Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Horor
  • Krátkometrážní
  • Drama
  • Akční
  • Thriller

Recenze (2 812)

plakát

Kereta Berdarah (2024) 

Vyrúbali les, aby vybudovali železničnú trať vedúcu do nového dovolenkového rezortu, čím nasrali lesných démonov, takže si to odnesú všetci, vrátane nevinných turistov, a vagóny turistického vlaku začnú miznúť v tuneloch aj s pasažiermi. Funkčný démonický horor, o ktorom som nevedel vôbec nič, takže ma o to viac prekvapil. Najväčšími plusmi sú svižné tempo, obstojné masky a dostatok gore (hoci nad prevedením niektorých scén, predovšetkým explodujúcich obetí, by sme už mohli polemizovať, ale sme v exotickej krajine, takže prižmúrim oko). Strašidelné to nie je, ale akcie je dostatok, takže som sa nenudil. Však vlakových hororov nikdy nie je dosť.

plakát

The Last Breath (2024) 

Piati potápači, potopený vrak z II. svetovej vojny, žraloky... takže klasický podvodný survival. Prostredie desivého vraku mohlo byť využité vo väčšej miere, nejaké tie kostry potešili, ale bol by som o dosť radšej, keby sa režisér aspoň trochu inšpiroval Francúzmi a snažil sa aspoň trochu pracovať s atmosférou. Žralok mi už nepríde ako zaujímavý záporák, ale po mnohých nepodarkoch v tomto žánri odvádza režisér aspoň celkom slušné remeslo. Samozrejme sa nevyhol niekoľkým hlúpostiam (znova sa postavy musia obviňovať, čia je to vina, popri tom riešiť vzťahy a podobné sračky), zásoby kyslíka sú očividne nekonečné a pri záverečnej likvidácii jedného zo žralokov som vyprskol smiechom, no budiž. Mierny palec nahor, nenáročným film postačí.

plakát

The Exorcism (2024) 

U týchto amerických hororov o  exorcizme žiaľ kvantita prevyšuje kvalitu, a rovnako to platí aj v tomto prípade. Až príliš nezaujímavé a nevýrazné, aby to stálo za pozornosť. Nejedná sa o úplný prepadák, ale pojem pásová výroba je tu jasný – bez originality, bez nápadu, len aby niečo bolo na svetle. Russell sa aj mohol snažiť ako chcel, ale nemal veľmi čo hrať. Poster je takmer identický ako "The Pope's Exorcist", no kvalitami mu táto hlúposť nesiaha ani po členky.

plakát

Ur mörkret (2024) 

Manažérka prírodnej rezervácie zorganizuje pátraciu akciu po matke, ktorá zmizla pri hľadaní svojho dávno nezvestného syna, takže nás čaká atmosférická prechádzka po zasnežených švédskych lesoch plná desivých zjavení. V lese totiž hlavní hrdinovia nie sú sami, podľa povier tam straší démon Huldra, takže dostať sa odtiaľ živý nebude práve jednoduché. Prostredím sa nič pokaziť nedalo, vízie duchov sú dostatočne desivé, a hoci sa nejedná o horor s vysokým rozpočtom, funguje na výbornú. Teda, až na dosť nesympatické postavy - jeden trpí psychózami, ďalší je žiarlivý magor, takže zase sa tam riešia vzťahy viac, ako by bolo nutné, ale to je v lesných hororoch tradičný problém. Kvalitami aj obsahom celkom porovnateľné so solídnou ruskou Vdovou, akurát ešte o niečo strašidelnejšie, takže som spokojný.

plakát

Pemandi Jenazah (2024) 

Režisér síce nie je až tak talentovaný ako Anwar či Stamboel, ale aspoň sa k nim týmto snímkom trochu priblížil. Na to, že sa jedná o moslimskú duchárinu, je to prekvapivo slušné. Po stránke príbehu film síce neprináša nič nové (máme tu hlavnú hrdinku, ktorá umýva mŕtvoly v malej dedinke, ľudia v nej umierajú za záhadných okolností a ona sa snaží odhaliť pozadie kliatby), ale skrvavených zjavení či solídne namejkapovaných mŕtvol je tu dostatok, dokonca až prebytok. Zmieriť sa tradične treba s chorými prvkami ich kultúry, ktoré musia silou mocou pchať do každého druhého hororu, ako sú obrezávacie rituály či váľanie sa po koberčekoch, na čo nikto nie je zvedavý.

plakát

Des Teufels Bad (2024) 

No výborne, keď sa človek zasamovraždí, skončí v pekle, ale keď niekoho zabije, síce bude popravený, ale aspoň mu bude odpustené a poteší tým svoje okolie... fakt nechápem, že tie kostoly ešte stoja. Príbeh o ťažkej katolíčke Agnes a jej duševnom dojebaní. Mám rád toto rakúske duo režisérov, lebo technicky točia bezchybné filmy s celkom fajn nápadmi. o historickú podivnosť sa už pokúsili v segmente "Die Trud" v poviedkovom The Field Guide to Evil, kde im to ako jedným z mála celkom vyšlo, takže prečo tento pokus nezopakovať v celovečernom formáte. Len kruci, keby to nebolo tak strašne pomalé a rozťahané. Prvá hodina mi pripadala snáď nekonečná, potom dôjde na čistú depresiu, aby v závere po tom všetkom diváka poriadne rozosmiali. Nie je to zlé, ale aby som dal 4 hviezdy, buď by musel byť film osekaný o hluché miesta v prvej polovici, alebo by tvorcovia museli pri niektorých scénach aspoň trochu pritvrdiť. Nájde sa pár nepríjemných momentov, ale čakal som predsa len trochu viac ("samoúčelnosti").

plakát

In a Violent Nature (2024) 

Taká gore prkotinka presne pre mňa. Koľkých divákov to bude alebo nebude baviť netuším, nakoľko filmu úplne chýba dynamika. V podstate len sledujeme jedného mutantíka, ktorý sa potuluje po lese a zmasakruje, na koho narazí. Dej to nemá žiadny, o postavách sa nedozvieme vôbec nič, ale s brutálnymi scénami to režisér vie, a pri scénke s cvičiacou slečinkou na útese som ostal v nemom úžase, niečo také som totiž ešte nikde nevidel. Pokiaľ režisér hororu nechce, aby otravní intelektuáli kritizovali scenár, chovanie postáv, dialógy, či herecké výkony, môže nakrútiť presne takýto film, kde nič nie je. Naozaj len pre skalných fanúšikov gore a 80tkových prírodných slasherov.

plakát

Joko Anwar: Noční můry a denní snění (2024) (seriál) 

Joko Anwar je podľa mňa jeden z najlepších indonézskych režisérov, takže od jeho seriálu som si sľuboval veľa, a hoci sa nejedná o vyložene zlý seriál, očakávania boli predsa len vyššie. Prvá časť s peknými monštrami  bola dokonca najlepšia a nastavila latku vysoko, no tá potom nasledujúcimi epizódami stále viac klesala, až kým to opäť neožilo v mierne nechutnom, kanibalskom závere. Čiže stručne povedané, časti 1 a 7 sú najlepšie, tesne nad priemerom sa ešte držia časti 2 a 6. Druhý segment o diabolskom spratkovi sa javil možno ešte nádejnejšie, ako napokon bol, už len vďaka podarenému nápadu, zaujímavý je aj boj zhypnotizovaného chudáka so zdravým rozumom v psychologickej „šestke“.  Ostatné je skôr priemerné, až na 4. epizódu, z ktorej sa vykľula nudná hlúposť. Pokus o prepojenie a súvislosti jednotlivých epizód v úplnom závere za veľa nestojí, celé je to unáhlené, ako keby to tvorcovia už viac nechceli naťahovať, takže ostalo len pri tom pokuse.

plakát

Back Home (2023) 

Mladík sa po rokoch vracia do svojho rodného „domu“. Presnejšie, do škaredého paneláku, po tom, čo si jeho pomätená matka odrezala jazyk, pokúsila sa o samovraždu a leží v kóme. No a už  od detstva vidí duchov. Keďže je jedno poschodie očividne prekliate a ľudia tam bežne páchajú samovraždy, jeho schopnosť sa mu vrátila. Nečakal som od toho nič, napokon som relatívne spokojný. Konečne horor z Ázie, ktorý sa aspoň pokúša vydesiť. Občas sa to celkom darí, inokedy menej, ale pár dobrých momentov to malo. Mohli však viac popracovať na rozuzlení, ktoré nemalo hlavu ani pätu, takže výsledný dojem je skôr rozporuplný.

plakát

Home Sweet Home - Wo das Böse wohnt (2023) 

Duchársky horor o tehotnej ženskej, ktorá sa nasťahovala do nového domu a má pocit, že v ňom nie je úplne sama. Napokon sa musí postaviť starej rodinnej kliatbe. V prvej polovici sa tehuľa väčšinu času prechádza po dome, pričom občas sa niečo mihne, prebehne okolo nej, alebo počuje divné zvuky. Trochu monotónne,  režisér to hrá na atmosféru, ale mohol sa aspoň pokúsiť desiť nejakými poriadnymi šokmi. Ku koncu filmu sa odhalí celé pozadie príbehu, ktorý nie je vyložene zlý, ale prišlo mi to celé dosť obyčajné, a hoci pribudne aspoň nejaká akcia, je to stále málo. Na nemecké pomery to možno celkom ušlo, ale nadšený asi nebude nikto. Chcelo by to buď gore, alebo strach, alebo aspoň štipku vynaliezavosti, ale na to tvorcovia očividne zatiaľ nemajú.