vidieť). Taktiež by to chcelo viac sa odviazať v choreografii súbojov. Ak niekedy vznikne dvojka (v čo pevne dúfam) tak poprosím tvorcov viac parkouru a premyslenejšie šermovačky. Ďalej sa filmu veľmi vydaril casting - Jakeovi a Gemme to ako laškujúcej a neustále "stierajúcej sa" dvojici náramne svedčí a ich slovné výmeny bavia. Ani ostatné postavy na tom nie sú zle - Dastanovi bratia sú správne charizmatickí, presne ako majú princovia byť. Vedľajšia postava šejka Alfreda Molinu vôbec nie je rušivá a ani nepôsobí ako nejaký nasilu vložený komický prvok. Inými slovami tam dobre zapadá. Snáď len ten Ben Kingsley by mohol byť viac démonický. Takže nakoniec to zhrniem takto - Piesky Času sú výborné, Mike Newell nie je neschopný a komu sa to nepáči, jeho problém. P.S. - soundtrack Harryho Gregsona-Williamsa mal nakročené k tomu, aby sa stal niečím skutočne zapamätaniahodným, ale zostal na polceste. Takto je "len" fajn.

"Fušta!" :)

Skutočne ma nenapadá žiaden relevantný dôvod, ktorý viedol Neila Marshalla k tomu, aby Centuriona natočil takto navážno. Prečo si hlavný hrdina čochvíľa pokladá filozofické otázky, pri ktorých som si stále opakoval "Koho to ku*rva serie?", a prečo sa Centurion tvári ako seriózny historický film? Nepochopím to. Naozaj si režisér myslel, že takýmto poňatím niekoho zaujme? Prečo sa radšej nerozhodol urobiť z toho našľapanú akčnú jazdu, kde by nikoho ani len nenapadlo breptať nad stereotypným prostredím ihličnatých lesov? Akčné scény sú všehovšudy dve (pričom tá prvá je bez preháňania iba sledom záberov na krv vystrekujúcu z rôznych častí tela, doprevádzanú charakteristickým fľus, fľus, fľus) plus zopár potýčiek, pozostávajúcich väčšinou z podrezávaní hrdiel zo zálohy. Fajn, krv síce strieka, hlavy lietajú kade tade, ale je to veľmi mdlo a nezaujímavo natočené. Nie je tam ani len prachsprostá spomaľovačka, ktorá by to trochu obzvláštnila, a ani k tomu nehrá žiadna extra hudba (Eshkeriho soundtrack je síce uchádzajúci, ale je neinvenčný až hanba). Keď si predstavím, aké to mohlo byť fajn (povedzme za sprievodu nejakého energického metalu), tak sa len bezradne chytám za hlavu. Porovnajme si len tak pre srandu Centuriona so seriálovým Spartakom. Centurion má hodinu a pol a mal rozpočet 10 miliónov dolárov. Spartakus mal na 12 hodinových častí rozpočet okolo 30 miliónov (podľa slov autorov mali na celý seriál polovicu rozpočtu Snyderovej Tristovky). To je zhruba dva a pol milióna dolárov na epizódu. Každá táto epizóda je asi miliónkrát zábavnejšia a štýlovejšia než Centurion. Tak si to preberte.

Zaujímavé, hravé, miestami vtipné... avšak s jednou zásadnou vadou. Po dopozeraní som absolútne nevedel "co tím chtěl básník říci". Naozaj, film akoby nemal žiadne uchopiteľné posolstvo. Slabšie štyri *.

Neuveriteľne silný filmový zážitok. Boľavý príbeh jedného starého wreslera, ktorému život pretiekol pomedzi prsty skôr, než si to stačil všimnúť, a ktorému ostal už iba ten wrestling. Skvostný civilný výkon Mickeyho Rourkea a vynikajúca Aronofského réžia robia z tohto filmu nezabudnuteľný kúsok. "Ram Jam!"