demented

Spočiatku som k tomu pristupoval s predsudkami, ale nakoniec ma to dostalo na plnej čiare. Klobúkom na hlave útieram zem :)

Nepozerá sa na to zle, bohužiaľ veľmi rýchlo vyšumí do prázdna. Holt so značkou "Smith" sú spojené oveľa väčšie očakávania. Ako poľahčujúca okolnosť slúži fakt, že tentokrát sa Smith plietol len do réžie.

Suicide girls valia s ďalším videom :) Chápem, že musí byť frustrujúce prinášať dookola stále to isté, a preto rozumiem, že sa Suicideky tentokrát rozhodli vybočiť so stereotypu a prísť s niečim novým. Či to bol dobrý nápad, to je už druhá vec :) Osobne tento experiment neschvaľujem a dúfam, že sa nabudúce vrátia ku klasike ;) Samozrejme sa nejedná o klasický film, a preto si viem predstaviť nelichotivé reakcie všetkých tých nešťastlivcov, ktorí s dievčatami doposiaľ nemali dočinenia :) V podstate sa jedná o tradičné trademarky SuicideGirls popreplietané vsuvkami, ktoré mali zrejme tvoriť aký-taký "dej" a tým posunúť ich videa na ďalší level smerom k regulérnemu filmu. Že dievčatá nie sú žiadne herečky, to je dúfam jasné každému. Ich prejav je... ako to len povedať a nebyť pritom vulgárny... no, povedzme, že najviac im to svedčí, keď mlčia :)

Najmarkantnejší rozdiel (čo to vlastne trepem? on je to jediný rozdiel!), ktorým sa tento skvost líši od predchádzajúcich zásekov, je tradičná sex scéna v sprche, kde svalnatý bohatý model obrába nie dve, ale tri(!!!) nahé modelky. Skrátka bohovsky inovatívny prvok, kvôli ktorému tento film jednoducho musel vzniknúť. RESPECT!

Je smutné pozorovať, kam sa Alex Proyas vo svojej kariére až dopracoval. A vyhliadky na budúcnosť nie sú nijak ružové. Vôbec by som sa nečudoval, keby jeho ďalším projektom bolo pokračovanie Hubbardovho eposu Bojisko Zem (ostatne, tento vývoj by bol viac než logický ;)) Čo Knowing charakterizuje? Chabá a predvídateľná zápletka a slušný WTF na záver. V pamäti utkvie maximálne tak letecké nešťastie (aj keď silne zaváňajúce CGI, napriek tomu veľmi pôsobivé), momentka v metre a niekoľko-sekundový záverečný klimax. A to je na takmer dvojhodinový film strašne málo.

Typická Costnerovská blitka typu White Noise (áno, viem že tam nehral :)) alebo Na krídlach vážky. Neurazí, nenadchne a za dva dni si na to človek ani nespomenie.

Nikdy som nebol milovníkom starých hororov a preto naozaj nerozumiem, čo tvorcov viedlo k natočeniu tohto paškvilu. Pocta starým hororom? OK. Prečo sa ale potom trápiť s CGI a nespraviť to pekne po starom? Alebo tu bola snaha o predstavenie klasického filmového monštra publiku nového milénia? OK. Prečo ale potom neprispôsobiť dej a formu potrebám tejto snahy a neokoreniť to aj trochou nadhľadu? A ak by sme sa napriek tomu chceli pohybovať vo vážnej rovine, určite by sa to dalo spraviť aj s troškou emocionálneho zápalu. Sorry, ale čo sa týka emocionálneho vypätia, väčšinu hereckého ansámblu by s prehľadom strčila do vrecka aj skapatá ryba. Naozaj pochybujem, že je dnes niekto zvedavý na novo natočené sedemdesiat rokov staré "filmové postupy" (teda s výnimkou notorických nostalgikov). Ak to bolo myslené ako paródia, potom sa ospravedlňujem. Inak ale samá nuda, nuda a ešte raz nuda.

Zhruba do polovice je to viac než slušné, ale len čo sa na scéne zjaví Satanáš, je to jeden Fail za druhým. Pokiaľ samozrejme nebolo zámerom tvorcov vyvolávať u divákov nekontrolovateľne výbuchy smiechu, nechápavé krútenie hlavou, či klopkanie si na čelo (predpokladám, že tie filozofické kecy a hlbokomyselné dialógy boli myslené vážne). Čo sa týka hereckého osadenstva, Otovi najlepšie sedela poloha nemého kvadraplegika, ale akonáhle otvoril hubu, šiel jeho herecký kredit nekompromisne dole. No a Max? Povedzme len, že ten nech sa radšej drží svojho kopyta, ktorým je pravdepodobne hlásenie príchodu a odchodu vlakov na železničnej stanici. Ostatní sú celkom v pohode, čo ale nie je dané ani tak ich hereckým majstrovstvom ako skôr faktom, že na obrazovke neoxidujú dostatočne dlho, aby začali liezť na nervy.

Má to svetlé a vtipné momenty, ale bohužiaľ je to aj veľká bláznivá psychotina s kopou trápnych vtipov a prestrelenou stopážou. Na druhej strane stokrát lepšie než všetky možné "Movie" snímky, čo je dané orientáciou skôr na osemdesiatkové komédie než brutál-fekál-dementné paródie nového tisícročia.

Čúza Uma Thurman pachtiaca sa v každodenných problémoch a nástrahách materstva (čo by si tá krava asi počala, keby mala mať popri tom ešte aj normálne zamestnanie?). Poruke má vždy notebook a píše si do neho rádoby vtipné postrehy a životné múdra na svoj blog. Popri tom sa snaží zapojiť do súťaže a napísať stĺpček o 500 slovách "Čo pre mňa znamená materstvo." To všetko popretkávané "britkými","inteligentnými","vtipnými" dialógmi. Skrátka film "zo života". ZASTREĽTE JU NIEKTO, PROSÍM!