Ten Druhy

V prvom rade tvorcovia Shrine poznajú mapu lepšie ako ich kolegovia, ktorí natočili filmy podobného zamerania. Kým v Hosteli, odohrávajúcom sa na Slovensku, môžeme vidieť české informačné tabule a v Captifs z úst domorodého srbského burana zase počuť češtinu, predstava poľskej dediny v Shrine je predsa len realistickejšia. Hoci to v Alvaine vyzeralo ako pred 60-70 rokmi v ruskej derevnji a kňazi (Poľsko je výrazne katolícke) boli poobliekaní ako pravoslávni popi, o to nešlo, skutočnosť bola totiž ešte horšia. To, čo sa ukrývalo v lese a hustej hmle bolo úplne z iného sveta. V tomto horore som našiel niekoľko odkazov na M. Bavovu Masku démona alebo Exorcistu, či staré buranské lesné naháňačky, ale príbeh, tak, ako bol postavený, zdal sa mi neotrepaný. Obsahoval 3 prekvapujúce dejové zvraty a zopár odhalení. Šokujúce bolo pre mňa najmä zistenie, ktoré súviselo s tým, kto je v skutočnosti nebezpečný. Kombinácia buranského a démonického hororu bola skrátka šťastná voľba.

Nepochybne španielská napodobenina slávneho hororu The Exorcist (1973), ktorá síce miestami nudí, ale zaujme niektorými scénami a obrazmi. V roli posadnutej obstojne hrá krásna Inma de Santis (1959 - 1989). Hoci je film vo veľkej miere kópiou, obsahuje aj zopár dobrých nápadov. V úlohe podozrivého zloducha sa napríklad po prvýkrát objavuje vysoký muž s bielymi vlasmi, odetý v čiernom obleku, ktorý nápadne pripomína Coscarelliho Tallmana z filmu Phantasm (1979), ale ten vznikol o rok neskôr!

Tehotná žena uvíta vo vidieckej haciende svoje odkvitajúce kamarátky a preberá s nimi vzťahové otázky typu, ktorá sa vyspala s jej chlapom? Našťastie telenovela sa z toho nevykľula. Tempo rozprávania bolo síce pomalé a atmosféra skoro žiadna, zato príbeh bol vcelku zaujímavo postavený. Do schémy takmer klasického exploitationu (trochu mi to pripomínalo filmy uvedeného žánru zo 70. rokov) tvorcovia postupne pridávali prvky gorna a splatsticku, ale tak, aby film nepôsobil lacne. A keď neskôr do toho ešte primiešali náboženský fanatizmus a démonizmus potešil som sa, najradšej by som bol, keby sa film uberal práve týmto smerom. Záporná hrdinka - fanatická Soledad (Patricia Lopez) bola žena na svojom mieste. Odporná od začiatku a na konci ešte viac!

Hľadanie príčin smrti sestry - dvojičky prerastá do paranoje. Ide o kompozične zvládnutý mysteriózny thriller, ktorý istými postupmi pripomína Moralesov starší film El Habitante incierto, najmä znepokojivým kamerovaním neznámeho od chrbta. Práve zo strachu z neznámeho, vo všeobecnom slova zmysle, vychádza aj atmosféra tohto filmu. Aj keď je v ňom viacero vecí pritiahnutých za vlasy, až neuveriteľných a mnohé slúžia len na vygradovanie napätia, fim aspoň pôsobí ako celok a prináša niekoľko zaujímavých scén. Napríklad, keď Júlia ide zisťovať okolnosti úmrtia sestry Sarah do klubu slepých, ocitne sa v šatni medzi nahými ženami, ktoré ju nevidia a nechtiac si vypočuje ich rozhovor. Dozvie sa viac než sa dozvedieť má. Tento okamih je naozaj mrazivý. Slepým ženám sa to nepáči, vyzerajú ako mytologické Gorgóny a orientujú sa čuchom...

Vzhľadom k tomu, že je to zhruba štyridsaťpäťminútovka, myslel som si, že príbeh bude zredukovaný na holú podstatu žánru rape/revenge, na ublíženie a odplatu. Pravdu povediac, mal som pocit, že ten film trvá dlhšie, lebo popri vcelku krutých gore jatkách sú tu aj presahy a miesto pre city. Hudba spočiatku nekorešponduje so zobrazovaním násilia, ale postupne nastáva súlad. Zaujímavé, že hrdinka (zdravotná sestra) je po znásilnení taká duchaplná, že si odoberie "vzorku", aby mohla odkryť identitu agresora. Torched pomaly graduje a brutálne vyvrcholí. Na to, že je to už 7 rokov starý video film (natočený pred kúskami ako Srpski film, Grotesque atď.), ide o pomerne obstojnú (okrajovú) záležitosť.

Zaujímavá je práca kamery, správa sa ako dravec, vyslovene číha na situácie, ktoré sníma často z nemožných uhlov, obchádza postavy a vyžíva sa v detailoch, ale je jasné, že nevyhovie všetkým divákom, niektorých môže nudiť. Takisto je vidno, že 7 days pochádza zo severnej časti Ameriky, z kanadského Quebecu, film má pomalší rytmus francúzskych psychologických drám, vyšetrovateľ si donekonečna premieta zábery priemyselnej kamery, ktoré zachytávajú vraždu jeho manželky, páchateľ si neustále obzerá čoraz nechutnejšiu zdochlinu jeleňa a pedofil, ktorého mučí v lesnej chate, je obyčajný chudák, ktorý potrebuje odbornú pomoc. Je však otázne, či by bola účinná. Skrátka, kto chce filozofovať, pri 7 days má šancu, kto očakáva béčkový exploitation a stačí mu málo, takisto nezostane ukrátený, ale mne sa zdal tento film pomerne krotký.

"Malé farmy vymierajú," - povie jedna z postáv, a hoci to vo filme nie je vinou agrárnej politiky vlády, narážka na ňu je evidentná. Kliatba sa spočiatku zdá byť niečím iným než v skutočnosti je. Zachovalá vdova sa z núdze opäť vydá za bohatého, ale škaredého a starého farmára, ktorý je náboženským fanatikom a navyše má debilného tučného syna. So svojím malým synátorom je utláčaná. Neukojená manželka si nájde mladšieho milenca a vo chvíli, keď ju prikrýva chlpatým chrbátom, dopadne neďaleko farmy metorit. Príbeh sa pohne iným smerom, no komplikované vzťahy svojím spôsobom pokračujú. Aj tak je to už úplne iná káva: zvieratá útočia na ľudí, ľudia ubližujú ľudom, nákaza sa šíri a zabíja a ja za ten svet neviem, čo mohlo byť zaujímavejšie, či ten ľúbostný trojuholník alebo vzájomné lynčovanie.

Veľmi zaujímavý námet a sľubný úvod s množstvom archívnych fotografii odkazujúcich na banské nešťastie v minulosti. Po znovuotvorení bane sa nájdu kosti baníkov naukladané na hromade, čo nasvedčuje tomu, že ich niekto vyzabíjal. Hoci sa z toho, čo film sľubuje veľa nesplní, lebo príbeh má skôr pomalé tempo a utápa sa riešením vzťahov sympatických hrdinov, pekná nostalgická atmosféra hororov 80. rokov, ho zachráňuje. A keď sa konečne malé monštrá dostanú do akcie, tak stojí za to sa pozerať... Škoda tej opatrnosti, lebo tie zubaté potvory s chápadlami boli nepochybne atraktívne a postavy aj prostredie detto!

Veľmi bizardne uchopený príbeh o zlom (oddelenom siamskom) dvojčati, v ktorom sa neustále stupňuje očakávanie, čo sa bude ďalej diať. Nápad je originálny - napätie, gore aj atmosféra sú podmanivé. S prezentáciou netvora sa Henenlotter prezieravo neponáhľa, objaví sa v správnej chvíli ako pomerne desivé prekvapenie. Keď sa však monštrum začne pohybovať po hotelovej izbe, animácia jeho pohybov je sklamaním a je už jasné, že tento horor nemôže technicky konkurovať súčasným. Napriek tomu ide o atraktívny film, ktorý sa odohráva vo veľkomeste aj v zapadákove, v minulosti aj v aktuálnom čase a vyvoláva rôzne emócie od zhnusenia po súcit. Je to taká "strašne" smutná hororová komédia.

Úvodná krátka prednáška o satanizme je síce zaujímavá, ale veľmi predznačuje dej, čo sa bude ďalej diať. Film by sa bez nej pokojne zaobišiel, pretože ho trochu ochudobňuje o moment prekvapenia a tajomstva. Samotný príbeh je vcelku jednoduchý, ale aspoň premyslený a nenudí, lebo vzbudzuje zvedavosť a očakávanie. Satanské rituály aj špiritistická seansa s ouijou sú podané inteligentným spôsobom. Piquerovi Simonovi sa podarilo vytvoriť mrazivú a príšernú atmosféru, plnú obáv a predzvestí smrti. Vo filme je pomerne veľa erotických scén, ale tie neoddeliteľne patria k téme a nie sú jedinou devízou dobre hrajúcich hercov. V závere je využité hororové klišé - film dopisuje kruh, koniec sa dotýka začiatku a zlo trvá... Ale funguje to.