vixina

Som sklamaná - ani raz som sa nezasmiala, celé mi to nejako nesadlo a pripadalo pritiahnuté za vlasy (t.j. bad crazy). Vôbec mi to nesadlo, od postáv, cez príbeh... :(

Radšej som si nerobila veľké očakávania, ale vedela som, že to je Burton, takže som v konečnom dôsledku bola aj tak sklamaná... V poslednom čase to ide s ním dole - tú Disneyho záštitu by som mu najradšej nadobro zakázala. Nedokázala som sa do toho vložiť, z predvídateľnosti a myšlienky, ktorá nie je hodná Timovho majstrovstva sa mi chcelo zvracať. Za moje 3* môže vďačiť vizuálnej stránke veci a páru "creepy" úchylárien pre moje potešenie, ktoré sa do tohto filmu nejakým zázrakom zdarne pretlačili.

Keby som za toto vysolila nejaké prachy, tak by som sa cítila byť doslova okradnutá, takto mi nezostáva nič iné len sa tak cítiť z princípu(: Máme tu prepracovaný vizuál (Da Vinci a vizuálne efekty si tu podali ruku jedna radosť), ťahačov Kirsten a Jima (pre mňa osobne ešte Timothyho, samozrejme), to všetko na sci-fi pozadí... Takže som sa na jednu stranu tešila, ale zároveň som nemala veľké očakávania. Nuž, zostala som na záver trpko sklamaná. (---Spoiler alert---) Niekde pred koncom som si hovorila, že to snáď nemôže byť koniec, veď... Priatelia, toto nemalo žiadnu gradáciu! Neviem, asi som sa mala dojať a cvrknúť si už len z toho happyendu, ale niečo mi hovorí, že by sa tak nestalo ani keby som mala pred menzesom. Aj keby nič iné, v príbehu bolo toľko nezrovnalostí a postavy padnuté na hlavu, že by si jeden klopkal na čelo. (Keď už sme pri tom, kam sa podelo dodržiavanie biologických zákonov? Ako napríklad, keď gravitácia stiahne všetku krv do mozgu?) Nejako som ten podraz už potom čakala, ale aj tak to zabolelo. Ako som povedala - nemala som veľké očakávania, takže by mi na záver úplne stačilo akčné vyvrcholenie, ale takto..._____BTW: Preklad Eden na Eva je čistý prekladateľský fail, na to niet lepších slov.

Klasika, ktorú si anglofónny svet asimiloval natoľko, že v tejto jej najnovšej adaptácii sa chcel mihnúť snáď každý z nich. Pri pekelne dlhej minutáž ma prekvapilo, že sa dej ponáhľal závratným tempom, obzvlášť v niektorých častiach. Čo sa spracovania týka, autori vsadili na surovosť, špinu a žlté zuby - tento naturalizmus však výrazne kontrastuje s absurdným recitatívom (prítomným ešte aj počas šermovania), na pozadí ktorého výrazne oddelené piesňové sekvencie (obzvlášť tak tie menej notorické) zanikajú - výnimkou nech zostane "krčmový song", ktorému bolo vďakabohu pre ľudí ako som ja vyhradeného kopa priestoru. Inak (a nech je toto včasným upozornením pre odporcov muzikálového žánru) hovorených viet možno zrátať na prstoch dvoch rúk (ak nie jednej). Avšak vzhľadom na to, že som nikdy nevedela pochopiť tých, čo by pri muzikáloch trpeli (prípadne zomierali), dávam 4*(: Možno to vo mne neskôr dozreje na 5*.

Rozhodne na viac ako jedno pozretie. Uhrovi ide v spolupráci s (ako inak) super kamerou v rukách Szomolányiho poetická-surrealistická časť krásne, na druhú stranu tie reálne zase zaostávajú. Vo vzťahu ku knihe by som tiež radšej hovorila o námete ako o adaptácii. Inak ale nečakaný počin, ktorého symbolizmus a krehké snenie ma zasiahli(:

Slabučké. Neviem, ale neustále mi obsah aj forma (až na švenky) pripomínali niečo v štýle: "Toto je film, ktorý by natočili Slováci a presne takto." Na slovenské pomery by to bol celkom zdarný výsledok, no v tomto prípade som čakal viac. Neviem, asi to bude súvisieť s tým, že som čakala bolesť a emočný rozkol hrdinky a nie plávanie s minimalistickým hraním. Ani obsadenie mi veľmi nesadlo - Audrey na mňa nepôsobila ako "dievča na roztrhanie", a François tiež nie ako práve škaredý, neohrabaný ťuťko "out of her league". Hoci uznávam, že ten módny vkus Ikea mu išiel (aj napriek faktu, že je to Belgičan), no skôr mi z toho vychádza obmedzená viera autorov, že Švédsko rovná sa Ikea a bodka. Naštastie celý filmík nebol otravný, takže tie 3* sú tak akurát.

Intense. Aj keď som čítala predlohu v predstihu, strih filmových Jahniat má vlastnú psychologickú, znepokojujúcu strunu. No a to, ako sa v paralelnej montáži (policajný zásah a vrahov dom) vedel strihač (ACE, ako ináč) pohrať s divákom je pre mňa až pomaly pamätný moment. Jodie čarovná - nie, žeby som bola na filmy s ňou nejako zameraná, ale v tomto filme som ju žrala úplne najviac. Filmík, ktorý sa dá pozerať opakovane bez straty svojho kúzla (ducha).

Núdzový východ ponúka náhľad "pod pokrievku" jedného páru - ich vzájomné vzťahy, osobní duchovia, zmarené sny a boj so spoločnosťou, ktorá sa ich snaží formovať proti ich vôli. Kto sú, čo chcú a či sa rozhodnú "obelhávat" samých seba aj naďalej, to netušia ani oni sami. Dalo by sa povedať, že mi jeho premisa osobne dosť sadla, pretože si viem predstaviť seba v roli April v alternatíve, v ktorej by mi moje sny a plány nevyšli - dopadla by som rovnako. Celý film stojí na precíznej réžii a strihu, ktorý operuje cielene, nechávajúc na druhú stranu stále dosť hereckého priestoru hlavným predstaviteľom. Tí z pochopiteľných príčin zatieňujú všetko ostatné a ostatných, okrem nich na mňa zapôsobil snáď len "nejaký" Michael Shannon. O týchto pár rokov, odkedy som Road videla naposledy, sa nejedna vec zmenila, takže dnes môžem len sňať dole svoj pomyselný klobúk, pretože nebyť Lea a Kate, tak by to bol celkom iný film.

Príbeh silnej ženy v podaní herečky, ktorej tieto historické kostýmovky sadnú ako žiadnej. A tá zatieňuje úplne každého. Okolo nej sa to všetko točí a tak nečudo, že sú to práve jej vnútorné pochody, zmeny názorov, psychologický vývoj atď., o ktorých tento film je. Z tohto pohľadu teda nejde iba o predvedenie tých najúchvatnejších kostýmov, účesov, klobúkov a interiérov, ale aj o nadčasový príbeh o žene, ktorá mala v hlave viac než jej manžel, no napriek tomu (či skôr práve pre to) musela pod ťarchou spoločnosti, konvencií a citového vydierania zájsť do úzadia, "kde je jej miesto".

Filmíky o mímoch majú jednoducho svoje čaro. Na to, že tento vznikol všeho všudy za max. dva dni, si obzvlášť zaslúži uznanie.