Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Horor
  • Akční
  • Komedie
  • Thriller

Recenze (285)

plakát

Pán mravenců (2022) 

To bol ale somár ten chalan. Taká krásna, milá, sympatická dievčina po ňom išla a on sa miesto toho radšej nechal namotať nejakým obstarožným chlapom - spisovateľským skrachovancom (a ešte aj fajčiarom :) na akési filozofické reči a následne si ako bonus nechal do gebule nasúkať zopár elektrošokov. Inak dobre spracované, uveriteľné herecké výkony a napriek dlhšej stopáži a obavám z toho, že tieto životopisné drámy nie sú mojim preferovaným žánrom, som sa ani chvíľu nenudil (aj keď podľa názvu by som skôr čakal, že to bude životopisné dielo o Lacovi Meliškovi :)

plakát

Městečko Fortitude (2015) (seriál) 

Spočiatku sa seriál snaží tváriť ako pomerne seriózna mysteriózna temná detektívka (aj keď už aj v začiatočných častiach badať množstvo nezrovnalostí v logike) nuž a postupom času a príchodom druhej a tretej série je dej čoraz viac bizarný a vyložene uletený až fantazmagorický ale mne to z nejakého dôvodu vôbec nevadilo. Pôjdem proti prúdu a čím ďalej tým ma bavil príbeh viac a viac. A viem aj prečo. Totiž mnohé postavy (aj keď sa mali tváriť asi ako kladné) sú tu vyložene nesympatické (i keď charakter viacerých je zámerne nejednoznačný) a napriek tomu že sa profilujú ako jedny z hlavných a kľúčových, majú tvorcovia u mňa veľké plus že nemali problém sa ich zbaviť a nechať odkrágľovať, častokrát nečakane a prekvapivo, takže po ich zmiznutí zo scény sa Fortitude stával pre mňa stále pozerateľnejším. Naproti tomu niektoré postavy ktoré sú sympatické ale sa javia len ako komparz a divák očakáva že ich účelom na scéne je iba čoskoro stať sa jednou z ďalších obetí, tak stále sa držia v hre a postupom času dostávajú väčší priestor. Hlavne tie dve policajtky boli veľmi cute a fandil som im. Takže naozaj mám rád nepredvídateľnosť deja a tuna človek fakt netuší čo sa kedy udeje a kto si to najbližšie odskáče. Do toho napínavá atmosféra, krásne severské prostredie, semtam drsné scény, iba škoda že okrem useknutých penisov mal tento seriál aj useknutý záver a už sa asi nikdy nedozvieme ako (by) to celé dopadlo.

plakát

Kapningen (2023) (seriál) 

Asi by sa dalo nájsť niekoľko logických zádrhelov a nezrovnalostí, ale v tomto prípade je vše odpuštěno a schválne nadhodnocujem. Totižto strašne dobre sa na tento seriál pozeralo, úprimne som sa tešil na každý nový diel. Škandinávsku produkciu mám rád a tuna bol hlavne plynulý dej a postavy sa celkovo správali tak akosi normálne, bez všelijakých zbytočných citových výlevov, bez toho aby ma niekto svojim správaním extrémne vytáčal – a takáto vzácnosť sa jednoducho musí oceniť.

plakát

Chalífát (2020) (seriál) 

Prvé dve časti sa nesú v štýle bežného seriálového rozjazdu zoznamovania sa s postavami a pozadím príbehu, od tretieho dielu je to už dychberúci, strhujúci a jasne 5-hviezdičkový nášup (epizódy 3 až 6), avšak posledné dve časti ma osobne vcelku sklamali a kvôli nim nemôžem ten plný počet udeliť. Objektívne sa kvalita a úroveň napätia na konci nijak nevytratili ale záverečné udalosti jednoducho nezapadali do môjho videnia sveta – myslím si totiž, že ľudia by nemali byť (za cenu obetovania sa iných) násilne zachraňovaní pred svojou vlastnou hlúposťou. Nelogické správanie niektorých osôb ma vyložene iritovalo a samozrejme ma nasrala aj smrť jednej z kľúčových postáv a najmä okolnosti, ktoré k nej viedli (kým na druhej strane sa konca dožili tí, ktorí si to z môjho pohľadu vôbec nezaslúžili).

plakát

Humr (2015) 

Pre mňa teda docela desivý námet. Už aj v reálnom svete má človek občas akýsi nebadaný pocit akoby single ľudia boli menejcennou zložkou spoločnosti, v tejto dystopickej zápletke by som sa však stal okamžite lovnou zverou par excellence (ani tých 45 dní by som nemusel dostať). Spočiatku som samozrejme fandil vyvrheľom z lesa v pršiplášťoch, potom sa ukázalo, že aj oni sú v podstate rovnaké svine a majú tiež svoje debilné na hlavu postavené pravidlá. Myšlienka zaujímavá, spracovanie krásne bizarné, dal by som aj vyššie hodnotenie keby bol koniec napínavejší, akčnejší, strhujúci (vývoj si vyložene pýtal nejaký záverečný masaker) a nie taký čudný, mdlý a defacto neukončený.

plakát

Ďáblova hodina (2022) (seriál) 

Zaujímavý námet aj spracovanie. O kontroverznej teórii s ktorou pracuje tento seriál som už pred časom niekde čítal, takže som sa pri sledovaní občas pohrával s myšlienkou, že existuje istá šanca, že hlavná pointa nemusí byť len výplodom scenáristov ale môže mať aj reálny základ (bodaj by to tak bolo). Hlavnú predstaviteľku som si matne pamätal iba z vedľajšej mikro-úlohy v horore Žena v čiernom (už tam mi bola sympatická), preto som rád že teraz dostala niekde väčší priestor. Spracovanie príbehu je dosť netypické, chvíľami akoby kostrbaté a nesúrodé, čudný je aj postup vyšetrovateľov (ktorí pôsobia ako amatéri) a celkové správanie postáv, ale v konečnom dôsledku to nemusí byť na škodu. Občasné hororové momenty prekvapivo na vysokej úrovni aj napriek tomu, že sa tu nevyskytuje žiadny bubák. Ani chvíľu som sa nenudil, plný počet však zatiaľ nemôžem udeliť, keďže ma vyrušujú isté logické nezrovnalosti a nedomyslené dôsledky (ktoré však môžu byť v ďalšej sérii dovysvetlené).

plakát

Silo (2023) (seriál) 

Okamžite ako som sa dozvedel, že takýto seriál existuje a videl som trailer, vedel som, že toto musím vidieť, že táto neskutočná pecka je presne niečo pre mňa a nemýlil som sa. Obdivujem fantáziu a inteligenciu ľudí, ktorí vymýšľajú takéto sofistikované zápletky. Takže máme tu Silo – akýsi (najmä) do hĺbky rozľahlý podzemný komplex, kde prežíva cca 10 000 ľudí (pravdepodobne poslední preživší na svete po pravdepodobnej nešpecifikovanej apokalypse) a kde platia prísne pravidlá, ktoré zabezpečujú aký-taký chod zdevastovaného zbytku spoločnosti. Nikto nevie kto postavil Silo, nikto nevie prečo sú všetci v ňom, nikto nevie aká kataklizma sa hore na Zemi prihodila a nikto nevie ako svet na povrchu vyzerá. Vie sa len, že kedysi pred nejakými 140 rokmi došlo v komplexe k akémusi povstaniu, ktoré bolo síce potlačené ale pri ktorom bola zničená komplet celá históra ľudstva a všetky dovtedajšie vedecké a historické poznatky. Začínalo sa úplne od piky a život pred Silom je teda jedna veľká neznáma. Občas sa objavia akési predmety tzv. relikvie (z prehistorickej doby), niektoré sú neškodné (ako napríklad hodinky), niektoré vyvolávajú podozrenie (hračky a obaly od sladkostí, ktoré sa už pradávno nevyrábajú) a niektoré sú tvrdo zakázané (harddisky s citlivými údajmi), lebo niekomu sa asi nepáči aby sa v nich voľakto príliš vŕtal a nebodaj zistil nejaké podrobnosti o živote pred začatím nového letopočtu. Zaručená informácia, ktorá sa šíri je tá, že vonkajšie prostredie je kontaminované, a kto vylezie von, čaká ho zakrátko istá smrť. Vonku nad poklopom je nainštalovaná jediná kamera ktorá zaberá maličký kúsok vyprahnutej zdevastovanej krajiny pod akýmsi kopcom, kde sa váľajú mŕtvoly v skafandroch (neboráci, ktorí sa kedysi pokúšali zistiť, čo je skutočne tam vonku na zemskom povrchu). Táto nehybná statická scenéria (kde jedinou pravidelnou zmenou je, že v noci sa na oblohe objavia akési maličké záhadné svetielka o ktorých obyvatelia Sila nemajú ani poňatia čo sú zač a prečo sú tam, a že kedysi sa nazývali hviezdy) je neustále live premietaná na veľkoplošnej obrazovke, aby ľudia nevymýšľali somariny a mali na pamäti, že opustiť Silo = zaručená smrť. Občas sa však nájde nejaký konšpirátor a dezolát, ktorý neverí oficiálnej verzii a začne spochybňovať obraz, ktorý kamera sníma („čo ak to čo vidíme na obrazovke nie je skutočný obraz toho, čo je vonku?“). Aby sa udržal poriadok, v Sile platia prísne zákony, ktoré okrem rôznych iných vecí (ako napr. len tak mirnix dirnix si prirodzene počať dieťa bez špeciálneho povolenia alebo prechovávať relikvie z doby minulej), zakazujú šírenie tejto nebezpečnej konšpiračnej teórie, čiže ak niekto verejne pred svedkami prehlási, že neverí mainstreamovej propagande a chce ísť von, dostane tvrdý trest : a to paradoxne taký že mu bude jeho želanie splnené a obdrží okamžitý jednosmerný lístok out, nech sa sám presvedčí. Na cestu dostane skafander (ktorý je mu ale aj tak viacmenej na hovno) a handru s príkazom, aby keď už bude vonku, očistil vonkajšiu kameru od usadeného prachu a špiny (keďže táto jednoduchá bežná údržba kvôli údajnej kontaminácii nie je jaksi možná) nech je (aspoň na nejaký čas, kým sa po rokoch nájde ďalší možný samovrah) lepšie vidno vonkajší svet. Samozrejme, keď už je trestanec osamotený mimo Sila, nemá žiaden dozorca možnosť donútiť ho aby túto žiadosť aj splnil (zákony Sila vonku strácajú platnosť, keďže ich tam nemá kto vymáhať), takže je to skôr prosba než nariadenie, ale čuduj sa svete, z nejakého záhadného dôvodu zatiaľ každý, kto vyliezol, tak ten prach naozaj najskôr utrel, aby bol obraz opäť jasný a zreteľný a potom sa pobral do sveta s primárnym cieľom zistiť čo je za kopcom, avšak ďaleko nezašiel, keďže po chvíli sa sklátil na zem a ostal definitívne ležať medzi predošlými mŕtvolami. Takto to aspoň vždy videli obyvatelia Sila na obrazovkách. Už toto je samo o sebe veľmi pútavá a zaujímavá premisa, a keď do toho pridáme fakt, že konšpiračnej teórii o neexistencii mŕtvol a kontaminovanej, jedovatej a vyprahnutej krajiny (ale naopak údajne plnej zelene, rozkvitnutých stromov a spievajúcich štebotajúcich vtáčikov) podľahnú samotný šerif a jeho žena, a že aj vo vnútri Sila začnú zrazu za záhadných okolností umierať ľudia, ktorí si začali klásť priveľa otázok (čo bolo v dobách pred Silom, prečo sú všetci v podzemí, ako sa tam ľudstvo ocitlo, aký je svet vonku, prípadne čo sa nachádza ešte hlbšie v zatopenom podzemí a či náhodou všetko nie je jedna veľká lož) a ktorých smrť sa vrchnosť snaží ututlať ako nehodu, samovraždu alebo hodiť zodpovednosť na krk prvému chudákovi a drobnému kriminálnikovi čo odchytia, máme zarobené na jednu z tých najlepších sci-fi detektívok všetkých čias. Divák je po celý čas v neistote, nevie koľká bije, a či náhodou tie najväčšie svine nakoniec nechcú iba blaho a dobro zbytku spoločnosti aj za cenu drastických metód, alebo či sú to naozaj také špiny a manipulátori. Jedna postava je naozaj brutálna pokrytecká sviňa (a neni to Tim Robbins) a naopak hlavná postava je absolútne špičková sympatická (i keď trochu drsnejšie pôsobiaca) baba (Rebecca Ferguson sa iba vďaka tejto roli stáva okamžite mojou obľúbenou herečkou, to som ju predtým moc nemusel keďže som si ju pamätal z filmov, ktoré išli viacmenej mimo môjho vkusu – Duna, Reminiscence). Strašne jej fandím a pri desiatej časti som ani nedýchal. Áno, záverečný diel prvej série totiž absolútny emocionálny masaker. Čiastočne som asi dokázal vopred odhadnúť (aj keď to samozrejme nie je zatiaľ potvrdené) v čom bola tá pointa že všetci vyhnanci mali údajne (aspoň podľa projekcie) dopadnúť neslávne (i keď som to vzal z úplne opačného konca) avšak konečný twist a posledný záber by ma ani vo sne nenapadol. Ak sa laťka udrží na tejto úrovni aj v nasledujúcich sériach, toto je potenciálny favorit na najlepší seriál všetkých čias a to nepreháňam. Pretože k ďalším zvratom a šokujúcim odhaleniam nevyhnutne musí prísť. Prvá séria bol len začiatok.

plakát

Cesta ven (2022) (seriál) 

Seriál je teda riadna namotávka. Prvé dve série som zhliadol takmer nonstop v jednom kuse, akoby ma nejaká záhadná sila nútila pustiť si ďalší a ďalší a ďalší diel (vynikajúce úvodné časti aj opakovane), keďže som bol veľmi zvedavý čo sa z toho celého vykľuje a kam bude vývoj smerovať. Treba sa samozrejme vopred zmieriť s tým, že začiatočné drtivé tempo a mysteriózna atmosféra nemôže vydržať neustále, a občas sa dej spomalí a občas sa možno zbytočne natiahne. Nevadí. Taktiež mi lezú na nervy niektoré postavy (ich eliminácia by potešila), ale na druhej strane zároveň tie moje najobľúbenejšie a najsympatickejšie doposiaľ (ku koncu 2.série) stále žijú (aj keď som sa obával, že to budú mať čoskoro spočítané). Záverečná scéna posledného dielu 2.série ma poriadne prekvapila a nevyhnutne sa tak vynárajú rôzne teórie pozadia celej zápletky. V každom prípade sa neviem dočkať tretej série.

plakát

Leatherface - zrození (2017) 

Vôbec mi neprekáža, že motorová píla sa v tomto horore k slovu dostáva iba okrajovo. Spočiatku docela napínavé, prostredie psychiatrickej liečebne je vždy vďačná téma a útek z nej ešte viac. Ale prečo zas to do očí bijúce nelogické konanie postáv? Najmä ma štvalo, že tak veľmi sympatická zdravotná sestra akoby nevedela na ktorú stranu sa pridať, raz tak, raz onak (a tak aj dopadla).

plakát

Trojúhelník smutku (2022) 

Málokedy sa mi stane, že pri satirických komédiách zažívam výbuchy smiechu, tuna sa mi to prihodilo a nielen raz. Veľmi inteligentný scenár, jednotlivé kapitoly pekne držia pokope, rovnako ako drží pokope inteligentný humor s tým buranským (plným šablenia). Avšak ja čo som svojho času fičal na seriáloch Amazonka alebo Lost by som si jednak skupinu preživších vedel predstaviť asi v inej zostave (prípadne keby ich bolo viac – niektorí moji obľúbenci asi teda zahučali) a želal by som si, keby sa dobre rozbehnutý príbeh s mnohými kvalitne vykreslenými postavami vo svojej záverečnej časti nesústredil len na morálne dilemy a vyfarbenie sa charakterov, ale keby sa objavila možno nejaká akcia, dobrodružstvo, napätie, záhady, zvraty, domorodci, divočáci, ďalší preživší atď – ale to už by sme zachádzali do iného žánru. Napriek dlhej stopáži by som si kľudne vedel predstaviť, keby dej ešte pokračoval a neukončený záver mi trochu prekážal, čo ale na druhej strane znamená, že príbeh ani chvíľku nenudil a 2 hodiny 20 minút ubehli len taký fukot. Veľká škoda, že herečka Charlbi Dean sa tak nečakane a nešťastne pobrala na druhý svet, pôsobila veľmi talentovane a nádejne, v kinematografii mala isto potenciál zamiešať kartami.