ripo

Už už som chcel vypnúť telku (veď bolo niekoľko minút pred polnocou) ale náhodou som zachytil začiatok nejakého dokumentu, tak reku pozriem chvíľu ... a aj tak obligátne zaspím. Nie, nestalo sa ... Tento dokument ma tak chytil, že som ho sledoval poctivo až do konca. Je to príbeh hĺbkového potápača, jednotka vo svojom odbore, cvičil výsadkárov pre boj v mori. Ale ... jedného dňa si mŕtvica vyžiadala svoju daň. Polovica tela nehybná, rečové centrá poškodené. Všetkému rozumel, len nevedel povedať ani jedinké súvislé slovo, Čo však vedel, bolo potápanie. Láska k nemu mu ostala. Ale ako si splniť svoj sen, potopiť sa do 100 metrovej hĺbky? .... Príbeh nielen o Januszovi a jeho silnej vôli, ale aj o jeho partnerke Joanne, ktorá sa o neho stará, ktorá s ním prežíva všetky pocity a túžby. Ale hlavne tá, ktorá sa o neho bojí, aby si potápaním ešte viac nepokoškodil svoje labilné zdravie, či dokonca, aby si neprivodil týmto potápaním smrť. Príbeh o tom, že nepoznáme deň, kedy sa nám môže obrátiť život hore nohami, o tom, ako je žiť s postihnutým a o napĺňaní svojich túžob ... 5***** !!!!

Včera, v aute, som započul v rozhlase, že sa chystá divadelná inscenácia "Už je tu zas", kde ma zaujal jej námet ... Hitler sa z ničoho nič objaví v Berlíne živý a zdravý a začína sa zoznamovať s reáliami 21. storočia. Ťuknem ovládačom v telke a .... práve začína film "Už je tu zas". Tak to bude asi nejaké znamenie. Pekne som sa usadil a pozrel si to celé .... Je to spočiatku komédia, neskôr prechádza do mrazivej skutočnosti, kde tvorcovia filmu zvolili schému natáčania priamo v reále na spôsob "Borata". A vtedy si človek uvedomí, že to Nemecko nie je také, ako ho vidíme z odstupu. Čisté, úhľadné, demokratické a inak pozitívne európsky naladené. Je plné nasratých ľudí, ktorí (tak ako u nás) pri pive dokážu povedať to, čo sa inak ani nedá publikovať do správ. Ale je to i Nemecko, s množstvom ľudí, ktorí stále veria na to, že AH bol dobrým, nemeckým vlastencom. V závere preto trochu z toho zamrazí ... 4****

Ja fakt neviem, či som videl iného Blejda, s iným Harrisonom Fordom, ale toto, čo som práve uzrel, ma skoro položilo do zimného spánku. Ešteže je jar. Abnormálne minutážou pretiahnutý film, kde sa de facto nedeje nič, len režisér má pocit, že po úspešnom filme spraví ešte lepšie a veľkolepejšie pokračovanie kultového filmu. Nestalo sa .... Strihač zrejme dostal padáka a tak sa na plátna kín dostala rozťahaná žuvačka podfarbená hudbou, ktorá sa snažila podobať Vangelisovi. Toto je asi najväčšie sklamanie od scifi filmu, ktoré som zažil ... 2**

Tak neviem, čo napísať ... Survival epizódy boli príšené, trápne a chovanie Alex bolo na prefackanie v studenom snehu. Klišoidné putovanie zmrznutou krajinou, srdcervúce vyslobodenie zo zajatia hôr a nakoniec presladená romantická limonáda. Hodinu som trpel, potom som to zo slušnosti dopozeral a takisto len zo slušnosti dávam 2**

Po scéne s hajzlom som to vypol. Fakt znôška trápnych akoževtipných scénok s prízemným fekálnym humorom. Nemal som síl pozerať to ďalej ...

Z historických análov som o tejto tragickej udalosti Husákovského Československa vedel, o to viac som sa tešil na filmové stvárnenie tohoto masakru nákladným autom. Už od začiatku som sa pevne usadil v kresle, hneď po prvých záberoch kamery. Všetci vychvaľujú hlavnú predstaviteľku, naozaj skvelú Michalinu Olszańsku ( a ja sa s nikým o tom nejdem prieť), ale mňa uchvátila úžasne presná a krásne nostalgická čiernobiela kamera. Kamera, prostredníctvom ktorej som sa akoby dostal do československej filmovej novej vlny. Každý detail bol nádherne vykreslený a tá hra svetla a tieňov! Krása! Teraz trošku z iného súdka. Niektoré zábery boli až príliš dlhé a také bazírovanie tvorcov na lesbo-sexuálnu orientáciu Olgy, bolo až "přespříliš". Napriek tomu je zaujímavé hľadať rozdiely medzi nespornou sexualitou a bezcitným pohŕdaním okolitým svetom Olgy Hepnarovej. 3***

Niekedy tak nasilu robený "humorný" komentár, až mi z toho bolo blivno ...

Pomaly plynúci film o ľuďoch naviazaných na jeden dom .... Režijný debut režiséra Vadima Perelmana, podfarbený krásnou hudbou Jamesa Hornera a s vynikajúcimi hereckými výkonmi Jennifer Connely, ale hlavne Bena Kingsleyho, hrdého iránskeho plukovníka, ktorý sa po prevrate presťahoval do Ameriky. Pracuje do roztrhania tela, len aby zabezpečil životný štandard svojej rodine. Rodine, ktorú kladie vysoko na prvé miesto hodnôt svojho života. Rodine, pre ktorú spraví všetko na svete. Potom však príde tragický stret s bývalou majiteľkou domu na pobreží, kde si obaja obhajujú svoje pozície nároku na dom. Tragický záver nenechá žiadne oko suché. Viac snáď už ani nie je možné prezradiť, aby ste neprišli o výbuch emócií, ktorý vás určite zasiahne, pri sledovaní tohoto filmu ... 4****

Mladá Tereza Nvotová len ponúkla taký malý historický exkurz do nedávnej minulosti, bez nejakých hlbších zamyslení. Fakty konštatuje a dáva ich do historickej postupnosti. Nič nové neprináša, nič nové sme sa nedozvedeli, ale je dobré pripomenúť si, ako to prebiehalo, lebo ľudská pamäť je krátka a na mnohé veci si už nespomína. Najlepších však bolo posledných päť minút, kde vidíme nenápadnú parabolu so súčasnosťou a so súčasným premiérom. 3***

Podpriemerné herecké výkony (i postsynchrón) radia tento film k podpriemeru