majo25

Silverthon sa nezdá a stíha zamotať hlavy svojim nepriateľom nielen vo svojej dobe, ale aj v minulosti. Časová brána dáva seriálu nový prvok.

Budúcnosť na druhú a veľmi dobré zamotanie časovej linky, v ktorej sa toho v budúcnosti deje viac než dosť.

Fajn námet s tínedžerom, ktorý patrí do oboch svetov, aj keď si to pýtalo viac akcie, napr. vesmírny konflikt s Talariánmi.

Príbeh mladej ženy pomätenej mysle so sklonom k notorickému klamaniu a voyerstvu. Ak by nešlo o dcéru známeho francúzskeho spisovateľa, nevidel by som zmysel na natočenie takéhoto príbehu, pretože samotný príbeh je dosť nezaujímavý. Navyše má nevalné tempo. Začiatok, keď mladá žena klame každému, koho stretne a vždy nejakú inú verziu, začína síce sľubnejšie, ale postupné rozkrývanie deja ma vyviedlo z omylu. Plusov je málo, možno vhodne zvolená hlavná predstaviteľka a fajn spracované prostredie 19. storočia na východnom pobreží Kanady.

Čo sa týka remeselného spracovania a filmárskeho umenia, ide o poctivú až ukážkovovú filmárčinu, v ktorej sa Kubrickova precíznosť jednoducho nezaprie. Príbeh ma však až tak nezaujal, jeho pomalé tempo iba umocňovalo extrémnu dĺžku filmu, v ktorom sa vyskytlo niekoľko hluchších pasáží a nepodstatných momentov, hlavne v druhej polovici. Pozrieť ho na jeden raz je z môjho pohľadu nadľudský výkon. Dobová satira a bezzásadovosť ma až tak nepriťahujú, ale napriek tomu si na ňom cením atmosféru, krásnu hudbu a autenticky vyzerajúcu historickú dobu so smyslom pre detaily.

Asi každý pozná tento epos, ktorého príbeh predchádza veleznámej Trójskej vojne. Ale vcítiť sa do postáv, hlavne v prípade Agamemnona, otca Ifigénie, to si už asi každý neskúsil. A práve tento film to robí. Je vyskladaný ako historická dráma, nie mytologický epos, čo mu dodáva patričnú silu a autentickosť. Problém je tu a teraz a nie je len odstavcom niekde v starej knižke. Rozorvané emócie, herci a vyskladané dialógy sú výborné a za to musím režiséra Kokajannisa pochváliť. Napriek vyše dvojhodinovej stopáži som bol filmom pohltený. Pred pozretím som nečakal bohatú výpravu, nič v štýle Hollywoodu ala film Trója, ale výsledok ani po tejto stránke nebol vôbec zlý. Ruiny starých pamiatok a holé bezlesnaté pláne dodávali potrebnú atmosféru. Vlastne len pár lodiek na mori v závere, hoci sa hovorilo o tisícoch, poukazovalo na nižší rozpočet. Akurát samotná Ifigénia obsadená nosatým mladým dievčaťom podobajúcim sa skôr na chlapca a chabé roztrhané kostýmy, do ktorých boli králi oblečení, boli menšou škrvrnou na inak výborne zvládnutej antickej tragédii. Škoda, že Gréci netočili oveľa viac filmov zo svojej bohatej mytológie.

Mix hraného filmu rodinného formátu a stop-motion animácie vo fantazijnom svete lietajúcich a čarujúcich škriatkov. Napriek bohatému fantazijnému svetu ma príliš nezaujal, ani animácia nespĺňala prísnejšie kvality. Viacmenej jednoduchá a dosť ukecaná záležitosť, ktorá vyzerá, ako by bola natočená oveľa skôr ako v roku 1990. Ale riaditeľné autíčko, ktoré jedno z detí malo, by som ako dieťa zaiste chcel.

Sovietska rozprávka historicky zasadená do cárskej ríše, ktorá ukazuje, či sa skôr vystatuje, akí sú ruskí remeselníci šikovní a páni z (buržoázneho) Anglicka závistliví a pikle kujúci. Škoda tejto komunistickej propagandy, aj jednoduchšej ploškovej animácie, ale samotný príbeh je fajn, občas dokonca vtipný.

Príklad toho, čo sa môže človeku stať vinou zlého rozhodnutia. Zaujímavé je vykreslenie dobových belgických, či skôr flámskych pomerov. Poteší aj drsnosť doby. Postavy sú však väčšinou divné a nie veľmi sympatické, ťažko sa k nim vytvára vzťah, a divák si celý čas hovorí, či za tým nie je niečo viac. Ale ako ukáže príbeh, tak nie je. Záver je akoby nedokončený.

Život v jednom talianskom regióne v 19. storočí opisuje bežné osudy viacerých rodín žijúcich na jednom mieste. Chudoba, hladné krky, zvyky, tradície a bežné problémy, ktorým čelí sociálne nižšia vrstva. Snaží sa pôsobiť autenticky, čo sa mu do istej miery darí, keďže využíva nehercov, ktorí dobre ovládajú rôzne remeslá. Má to však za následok aj to, že herecké výkony sú totálne toporné a dialógy sú skromnejšie. Dielo pôsobí dokumentárnym spôsobom, čo so sebou opäť nesie klady i zápory. Hlavnou nevýhodou však vidím v tom, že film postráda kontinuálny príbeh, ide väčšinou o zmes tradícií a zvykov ako svatba, dvorenie, zabíjačka, vyháňanie zimy, rozprávky a strašenie detí (tieto časti boli výborné), či rôznych trampôt so zvieratami alebo krádeže. Pri svatbe by som sa pozastavil, pretože tak chladná atmsoféra sa len tak nevidí a celá svatba pôsobí skôr ako kar, než ako radostaná udalosť. Druhým veľkým negatívom filmu je jeho obria stopáž.