Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Horor
  • Krátkometrážní
  • Drama
  • Akční
  • Thriller

Recenze (2 575)

plakát

Chuyen Ma Gan Nhà (2022) 

Dosť nevýrazná duchárska antológia, ktorá možno nezabije, ale človek si z nej nezapamätá takmer vôbec nič. Navyše zaspala dobu. Prvý príbeh o mladej holčine, ktorá sa chce stať herečkou a nechá sa zlákať démonom, je ešte celkom dobrá. Potom to už ide z kopca. V druhom príbehu je síce duchov a zjavení dosť, ale je to príliš chaotické a dejovo nezaujímavé. A posledný príbeh mi prišiel ako kopírka toho druhého, a scény s bezhlavými duchmi, ktoré sa neustále opakovali, ma takmer uspali. Možno pred 15 rokmi by to aspoň trochu zaujalo, ale v dnešnej dobe sotva.

plakát

Rooftop (2022) 

Skupinka študentov sa rozhodne oslavovať menšiu párty na streche, kde nemajú čo robiť, takže je jasné, že skôr či neskôr niekto drbne dole. Samozrejme sa rozhodnú to utajiť. Duch mŕtveho však očividne pokoj nemá, a odvtedy ho chudáci vidia na každom kroku. Namaskovaný je solídne, väčšinou len spraví "boo" a už úbohý študentík letí z okna / strechy... a čaká ho rovnaký osud. Tento horor síce veľa inteligencie nemá, ale ako spomienka na niektoré naivné kúsky z 90. rokov (Tajomstvo minulého leta) dokáže celkom zaujať. Však keď je to hlúpe, tak aspoň nuda nehrozí, ľakačky tam nejaké sú a cítiť z toho elán a nadšenie. Za relatívne málo peňazí sa podarilo nakrútiť niečo sledovanejšie a znesiteľnejšie ako som čakal.

plakát

Deep Fear (2022) 

Štvorica kamarátov sa vyberie preskúmať parížske katakomby, no hneď na začiatku sa dostanú do problémov so skinheadmi. Tí sa však postupom času ukážu ako to najmenšie zlo.  Hrdinovia totiž objavia skrytý fašistický bunker, ktorý nebude celkom opustený. Zvyšok je jasný. Jedná sa teda o niečo podobné ako solídny nemecký „ Urban Explorer“, skombinovaný so slabším „Catacombs“. Postavy mi v ničom nevadili, podzemné tunely majú vždy svoje čaro, nasleduje blúdenie, utekanie a hľadanie cesty von, samozrejme dôjde aj na potrebnú brutalitku. Rozpočet očividne nebol najvyšší a veľkej originality sa nedočkáme, no tvorcovia to nepokazili. Pri podobných hororoch by som však chcel cítiť aspoň malý závan strachu. A to sa nestalo.

plakát

Nepřivolávej nic zlého (2022) 

Jeden z hororov, pri ktorom je po celú dobu jasné, že tí dvaja Holanďania normálni nie sú, taktiež je jasné, že sa to celé bude len stupňovať a vyhrocovať, a že to asi nedopadne dobre. Presnejšie som tak nejako vycítil, ako presne by to mohlo skončiť, iba som dúfal, že to tak naozaj neskončí. Musím uznať, režisér ma nasral, a to nemám rád :-) Pretože po celý zvyšok večera som mal depku. Veľmi krutý film, veľmi uveriteľne nakrútený, až som rozmýšľal, či by sa niečo také naozaj mohlo stať. V najbližšej dobe si na upokojenie radšej pustím Ľudskú stonožku 2 a podobné srandy, kde strieka krv a lietajú vnútornosti, lebo tam sa človek aspoň zasmeje a nemá tak blbé pocity. A to som precitlivený v živote nebol.

plakát

Makmum 2 (2021) 

Rovnaká blbosť ako jednotka. Mnohé horory z Indonézie sú fajn, pretože v mojich očiach predstavujú isté kvality, ako napríklad hojný počet zľaknutí alebo presvedčivé masky, takže aj keď herecké výkony či scenár nie sú obvykle žiadna sláva, tie ostatné aspekty to dokážu vynahradiť. V exotických duchárinách mi ani viac netreba. Akurát mi len ostáva dúfať, že tam nenapchajú islamské sračky, a že sa nebudem musieť každú chvíľu dívať na zavýjajúce Batmanky, ktoré sa neustále váľajú po zemi. A to sa netýka len Indonézie, taká Malajzia či Filipíny sú na tom mnohokrát ešte horšie. Keď sa tvorcovia sústreďujú viac na náboženstvo ako na strašenie, je to už pre mňa problém, a aj pri sledovaní tohto filmu som si párkrát povedal, že ešte jedna skurvená koberčeková scéna a už to asi vypnem. V závere, kedy posadnutá ženská všetkých okolo seba vyhadzovala do vzduchu a dedinčania okolo nej že „poďme sa modliť“, mi už pohár trpezlivosti pretiekol. Ešte sa aj celým hororom niesla "úžasná" moslimská hudba, na porazenie proste. Nie je to nakrútené zle, sem tam som sa zľakol a lesný démon je taktiež pôsobivý, ale čo z toho, keď som bol k smrti otrávený.

plakát

Otorvi i vybros (2021) 

Režisér skvelého Papa, sdochni ostal verný svojmu žánrovému mixu, takže aj tento film sa pohybuje niekde medzi čiernou komédiou, dobrodružným survivalom či thrillerom o jednej podarenej rodinke. Olgu totiž po 4 rokoch prepustili z väzenia a jediné, po čom túži, je vypadnúť so svojou dcérou niekam ďaleko, lenže jej matka je proti, takže sa rozpúta divoká naháňačka medzi dvoma ženskými, ktoré pôjdu aj cez mŕtvoly, aby malú Mášu dostali do opatery. Film síce v mojich očiach neprekonal predchádzajúcu pecku, ale stále sa jedná o fajn zábavu. Krvi však ubudlo, čo je trochu škoda, prevažuje komediálna časť, založená na vzťahu jednotlivých postáv, na druhej strane hlavná detská hrdinka hrá vynikajúco. Film sa však nevyhol niekoľkým hluchým miestam – napríklad pasáže o tlstej bacharke a jej synovi mi prišli úplne zbytočné. Zvratov je taktiež menej, niektoré scény mohli viac vyhrotiť. Ináč... v pohode.

plakát

Veneciafrenia (2021) 

Španielski turisti si vyrazia do Benátok, ale Benátky nemajú turistov v láske. Ich každoročný nával mestu iba škodí, a tak sa nájdu ľudia, ktorí sa rozhodnú ich počet trochu preriediť. Najlepší bol rozhodne klaun, pretože vždy keď sa objavil, zanechal za sebou nejakú tú mŕtvolu. Lenže nebolo toho ani zďaleka toľko, koľko by si krvilačný divák želal. Keby radšej tvorcovia nakrútili čistokrvnú hororovú zábavu s množstvom mordovačiek a naháňačiek po nočných uličkách prekrásnych Benátok, bavilo by ma to viac. Lenže oni z toho spravili kriminálku a strašne chceli, aby to malo aj myšlienku. Týmto sa film len spomaľoval, miestami nudil, záver je extrémne nezaujímavý. Najlepšie tým pádom ostáva kvalitné prevedenie vrážd (ktoré sa však dajú spočítať na prstoch jednej ruky) a príťažlivá lokácia. Cítil som premrhaný potenciál, ale na jedno pozretie to neuškodí.

plakát

Night Caller (2022) 

Jasnovidku na telefóne čakajú krušné chvíle, keď ju skontaktuje sériový vrah. Tým pádom vidí všetko, čo sa stane, ale nemá tomu ako zabrániť. Zabijak je navyše aj dobrý psychopat, ktorý nemá problém navliecť si skalp alebo tvár svojej obete ako v Texaskom masakri, takže je len otázkou času, kedy pôjde aj po nej. Pokiaľ nemajú tvorcovia dostatok finančných prostriedkov, tak väčšinou nič nepokazia, keď sa pokúsia o giallo slasher s obrazom a filtrami ako dobrá VHSka zo 70. rokov. Pre mňa je však dôležitejšie, že sa neboja gore! A hoci sú herecké výkony sem tam komické, na diváka čakajú podrezávačky, dobodávačky, skalpovačky, dokonca aj štipka nekrofílie. Fanúšikovia starého Maniaca si film užijú najviac. Hoci giallo nie je presne môj žáner, bola by škoda, keby preplával len tak bez povšimnutia (v porovnaní s Argentovou novinkou Occhiali Neri mi prišiel minimálne o triedu lepší), tak prilepím s prižmúreným krvavým okom aj tú štvrtú hviezdu.

plakát

The Twin (2022) 

Matka stratí jedno z detí dvojčiat a presťahujú sa s manželom a synom do fínskej dediny, aby začali odznova. Matka je utrápená a robí všetko preto, aby sa s tým vyrovnali, okrem toho má nočné mory, dedinčania sa chovajú divne a len zazerajú, ako keby niečo chystali, syn začne sám seba považovať za svojho mŕtveho brata a stará susedka varuje pred posadnutosťou a vzkriesením diabla. Oceňujem prácu režiséra, ktorý postupne odkrýval karty a naozaj rozvíjal množstvo alternatívnych príbehov, aby diváka zmiatol. Pretože tu naozaj nie je ľahké uhádnuť, čo sa z toho celého vykľuje. A to je fajn, nakoľko na rozdiel od nedávneho La Abuela som na pointu tak rýchlo neprišiel (hoci ma napadla ako jedna z možných alternatív, ktorých je tu naozaj neúrekom). Matka a syn hrajú vynikajúco, menej presvedčivý už bol nevýrazný manžel, ale zase to nepokazil. Atmosféra naozaj šliape na výbornú a desivé elementy s občasnými šokmi fungujú ako majú. Horor má zatiaľ na zahraničných stránkach dosť kontroverzné hodnotenia, pretože či už divákovi to rozuzlenie sadne, závisí len a len na jeho osobnom vkuse. Ja veľmi nemám čo kritizovať, hoci som mal neustále taký zvláštny pocit, že som už niečo podobné videl, možno aj viac ako raz. Našťastie si už nevybavujem, kde presne.

plakát

Pahanhautoja (2022) 

Dokonalá fínska rodinka: Neverná manželka, posadnutá gymnastickými úspechmi svojej dcéry a svojim blogom o šťastnej rodine, fotrík zúfalec, rozmaznaný synáčik, ktorého by som nakopal už po úvodných minútach, prerastená prepelica živiaca sa ľudskými zvratkami, prípadne sem tam odhryzne psovi hlavu, aby sa nepovedalo, a dcérenka outsiderka, ktorá sa o ten zázrak stará, aby mala aspoň nejakú „kamarátku“. Milenec s deckom bol asi jediný, kto sa vo filme choval ako tak racionálne. Na nedostatok originality sa rozhodne divák sťažovať nemôže, niečo tak divné a súčasne absurdné tu už dlho nebolo. Dokonca sa príbeh rozvinie úplne fantazmagorickým smerom, ale kreativite sa medze nekladú a počet súčasných kvalitných body hororov by sa dal narátať na prstoch jednej ruky. Takže - výborné masky, zopár nechutností s trochou toho slizu, solídne herecké výkony (matka by to u mňa vyhrala), napínavá koncovka a veľké uznanie režisérke za dostatok bizarných nápadov. Takéto horory beriem všetkými desiatimi.

Ovládací panel
7. nej uživatel Slovensko
479 bodů

Reklama

Reklama