majo25

Film drží nad vodou predovšetkým skvelý Mills v hlavnej úlohe. Jeho postava však viac ako na vyšetrovanie prípadu myslí na osobné problémy s nevernou manželkou. Až sa mu divím, keď vidím po jeho boku iba pehatú babu s hrdzavými vlasmi. Miluje ju a zároveň nenávidí tak, že ju nechá odrovnať hľadaným vrahom, čo vyznieva dosť nevierohodne. Situácia sa zamotáva a z priemernej kriminálky sa aspoň v závere stáva trilerové divadlo. Celkovo neurazí.

Väčšinou nudný triler, ktorý naberá na obrátkach až po uväznení hlavnej postavy. Navyše obsahuje logické chyby, z ktorých najväčšia je tá, že si manžel nepozná vlastnú manželku (len s inou parochňou a inými šošovkami), ani keď sa s ňou vyspí. To je taká absurdnosť, až to bolí. Trochu umiernenej nahoty a bohužiaľ fádne, nezaujímavé postavy. Napriek tomu jeden z lepších kúskov známeho brakového režíséra Fulciho, aj vďaka lepšiacemu sa záveru a zasadeniu do amerického prostredia.

Zaujímavé historické i exteriérové zasadenie, hradby v meste, mosty, vyvýšeniny, kamenné múry. Taká exotika vrámci Európy. Chvíľu trvalo, kým som sa v tituloch a menách zorientoval, predsalen oslovenia derviš, mufti, kádí a ďalšie našincovi veľa hovoriť nebudú. Po počiatočnej predstavovačke sa ale príbeh rozbieha a sleduje zaujímavú hru osudu, ktorá zo služobníka robí vrchnosť. Kolo osudu sa však točí ďalej. Na môj vkus zbytočne často a schématicky retrospektívne, pýtalo si to väčšiu výpravu a nejakú tú akciu, ale napriek tomu a aj vďaka zaujímavému (moslimskému) filozofovaniu a intrigám dobre sledovateľné.

Trochu zvláštna rozprávka z vidieckeho prostredia, v ktorom sa vyskytujú fantazijné bytosti (čert) i tie reálne (cárovna Katarína). Taký rôznorodý guláš to je. Atypickou postavou je matka (v noci akási bosorka) hlavného hrdinu Kozákov, ktorá je stará rajda obšťastňujúca snáď polovicu dediny. Milljar mi v roli čerta s prasacím ňufákom tentoraz príliš nesadol a početne sa vyskytujúci humor zafungoval iba občas. Rozprávka však napriek tomu a aj vďaka kratšej stopáži nenudí.

Orientálna rozprávka na iný spôsob. Krásne južanské scenérie - snehobiele domy a modrá obloha, ale aj porcia vtipu a odľahčenosti. Jednu z postáv hrá opäť aj koza. Vcelku príjemné. Najväčšiu výtku vidím v tom, že pôvodny príbeh z Rozprávok tisíc a jednej noci je takmer celý zmenený. Po čase sa ale dá na neho zvyknúť. Druhou výtkou je rozmaznaná 16-ročná sultánova princezná, ktorú by som najradšej prehol cez koleno a vysekal jej 5 a 20 na holý zadok.

Na medzivojnovú éru solídne krimi so zaujímavou mysterióznou atmosférou, v ktorom Lang ukazuje svoju kvalitnú réžisérsku prácu. Vlastne ide o jeho druhý zvukový film. Väčšinou má slušné tempo, dokonca v závere aj akciu. Dôjde aj na 'westernovú' prestrelku. Akurát, že film je príliš dlhý a ukecaný. Teraz už tak neosloví, roky času nezastavíš, ale vo svojej dobe musel budiť oprávnenú pozornosť.

Animák o strašidlách a ich hrade na taký modernejší spôsob. Občas nudí, občas pobaví: "Ak v tom hrade nestraší, otáčame autobus." Jednoduchá animácia, pripomínajúca viac o 20-30 rokov staršie snímky, a jednoduchý príbeh, ktorý síce príliš nezaujme, ale ani neurazí. Taký všedný priemer.

Akési nepriame pokračovanie slávneho Mrázika. Baba Jaga ztvárnená opäť Miljarom, ktorý si zahral aj druhú rolu - Kosteja, Nastenka alias Aľunoška a mnoho ďalších hercov známych aj z Mrázika. Dá sa povedať, že aj podobné rozprávkové "univerzum". Ostal podobný humor, akurát čaro a atmsoféra sa kamsi vytratilo. Humor vládne nad všetkým, aj keď ja takýto pitoreskný spôsob nemusím: kráľ volá na dcéru v horiacom dome dobré ráno a ona mu s úsmevom na tvári odvetí rovnaký pozdrav, zataľčo je horí pod zadkou. Komu toto môže prísť vtipné, netuším. Všetci záporáci nie sú hroziví, ale debilne vtipní. Napriek tomu ale stále ide o dobrodružný rozprávkový príbeh s netradičným názvom a rozkošnými 'Nastenkinymi' kozičkami...teda jednou, ale zato rozprávajúcou.

Tak toto sa vôbec nevydarilo. Nezaujímavé vidiecke prostredie z akéhosi protoslovanského obdobia ešte spred kresťanskej éry, kedy slovanské obyvateľstvo vzývalo Slnko. Cár bývajúci vo väčšej chalupe a oblečený do nočnej košele samojediný riadi súd o mileneckej nevere. Gúľal som nad tým všetkým očami. Nebyť fantazijného úvodu a záveru by to ani nevyzeralo ako rozprávka, skôr ako vidiecke predsvatobné peripetie, častokrát nechcene komické. Rôzne milostné trojuholníky, aby vzbudili dojem žiarlivosti - to mi príde až cez hranicu toho, čo by rozprávka mala obsahovať. A do toho všetkého neustále iritujúce vyspevovanie - forward bol v plnom nasadení.

Opäť ide o Barabášovu kvalitku, ktorá ukazuje silu a krásu prírody i silu nezdolného ducha človeka. Všetko podané ľudsky a pútavo. Aj keď pre toho, kto videl predchádzajúci vodopádovský dokument Trou de fer: Železná diera, tento už nedá žiadnu väčšiu nadstavbu.