AlexUnited

Asi nedokážem toto dielo patrične oceniť. Mám totiž vážny problém – vynikajúci a prakticky dokonalý Tarantinov novší film Osem hrozných som videl skôr, takže logicky (keďže sa oba filmy krútia okolo podobnej zápletky, témy aj žánru) som podvedome skĺzaval k porovnávaniu. Začiatok vcelku navnadil, avšak postupne sa mi to zdalo akosi zbytočne rozťahané a v niektorých momentoch príliš uletené. Scénu, odkedy je jasné že atmosféra hustne a nevyhnutne sa schyľuje k masakru (a človek čaká už len kedy to príde a čo bude tou rozbuškou) oceňujem, ale aj tento prvok bol v The Hateful Eight spracovaný omnoho omnoho lepšie. Záverečná pasáž ma už neoslovila, namiesto klišé som čakal, že príde k nejakému prekvapeniu ohľadne toho, kto bude nakoniec survivor a kto zahučí (nestalo sa).

Od áčkového hororu, ktorý vymetá kinosály čaká hororový fanúšik asi viac. Nápad dobrý a originálny (čudujem sa, čo sa dá ešte na tomto poli všetko vymyslieť), taktiež objektívne priznávam odsýpajúci dej, pri ktorom som sa nenudil. Avšak logické diery sú príliš veľké (no aby si polícia s prístupom do všelijakých databáz sama nedokázala všimnúť isté prepojenia medzi prípadmi) a záver, ktorý sa točil o riešení nejakej starej traumy takisto o ničom (pritom mňa hneď napadol šalamúnsky (síce možno nie úplne etický) spôsob, ako by sa dala elegantne celá kliatba a (samo)vražedná reťaz ukončiť)

Na seriál som narazil náhodou pri prepínaní programov (nie je to teda žáner, ktorý by som cielene vyhľadával), ale zaujali ma úvodné diely (asi zohral svoju rolu aj vhodný soundtrack) a najmä dejová zápletka okolo Leighton. Štyri hlavné predstaviteľky sa javili ako vcelku zaujímavé a rôznorodé charaktery, takže som bol aj zvedavý kam sa dej vyvinie, ale postupom času mi už liezlo na nervy, že sa celý priebeh točil stále o tom istom – o sexe, chľastačkách, párty, a o tom kto je viac „hot“. Ako by život nebol o ničom inom len o takýchto povrchných radovánkach. Spôsobovalo mi to depresie.

Som v šoku. Čakal som totiž strašný prúser a nudu, ale na jedno pozretie to vcelku ušlo, aj čas pomerne rýchlo zbehol. Možno som bol zrovna v divnom rozpoložení, ale zdá sa mi, že pri jednej scéne som sa tuším aj rehotal (konkrétne keď sa pri fajčení vymkol z dverí).

Asi len zaujímavá zápletka a vcelku fajn soundtrack v závere rozhodli o tom, že iba tesne nedávam odpad. Pretože rozuzlenie ma extrémne nasralo. Ponechajme teraz stranou fakt, že v ideologickom konflikte, ktorý sa nám tuna podsúva, sa nedá sympatizovať ani s jednou stranou (či už s ultra-konzervatívnymi vidlákmi alebo progresívnymi extrémistami). Avšak je tu iný vážnejší problém. Totiž jediným logickým krokom po zistení hlavnej (asi) „hrdinky“ že brat si berie za manželku špinu, ktorá ju v mladosti šikanovala a zničila jej život, by bolo v momente sa otočiť a ísť naspäť odkiaľ prišla a definitívne spáliť všetky mosty (o čom by ale potom celý film bol, že?). Namiesto toho sa nechávala opäť ponižovať už iba svojou prítomnosťou v nekomfortnom prostredí, a záverečný trápny happy end to zaklincoval už úplne. Obete systematickej šikany musia najlepšie vedieť, že pre nejaké odpustenia a zmierenia nie je v takýchto prípadoch priestor. Sviňa ostane vždy len sviňa!

Myslím si, že tomuto seriálu (minimálne v mojich očiach) uškodila obrovská reklama a odvážne tvrdenia, že pôjde o jeden z najlepších seriálov všetkých čias. Človek má potom asi príliš vysoké a prehnané očakávania. Uviesť to s pokorou a bez zbytočnej masívnej propagandy, možno by som bol príjemne prekvapený. Začiatok výborný, avšak postupom času sa vydarené diely a niektoré scény v nich striedali s nezáživnými a rozťahanými. Atmosféru a profesionalitu natáčania uprieť však nemožno. Zatiaľ hodnotím ako čistý priemer, uvidím čo prinesie ďalšia séria. Keďže som o hernú predlohu ani len náznakom nikdy nezavadil, netuším ako sa dej bude ďalej vyvíjať.

Ročník, v ktorom konečne aspoň v semifinálových kolách zrušili nezmyselné hlasovanie tzv. odborných porôt a o postupe tak rozhodovali čisto len divácke hlasy. Vďaka tomu sa do Grand Final kvalifikovali všetci moji najväčší favoriti a tým pádom sa tentokrát vygenerovala veľmi kvalitná finálová zostava. Vo finále sa žiaľ body už opäť delili 50/50 a ten rozpor vo vkuse sme mohli jasne vidieť. Hlas ľudu vie najlepšie, čo je dobré a nie nejakí samozvaní odborníci na hudbu. Popri zopár nevyhnutných bizarnostiach sa v tomto roku našlo mnoho kvalitných vystúpení a dobrých songov, mal som medzi nimi viacero obľúbených (nebudem ich všetky menovať) avšak spomeniem iba, že moja úplne najväčšia favoritka už od samého začiatku súťaže bola krásna a sympatická (asi som sa do nej zamiloval) nórska speváčka Alessandra s piesňou Queen Of Kings

Táto časť o kúsok vyčnieva a je tak asi najlepšia avšak celá trilógia je moja srdcovka a všetky tri diely sú skvelé, kultové, nesmrteľné (plné nezabudnuteľných scén a hlášok). Zbožňujem ich a aj keď celý dej poznám naspamäť, vždy ma bude baviť kedykoľvek túto klasiku dookola sledovať. Takýto typ „dedinsko-buranského“ humoru je presne na môj vkus.

Na prvýkrát sa mi zdalo, že film pôsobí až príliš akoby profesorsky a moralisticky, po druhom pozretí však túto výhradu ignorujem a zvyšujem hodnotenie – toto je bezpochyby vysoko kvalitné dielo. I keď to neviem úplne fundovane posúdiť, keďže som v tej dobe a na danej (slobodnej) strane železnej opony nežil, oceňujem predovšetkým pravdepodobné realistické podanie. Celkové prostredie príbehu bolo podľa mňa skvele zobrazené – spoločenská lúza a underground zmiešaný s bežnou populáciou, ulice a stanica, kde sa obyčajní slušní občania dopravovali do práce a z práce a medzi nimi kade-tade postávali, povaľovali sa a flákali sa feťáci, toxikomani, trosky, prostitúti, ... Tie všelijaké zdrogované ksichty boli jednoducho top vykreslené a stvárnené (vraj dokonca niektorí z nich boli reálni závisláci – tak sa ani nečudujem). Po dôkladnejšom zvážení a vezmúc do úvahy aj kontext roku vzniku teda konštatujem, že som videl jeden z tých najpôsobivejších a pre mňa asi aj najsugestívnejších filmov o drogách (totiž pre človeka čo má panickú hrôzu z nákazlivých chorôb vidieť ako si niekto umýva cudzím narkomanom použitú striekačku v spláchnutej vode z verejného zasvineného hajzla – to bol dosť drsný pohľad). Takže kam sa hrabú všelijaký Trainspotting, Requiem za sen alebo Eufória. Akurát neviem oceniť toľko ospevovaný soundtrack, keďže hudba Davida Bowieho nikdy nepatrila medzi moje zvlášť obľúbené.

Hlavne netreba brať tento slasher vážne. Je samozrejme celý tak nejak uletený (počínajúc bizarnou zápletkou) ALE! Má svoju špecifickú atmosféru a pri jednej scéne (kde nezávisle od seba ale časovo súčasne vytekali rôzne druhy telesných tekutín) som sa váľal od smiechu. Škoda len že postavu, ktorej som fandil, vrah ako svoju poslednú obeť zlikvidoval pár minút tesne pred koncom :(