Desperado

Európsky výpravný veľkofilm na motívy románu Patricka Süskinda. Bolo zrejmé, že tento mnohovrstevný historický román, o ktorého sfilmovanie sa snažili velikáni ako Forman či Scorsese, nebude ľahko prenesiteľný na filmové plátno. V rámci možností sa však Nemcovi Tykwerovi podarilo z knihy zachytiť mnoho. No aj tak nie je nelogické, že hlavná postava je tu vykreslená viac ľudsky a vábnejšie, než tomu bolo v knihe. Napriek zrejmým vysokým umeleckým ambíciam snímku však práve tá v niektorých prípadoch nasilu pretlačovaná artovosť podkopáva celkovému zážitku nohy. Pretože mnohé podarené okamihy jednotlivo fungujú skvele, ale v celistvosti si prekážajú. Je to zjavné, keď Grenouille vstrebáva aromu s kvázi precíteným efektom na publikum v kine. Na mňa to pôsobilo schematicky, až otravne. Naopak, paradoxne však fungovali pri nádherných porovnaniach, ako napríklad naturalistický a ničím nepríkrášlený úvod v kontraste s poeticky metaforickým záverom, či šerým filtrom nasnímaná bieda Paríža s krásnym, slnečným Grassom. Práve v týchto silných okamihoch sa Tykwer vyžíva, podkresľujúc výraznou hudbou a spektakulárnymi kamerovými finesmi. A preto si myslím, že už len kvôli emocionálnemu precíteniu pokryteckej a absurdnej doby, sebakritickému vykresleniu podstaty človeka, kde svojou troškou do pekelných mlynov v nelichotivom svete prispel každý, sa tento počin oplatí zhliadnúť. A najlepšie na veľkom plátne.

Jeden z najväčších prekvapení roku vo mne zanechal príjemný pocit, nie však nadšenie. Taká malá jednorázová záležitosť, pri ktorej sa celkom slušne dá zabiť upršané počasie. Typovo odlišní hrdinovia pôsobili kompaktným dojmom, no najviac zaujal Zach Galifianakis. Na jeho Alanovi by si zgustol nejeden psychiater :) a bavil by sa zrejme rovnako ako on sám. Potešilo ma aj príjemné cameo Heather Graham, ale to je tak asi všetko. Úsmevná, nie však gagová road movie.

Príjemné béčko, ktoré sa na nič nehrá.

Excelentné ! Je vidno, že Kasdan sa neberie vážne a natočil tak trocha odlišné, mierne parodické (mýslím, že zámerne) sci-fi, ktoré "vykráda" mnoho klasických filmových spracovaní Stephena Kinga . Zábava od začiatku až do konca.

Klasický akčný štandard, kde pri výbornej prvej dvadsaťminútovke nasleduje klišovitá a neoriginálna akčná jazda. Clooney je v postave machovského Toma Devoa trefný, no rumunský filmový internacionál Marcel Iures je v rozporuplnej, avšak ľudskej zápornej postave vynikajúci. No a za tú Bratislavu dávam hviezdičku navyše :-).

Asi bude problém v predlohe. Mám taký pocit, že zrejme je ťažko sfilmovateľná, tobôž pre Jacksona, ktorý je doma skôr inde. Toľko zajacov naháňať sa jednoducho nedá, lebo nakoniec si divák nemusí pochutiť ani na jednom. Po výtvarnej stránke je to nuda, to už Wardove Ako prichádzajú sny sa mi javili zaujímavejšie a umeleckejšie, a to bolo pred 11 rokmi. Tu je to gýč na entú. Jackson akoby sám nevedel kde má viac tlačiť, či na melodramatickú časť, aj keď ju podáva viac odľahčene (asi ako v knihe), snovú a fantasknú, či na thrillerovú. A najviac mu ide tá posledná. Nutno poznamenať, že mu v tom pomáha bezchybný Tucci. Ostatní herci sú tiež v poriadku, ale buď dostávajú malý priestor, alebo im scenár tlačí do úst hlúpe repliky. Na toto trpí aj prevažne monológová Saoirse Ronan. V určitých fázach jej preslovy sú chladné, nezaujaté a úplne mimo obraz. Aj keď herecky tiež nezlyháva a typologicky sa hodí do svojej postavy perfektne. Atmosféru 70.rokov by Jackson zrejme nedokázal vytvoriť, ani keby mu Chevrolety z neba padali či tam poskakovali všetky slávne kapely z toho obdobia. A veľmi je cítiť, že predlohu písala žena, hlavne jej pocity na plátne sú cítiť cez nie veľmi citlivú mužskú ruku. Veľké sklamanie.

Ideálny blockbuster pre veľké plátno, ktoré dodáva tomuto inak ničím výnimočnému, avšak zábavnému letnému hitíku, ten správny šmrnc. Pretože tá štvtrá hviezdička je určená práve pre skvele ozvučené a veľké kiná.

Thriller, pri ktorom musia pracovať mozgové závity. Funguje ako dobrá skladačka, nie síce tak ako Memento, no divákovi sa aj tak odvďačí. Nemyslím, že by to bolo pre absolútne nenáročných konzumentov, skôr si to vychutnajú milovníci inteligentných thrillerov. A určite by som to neprirovnával k Sedem, tento film sa ho nesnaží kopírovať. Má inú atmosféru, odlišnú formu a aj postavy sú z "iného cesta". A Ben Kingsley je opäť brilantný.

Benjamin Button nie je len oslavou života, či len príbehom o umieraní alebo o nerovnej láske. Je aj básňou o nemennosti vecí a boji proti času. Lenže toto nie je práve parketa pre Finchera. Je mi to ľúto, ale on potrebuje drajv, napätie, temný feeling... Toto všetko Button postráda, viacmenej ho ani nepotrebuje. Potrebuje vyprávača spomenutej básne. Technicky je všetko v poriadku, Fincher zvláda atmosféru doby, pekné obrázky, ale s tempom má očividne problémy. Niekde zatlačí, niekde uvoľní, dôležité pasáže necháva len tak preplávať, bez emócií, bez zaujatosti. Akoby sa spoliehal len na divákovu predstavivosť a ochotu snívať. Možno som s tým mal problém len ja. Ďalším kameňom úrazu je Brad Pitt, kľúčová postava príbehu. Veril som mu v citové vzplanutie, neveril som mu však človeka, ktorý sa snaží pochopiť, že ide proti času a je svojím spôsobom jedinečný. No možno to bolo aj vinou scenára a nedostatočne vykreslenej hĺbky postavy. Avšak vinou týchto skutočností sa miestami dej doslova vliekol, nedokázal som splynúť s hlavnou postavou a nedokázal som uchopiť jeho stav a pochopiť jeho zmysel života. Bol len bábkou vedenou k jednoducho načrtnutej pointe. Je to pekný príbeh, len rozprávaný nesprávnym tónom.

Veľmi zaujímavý, filozofický, teologický a hlavne atmosferický film, ktorý žiaľ nie je určený pre bežného diváka. Bizarne spracovaný s minimom využitia hudby, kde sa kĺbi mytológia, romantika, mystika, filozofia, thriler, horor aj komédia. Naozaj len pre fajnšmekrov !