Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Horor
  • Akční
  • Komedie
  • Thriller

Recenze (285)

plakát

Blade Runner (1982) 

Napriek tomu, že príbeh je pomerne jednoduchý a priamočiary, na prvýkrát som až tak veľmi nepochopil o čo v ňom išlo, pretože som podstatnú časť odsledoval iba v polobdelom stave (čo sa mi bežne nestáva). Nevedel som či kvôli únave alebo nudnému deju. Utkvelo mi však v pamäti, že sa mi veľmi páčilo depresívne a pochmúrne prostredie, v ktorom sa to celé odohrávalo. Druhýkrát s odstupom času dávali film v televízii opäť neskoro v noci, ale tentokrát som si dal pozor aby som ho začal pozerať a aj dosledoval v úplne sviežom stave. Napriek tomu znova – približne v polovici ma začal chytať mikrospánok. Cez reklamu som si teda išiel niekoľkokrát opláchnuť ksicht studenou vodou a podarilo sa mi tak pri plnom vedomí dopozerať túto kultovú klasiku, takže môžem objektívne a zodpovedne zhodnotiť, že príbeh je naozaj nudný a uspávajúci. Ale tá atmosféra, ktorú sa podarilo navodiť je perfektná, tak špecifická a neopakovateľná, že som nútený zvýšiť hodnotenie aspoň na 3*, čo je na uspávajúce dielo solídny výsledok.

plakát

Temný případ (2014) (seriál) 

Prvá séria má už zo začiatku chytľavejší nástup, pravdepodobne pútavejší (a menej komplikovaný) príbeh a ťaživejšiu, temnejšiu atmosféru než tá druhá. Niektoré časti sú naozaj vydarené, zaujala ma napríklad 3.epizóda a v nej návšteva kresťanskej komunity. Strašne mi ale v tejto sérii liezol na nervy detektív, ktorého hral Woody Harrelson. Totálne nesympatická postava, správal sa ako primitívny agresívny buran, a toto mal byť akože kladný hrdina? (McConaughey aj s jeho filozofickými vložkami bol určite sympatickejšou časťou nesúrodého dua vyšetrovateľov). V druhej sérii sa celý dej a zápletka zdá na začiatku omnoho komplikovanejšia až extrémne prekombinovaná a človek musí sledovať jednotlivé diely veľmi pozorne aby sa v nich nestratil. Prvé štyri časti som si pre istotu pozrel dvakrát aby som pochopil celý priebeh a všetky súvislosti a keď som si ich dal dohromady, tak som prišiel k záveru že i druhá séria kvalitatívne v ničom nezaostáva aj keď obsahovo, prostredím či atmosférou ide o úplne iný štýl. Vysoko pozitívne hodnotím záverečnú časť, vôbec som takýto prekvapujúci koniec nečakal.

plakát

Úkryt (2002) 

Majstrovské dielo spomedzi minimalistických thrillerov. Perfektná zápletka, dej, vizuálne spracovanie, napätie a hlavne výborne zvolená nesúrodá trojica zlodejov, v rámci ktorej sa prakticky okamžite po zahájení akcie začnú objavovať a stupňovať vzájomné konflikty a hádky na čom som sa najviac bavil. Pochváliť v tomto prípade treba aj kvalitný slovenský dabing TV Markíza.

plakát

Eurovision Song Contest 2018 (2018) (pořad) 

V tomto ročníku sa vyskytla podľa mňa až nezvykle vydarená, vyvážená, žánrovo pestrá a rozmanitá zostava dobrých pesničiek. Po prvom semifinále som bol vyložene spokojný, pretože do finále odtiaľ postúpili takmer všetky skladby ktorým som to prial. Kľúčový bol postup mojich dvoch naj favoritiek: Estónsko (Elina Nechayeva : La Forza) a Fínsko (Saara Aalto : Monsters). Z kompletnej desiatky postupujúcich by som možno jednu-dve skladby vymenil, ale ideálnych výsledkov sa človek asi nikdy nedočká. Výsledky druhého semifinále však už boli pre mňa katastrofou. Bol tam síce pretlak kvalitných songov takže som vopred rátal s tým, že niekoľko mojich obľúbencov nemá šancu sa prebojovať, ale vôbec by ma nenapadlo, že vyletia obidvaja moji najväčší favoriti z tohto kola a to Malta (Christabelle : Taboo) a Poľsko (Gromee feat. Lukas Meijer : Light Me Up). Taktiež mrzí aj tesný nepostup Rumunska. Finálové kolo som už sledoval teda s istou mierou sklamania a znechutenia, pretože (ako v podstate každý rok) mi vo finále zopár interpretov chýbalo, keďže na ich úkor postúpil niekto, kto tam nemusel byť. A to som po prvom semifinálovom kole naozaj dúfal, že tentokrát mi to má šancu vyjsť defacto ideálne. Preto stŕham jednu hviezdičku, inak hodnotím nadpriemerne, pretože ako som spomínal skladby boli tento rok kvalitné, rôznorodé hudobné štýly (páčili sa mi Estónsko, Fínsko, Dánsko, Rakúsko, Moldavsko, Slovinsko, Taliansko, Španielsko, Litva, Albánsko, Austrália, Cyprus, Maďarsko, z nepostupujúcich Malta, Poľsko, Rumunsko, možno ešte Azerbajdžan, Švajčiarsko,...), množstvo sympatických atraktívnych speváčok, moderátorky taktiež v pohode. Celkovú víťazku nehodnotím, vyhrala divácke hlasovanie, takže čo si ľudia zvolili, to majú. Hlasy poroty tentokrát narobili menej škody než minulý rok, aj keď je zvláštne že porotcovia skôr podporujú mainstreamové pesničky a diváci viacej vedia vyzdvihnúť alternatívne či umelecké vystúpenia. Nesúlad a rozpor medzi diváckym a porotcovským bodovaním je po tomto ročníku evidentný a v mnohých prípadoch markantný, stále si myslím, že hlasovanie porôt by malo byť zrušené.

plakát

Vetřelec: Covenant (2017) 

Ťažké rozhodovanie medzi 4* a 5*. Cca prvá hodina je špičková, istá akčnejšie ladená pasáž vyložene strhujúca. Opäť sa tu vyskytuje viacmenej klasický overený koncept série Votrelec/Prometheus – t.j. posádka kozmickej lode pristane na neznámej odľahlej planéte, idú ju preskúmať, niečo nájdu, z čoho sa neskôr (prostredníctvom infikovaného smoliara) vykľuje potvora s cieľom ničiť. Pokojne môže byť kopec ďalších pokračovaní s takýmto scenárom a stále sa budem baviť. V tomto dieli navyše figuruje dosť veľké množstvo postáv (hodnú chvíľu mi trvalo zorientovať sa kto je kto), to znamená že aj ich likvidácia ide jak na bežiacom páse (jeden za druhým, viacero naraz, proste masakruje sa vo veľkom). Preživších je extrémne ale extrémne málo, škoda len že prežijú zrovna tí, ktorým som to prial asi najmenej. Nad tým by som síce aj mávol rukou, ale taktiež bolo i pár hluchých miest a zopár zbytočných filozofických dialógov. Taktiež záverečný kvázi zvrat je veľmi priehľadný a ľahko odhadnuteľný, takže aj napriek vynikajúcemu diváckemu zážitku sa prikláňam nakoniec síce tesne, ale predsa len k nižšiemu z dvoch možných ohodnotení.

plakát

Most (2011) (seriál) 

1.séria - absolútna špička, vynikajúca napínavá kriminálka, ani sekundu som sa nenudil ... 2.séria - taktiež fantastická, s výnimkou posledných cca 25 minút záverečnej 10.časti - voči takémuto vyvrcholeniu mám vážne výhrady, najmä čo sa týka scény na záchodoch (amatérske nelogické počínanie, ktoré nedokážem akceptovať). To je ale jediná moja výhrada, odhliadnuc od toho ide opäť o skvelý divácky zážitok po všetkých možných stránkach (dej, postavy, atmosféra,...). Teším sa na 3. a 4. sériu ... Tak 3.séria posunula latku ešte vyššie, zatiaľ úplne najlepšia, čiastočná obmena ústrednej dvojice vyšetrovateľov sa vydarila, nový parťák je omnoho lepší než predošlý sukničkár, plus prekvapivá likvidácia jednej (škoda že vcelku sympatickej) postavy ... 4.séria - tak predsa sa podarilo opäť zvýšiť už tak enormne vysoko nastavený level kvality a prekonať všetky predchádzajúce série. 4.séria je absolútna mega pecka, iba ľutujem, že má byť definitívne tou poslednou (tvorcovia sa asi rozhodli riadiť heslom „v najlepšom treba prestať“). Je to škoda, čo by som dal za to, keby seriál ešte pokračoval.

plakát

Dva světy (2017) (seriál) 

Zo začiatku mierne chaotické, najskôr som nevedel o čo presne ide a kto je kto (samá špionáž, konšpirácia, kompromitácia), ale postupne sa všetko vyjasňuje a kvalita jednotlivých častí stúpa. Zatiaľ teda spokojnosť, navyše sa tu vyskytuje jedna perfektná postava, obávam sa len, že všetko smeruje k tomu že bude zlikvidovaná. Ak sa tak stane, pôjdem s hodnotením dolu ...... Tak po dopozeraní druhej série konštatujem, že tento jemne sci-fi špionážny seriál s inteligentne vybudovanou zápletkou je absolútne špičkový, úžasný a s hodnotením idem naopak hore až na maximum a stáva sa mojim obľúbeným. Áno, ako som naznačil, rozjazd bol pôvodne v mojich očiach pomalší a trochu neistý, konštrukcia celého príbehu sa postupne ako keby len budovala a rozohrávala, aby sa však neskôr ten dej vďaka skvelej zápletke posunul a vygradoval takým spôsobom, že som ani nedýchal. Už samotná základná myšlienka je zaujímavá ale čo ma najviac uchvátilo je pomerne realistický (bez nejakých fantasy prvkov) a najmä decentný spôsob jej spracovania. Tak napr. divák bez toho aby ho niekto explicitne upozorňoval, dokáže rozoznať v ktorom z dvoch svetov sa odohráva ktorá scéna už len povedzme na základe takých nevtieravo zobrazených náznakov ako sú architektúra (exteriéry, interiéry) či farby, ktoré v danej dimenzii prevažujú, trebárs farba oblečenia (Alpha čiže Naša strana : hnedá resp. žltohnedá a červená, Prime t.j. Druhá strana : modrá, čierna a sivá). Niektoré postavy (možno aj väčšina z nich) nie sú úplne jednoznačne kladné či záporné čo je taktiež fajn (nemám rád priamočiare rozprávky o boji dobra so zlom), všetky sú ale veľmi kvalitne, presvedčivo stvárnené a zahrané, aj keď istým osobám som prial likvidáciu, naopak jedna už spomínaná postava bola od začiatku mojim absolútnym favoritom a fandil som mu aby to prežil a aj keď mal párkrát na kahánku a unikal hrobárovi z lopaty, som nesmierne rád že sa dožil záveru druhej série, preto môžem napariť v hodnotení s čistým svedomím plný počet. K hereckým výkonom nemám nijakú výhradu, atmosféra super (žiadne veľkolepé efekty ale skôr komornejší priebeh), prostredie Berlína taktiež vhodne zvolené, objavili sa dokonca aj nejaké pre mňa vtipné scénky a chválim vynikajúci český dabing stanice HBO. Rozumiem tomu, že pre náročnejších divákov alebo ľudí s inými prioritami to nemusí byť žiadne terno, ale ja s mojim diváckym nastavením som proste z tohto seriálu nadšený.

plakát

Vítejte v 80. letech (2009) (seriál) 

Hudba 80.rokov je asi moja najobľúbenejšia, myslím si, že v tomto období sa tvorila najkvalitnejšia muzika, tento dokument je ale tak trošku diskutabilný. Očakával som, že sa v ňom budú vyskytovať hlavne tie najlepšie a najpopulárnejšie hudobné pecky, skladby ktoré kraľovali svetovým rebríčkom, ale prekvapujúco sa tu spomína a dáva pomerne veľký priestor aj mnohým skôr okrajovým interpretom prezentovaných v štýle, akoby oni udávali hlavný trend tej doby (netvrdím že je to vždy na škodu, len ma mrzí že mnoho mojich obľúbených spevákov, speváčok a skupín nebolo vôbec spomenutých a rozhodne mali byť). Nejedná sa teda o nejaké objektívne zmapovanie danej dekády ale skôr o prezentáciu osobných spomienok, zážitkov a pohľadov rôznych producentov, DJov a interpretov na toto obdobie. 6 dielov rozdelených do rôznych žánrov – niektoré super, niečo išlo mimo mňa. E01 (Post-punk a Neue Deutsche Welle) – 2*, E02 (Synthpop a novoromantici) – 5*, E03 (Hiphop, rap, scratching a graffiti) – 1*, E04 (Hitparády, klipy a komerce) – 5*, E05 (Gotika, industrial a blackmetal) – 2*, E06 (House Music & Acid Party) – 4*

plakát

Proroctví z temnot (2002) 

Aj keď má Proroctvo z temnôt bližšie k mysterióznemu thrilleru než k hororu, spomínam si aký strašidelný dojem vo mne zanechal keď som ho pred rokmi prvýkrát videl. Aj po viacnásobnom zhliadnutí stále spoľahlivo fungujú mrazivé momenty a musím teda uznať že sa jedná pre mňa už o kultové dielo. V tomto prípade absolútne nevadí, že príbeh (vraj založený na skutočných udalostiach) má veľa nevysvetlených otázok a že možno nie všetko do seba logicky zapadá. Práve tá desivá neistota, neidentifikovaná neznáma entita a tajomná atmosféra, ktorá obostiera celý dej je najpútavejšia.

plakát

Fotograf (2014) 

Keď som sa rozhodoval, aký film si pozrieť v sobotu večer, narazil som na pomerne ťažkú dilemu. V daný deň bola totiž ponuka až nezvykle veľmi bohatá a v televíznom programe sa na jednotlivých staniciach v jednom čase navzájom križovalo obrovské množstvo špičkových, vysoko hodnotených filmov s lákavými námetmi, ktoré som ešte dovtedy nemal česť vidieť. Nepamätám sa kedy naposledy televízie ponúkali až takúto širokú kvalitnú ponuku, nakoniec som dal spomedzi množstva drsnej konkurencie šancu práve tomuto zvláštnemu špecifickému krimi-thrilleru o sériovom vrahovi, ktorého nikto nikdy nevidel (a ak ho niekto videl, tak zaiste nie je už medzi živými). A bola to skvelá voľba. Úžasný, geniálny, napínavý film pri ktorom som občas zabudol dýchať a bol zvedavý na každý ďalší okamih ako sa spletitý dej vyvinie, aj napriek tomu, že identitu páchateľa sa vyšetrovateľom podarí odhaliť už niekedy v začiatku. Oceňujem herecký výkon najmä hlavnej predstaviteľky a taktiež aj súdružky prokurátorky.