Desperado

Michell je v komédiách doma, a v Morning Glory to opäť potvrdil. Film plynie príjemným tempom, nikde sa netlačí a na nič sa nehrá. Problémom takýchto komédií môže byť fakt, že postráda príbeh a je viacmenej tvorený situačným humorom, ktorý sa lepšie hodí do sitcomov. Velmi výrazným prvkom je herecké obsadenie, kde dominuje Ford a ktorý si svoju večne unudenú tvár zo skorších svojich diel tu doviedol do dokonalosti, a rola mu sadla perfektne. Rachel je sympatická, Keaton príjemná, Goldblum fajn dekorácia, Wilson iba dekorácia. V zásade sa jedná o vydarenú komédiu, s nemálom skvelých hlášok, kde nezáleží čo sa stane, ale ako sa to stane.

Nevyrovnané. Miestami geniálne, miestami trápne. Salvy smiechu striedajú zívačkové pasáže. Mel Brooks, krstný otec modernej paródie, svoj skvelý nápad využil len polovične. Brilantný úvod vystriedala konverzačná nuda prešpikovaná svetlými momentmi, hlavne s vydarenou muzikálovou scénou s inkvizítorom. Škoda, že sme sa nedočkali v závere avizovaného pokračovania. Taký "Hitler na ľade" by bol možno k popukaniu zábavný.

Vzhľadom k tomu, kdo sa na tejto komédii podieľal, či už za kamerou alebo pred kamerou, som z celkového výsledku sklamaný. Zvučné a ostrieľané mená lákali na konečne vkusnú satirickú komédiu, ale po zhliadnutí som mal veľmi zmiešané pocity. Nemilo prekvapený som bol aj z hereckých výkonov, kde napr. Dennis Quaid parodoval skôr estrádneho komika, ktorý paroduje prezidenta najmocnejšej krajiny, než samotného prezidenta a rozhorčený som bol aj z Mandy Moore, ktorá len opäť dokazuje, že najlepšie zahrá Mandy Moore. Najuveriteľnejšou postavou, ktorá sa ani nehrá, že prejde akýmsi zázračne naprogramovaným vývojom, bola postava znudeného moderátora a hviezdy show, v podaní Hugha Granta. Tvorcom sa možno podarilo do filmu dostať všetko, čo chceli, ale obávam sa, že veľa z toho, čo chceli povedať sa cestou k divákovi akosi vytratilo. Ukázať na niečo prstom a povedať k tomu vtipnú no zároveň aj trpko pravdivú poznámku, je ako sa už neraz ukázalo, pre filmárov ťažké sústo. Problémom je, tak ako aj v tejto komédii, že filmári nevedia ako z dobre nahodenej mozaiky rôznorodých a v skutočnosti reálnych, avšak do seba vôbec nezapadajúcich hrdinov, dostať akési logické a pre diváka prijateľné vyústenie v podobe pointy, ktorá sa mi nevysmeje po dvoch hodinách do xichtu s tým, že to takto tvorcovia vidia a ja im to mám zožrať aj s navijákom. Pretože tá záverečná katarzia bola ako šplechnutie do tváre 100 ročným vínom.

Začiatok je hustý, naturalistický, možno až samoúčelný. Ostatné je depresívne, atmosferické a napínavé. Veľmi zvláštne natočený horor, ktorý je zaujímavý tým, že je zasadený do nezvyklého obdobia a hlavní hrdinovia majú od klasických hrdinov poriadne ďaleko. Kamera je veľmi sugestívna a réžia je nápaditá, celkový dojem umocňuje aj mrazivo-strhujúca hudba. Monštrá sú odpudzujúce, hlavne keď sa ukazujú len v sekundových ľakačkách, ktoré doslova chytia za "srdce". No v niektorých scénach sú príliš počítačové. Veľmi dobrý horor, ktorý sa v mojom hodnotení pohybuje medzi **** a *****. Ale za tú inteligentnú záverečnú pointu mu pridám tú polhviezdičku navyše.

Alexendre Aja dokáže z repliky, ktorá by u iného režiséra pôsobila nechcene smiešne, vytĺcť silnú scénu a vierohodný záber. Ale všetko nedokáže zakryť, čoho dôkazom bol aj scenár k tomuto hororovému remaku. Predovšetkým prvá polovica, teda aspoň do nočnej scény v karavane, je ozaj brilantná, Aja strieda napínavé a strhujúce scény s jeho typickými naturálnymi vsuvkami, kde film koketuje skôr s dobre rozohratou pekelnou drámou než so samotným gore-hororom . To všetko v jeho typicky "chutnom" vizuálnom balení. Avšak po spomínanej hrôzostrašnej noci zásluhou (vinou) béčkového scenára smeruje film nezadržateľne ku klišoidnému a tisíckrát videnému trápnemu finále, kde už Aja so svojím rukopisom nestačí maskovať svoju scenáristickú neschopnosť. Výborná prvá polovica za jasných 5*, tragická druhá za 2*, takže to vychádza na 70%.

Pozerateľný thriller, nebyť posledných 20 minút.

Fringe určite nie je nudný. Je len zábavnou parafrázou na seriály ako sú AktaX, na ktorých tematickej línii parazituje len čiastočne. Scenáristicky a herecky však neexceluje, je to písané zrejme od mladých a pre mladých. S logikou si príliš hlavu netreba lámať, lebo to len diváka naštve a znechutí. Avšak ako trištvrtehodinová výplň na upršané popoludnia funguje Fringe dostatočne. Otázkou len zostáva, či po vysoko nastavenej Abramsovej laťke kvality, je tento seriál potrebný pre jeho extrémne rastúcu popularitu. P.S.: po 18 dieloch má kvalita seriálu stúpajúcu tendenciu.

Výborný seriál s obrovským potenciálom. Na rozdiel od Lost mu však chýba dynamika, keďže dej sa v mnohých prípadoch vlečie, ale k seriálovým výšinám mu nepomáhajú ani čím ďalej, tým častejšie oslie mostíky a nevyrovnané herecké výkony. K tým výborným by som priradil Jacka Colemana v úlohe záhadného Clairovho nevlastného otca, Adriana Pasdara ako kandidáta na senátora Petrelliho či Masiho Oku a Jamesa Kyson Leeho ako zábavnych Japoncov. Naopak, za absolútny castingový omyl považujem Ali Larter, ktorej náročná postava zjavne schizofrenickej Niki, je na dôvažok najhoršie napísaná. Uvidíme, čo sa z toho všetkého vykľuje, lebo natiahnúť časovo ohraničenú dejovú líniu seriálu, ktorá počíta na niekoľko dní až týždňov, do niekoľkoročných serií (vzhľadom na pravdepodobnú megaúspešnosť), by bolo rozhodne tragédiou aj pre divákov.

Nenápadná romantická komédia, opierajúca sa o dva základné piliere, o hlavných predstaviteľov. Scenáristicky sa tu však nejedná o nič originálneho či prevratného, nakoľko sa film celú poldruha hodinu drží v zabehnutých koľajách daných žánrov. Čo znamená, stretnutie dvoch viacmenej sympatických ľudí, obdarenými kvázi múdrymi a nieraz vtipnými (občas) hláškami, ktorá sa má dopracovať do slzopudného alebo minimálne do vopred nalinajkovaného konca. V tomto prípade sa však jedná o Notting Hill po americky. Drew Barrymore som nikdy nepovažoval za veľmi atraktívnu herečku, no uprieť jej prirodzenosť a uvoľňenosť vo väčšine jej úlohách, by bol sebaklam. Rovnako funguje aj tu, okrem toho úlohy akýchsi šprtov jej pristanú ako psom uši. Ďalším prekvapením je tu Hugh Grant v roli pohaslej hudobnej megahviezdy z 80tych rokov, ktorý žije (doslova) zo starej slávy a z občasných vystúpení pre okoloidúcich v lunaparku. Musím byť opäť úprimný, Grant mi nikdy herecky nesedel, no tu je veľmi uvoľnený a ani vtipné hlášky nepodáva tak otravne sebeisto, ako tomu bolo v minulosti jeho pravidlom. A aj uňho musím napísať, že postavy životom unudených úspešných chlapíkov v strednom veku, čo si užívajú života tak ako im ich priniesol, mu sedia. A ten omieľaný klip ála 80te roky na začiatku filmu? Taká čerešnička na konfekčnej torte, hold aj paródia zároveň, no hlavne chytľavá a funkčná spomienka na časy skupín ako Duran Duran či Wham.

Pre mňa jeden z najslabších článkov celej série. Po skvelom úvode nasleduje nudná odrhovačka so šialeným (opäť!) generálom, ktorý chce rozpútať svetovú vojnu. Je to práve o to nudnejšie, že ten šialený generál je (opäť) ruský, a znovu mu v tom bránia (aj) jeho vlastní ruskí súdruhovia, tak sa to bude snažiť urobiť na vlastnú päsť. To, aby vtedajšiu ideológovú a politickú polarizáciu tvorcovia trochu relativizovali. Och, aká politická korektnosť! Ale v tomto prípade to vôbec nefunguje, aj vďaka nevhodnému obsadeniu Stevena Berkoffa (áno, presne ten, čo mučil Ramba v druhom diele, a čo to od neho schytal aj Eddie Murphy v Policajtovi v Beverly Hills) do úlohy generála, ktorý síce disponuje zlodušskou fyziognómiou (no s tým xichtom by som ho nepustil ani odčítať vodomery do bytu, nieto ešte do spojeneckej krajiny západných mocností s bombami za chrbtom), ale charizmatu (myslím toho temného) a hereckého talentu veľa nepobral. A ako klinec do rakvy tu máme aj viditeľne starnúceho Moora, ktorý je tu záhadne nevýrazný a ani ten svoj typický humor veľmi nepredvedie. Ale Maud Adams v úlohe záhadnej vplyvnej pašeráčky mu vekovo pristala, to áno.