vixina

Sklamanie. A to som nečakala veľa! Pri tom mizernom strihu a (ne)budovaní napätia, kde sa ani kamera nikam nevytiahla, som skoro reč stratila, keď si v titulkoch autori priznávali členstvá v AFC, ASC, ACE, atď. (A to majú za sebou dobré filmové kúsky...) Človek by až veril, že zachránia, no tu musel byť inde pes zakopaný. Asi jediný, kto sa tu najlepšie vybláznil, bola kostymérka - aspoň niekto.

Neviem, ale mám silný pocit, že tento príbeh nemal mať takú dlhú minutáž. Rovnako by stačilo odobrať z prvej polovice a aspoň by to bolo koncentrovanejšie (alebo začať niekde pri konci a rozvinúť to, pomáhajúc si krátkymi retrospektívami), pretože takto to plynie neraz mimo diváka. Alebo aspoň upraviť - miesto lineárneho, pozvoľného vývoja zaplniť hluché miesta. Takto ma to ani nezdeptalo, nerozplakalo, ani nič podobné, keďže podľa všetkého bola dokola opakovaná stále jedna idea a tá mi na tých 100 minút vážne nestačila.

Výborné, o to viac, že aj po toľkých uplynulých rokoch od svojho vzniku tento humor stále funguje (obzvlášť v porovnaní s tým dnešným, ktorý ide veľmi často mimo mňa). Čo sa týka tématiky, pripomína mi Artistu, tu je to ale vzaté z iného konca (obsah, forma aj uhol pohľadu) a tak nemá veľký zmysel ich nejako porovnávať. Trochu som sa bála, či "to bude pre mňa", ale oplatilo sa prelomiť lady._____PS: Osobitne by som chcela pochváliť (možno trochu zatieneného) Donalda OConnora, s ktorým mohli kľudne urobiť zvlášť voľné pokračovanie(:

Obdivuhodné. Výkony aj predloha(: No a krivka záujmu z mojej strany sa držala "nad čiarou" celú stopáž, čo už pri toľkom čase o niečom vypovedá. Škoda len, že ak ste to už raz videli alebo poznáte dopredu reálnu udalosť, asi vás to toľko nechytí ako po prvý raz.

Úprimne, keby som mala niekomu dať za toto dopredu prachy, asi by som si ich nakoniec pýtala naspäť. Vážne, po toľkej nude (akoby nestačilo, že jej predchádzala Shrekova "kríza stredného veku") sa všetko v poslednej chvíli otočilo o 180° v maximálne klišé, typu "Nie, mala si pravdu, bol som zlý manžel, smrk, smrk." (aj keď, zo strany Shreka išlo možno o reverznú psychológiu, čo aj viem...), aby mohli už po štvrtý raz žiť šťastne až do smrti. Sláva Oslíkovi, ktorý ma snáď jediný držal nad vodou. Prosím, nechajte ich už odpočívať v bahnitom hrobe, už toho bolo fakt dosť.

Ujasnime si to - nejde tu o príbeh, ale o "fíling" - zo sveta, zo spoločnosti, proste zo súčasnosti. Na jednej strane ringu máme Svenju-Jellu, ktorá si už v prakticky rovnakej úlohe zahrala v Lollipop Monster (nie náhodou tiež nemeckej produkcie), na druhej zase Marisu-Alinu, ktorá ale jednoznačne u mňa celý čas viedla. Obe majú dve rôzne tváre, aby si ich postupne vlastne tak trochu prehodili, prehodnotili svoj svet a našli v ňom tak rovnováhu, ak nie rovno samé seba. Proste fíling, kolízia vnútorného a vonkajšieho sveta. Po formálnej stránke to možno nie j dokonalé, ale práve tým mi to zapadá k tomu obsahovému konceptu. Možno čiastočne ako Fishtank, len z inej strany - minimálne z tej nemeckej.

Robin Williams je jeden z tých hercov, typicky hrajúcich "klaďasov". Som ale rada, že na rozdiel od Hanksa sa ho neboja ľudia využiť do postavy, ktorá práve svojím milým výzorom a kukučom vháňa svojím protichodným konaním najväčšie napätie. Oproti Insomnii je tu Robin v celej svojej paráde, a koniec koncov sa dá povedať, že to vlastne stále zostáva ten dobrák, ako vždy, avšak rozdiel je v psychológii, na ktorej si nechali vo One Hour Photo autori záležať (hádam až s rovnakou precíznosťou, s akou Sy vyvolával fotky - akoby boli jeho vlastné). Výsledkom je teda návšteva do krehkého vnútorného sveta človeka, "ktorý za to vlastne nemôže"._____PS: Pokiaľ sa vám podarí cielene čítať jednotlivé zábery, verím, že sa s ním (ako ja :) stotožníte oveľa skôr ako pri poslednom zábere.

Ja viem, že oni za to nemôžu, ale dnes už je to neinovatívny s presne očakávaným vývojom. Neviem, ako vtedy, ale nedá mi to dať 5* :( Tiffany mi prišiel o dosť osobnejší... Audrey samozrejme vládne v každom svojom filme, no tu nemala toľko hereckého priestoru - na prehliadke Rímom sa iba neustále "culila", aby na nemastnom-neslanom konci (kt. vzhľadom na to, že bol vlastne neutrálny, tak ma nechal rovnako chladnou) nasadila vážnu masku :/_____PS: pripadal ešte niekomu ten Peck ako Pierce Brosnan?

Osobná Audreyina one-woman show. Nezabudnuteľné scény a psychológia kulminujúca až do záverečnej scény v príbehu chudobného dievčaťa, ktoré sa túži dostať do vyššej spoločnosti. Geniálna kamera, ktorá síce často dlhými zábermi a vnútorným strihom pôsobila ako divadelný záznam, no na druhú stranu akýkoľvek frame by bol nádherným obrazom, tak čo tam po tom. Proste, nedajte tomu 5*. Až prekvapivo rýchlo mi to ubehlo...

Jedna vec je, že tu bol doslova čím ďalej tým horší plot, ktorý veľmi rýchlo uviazol. O nudných, typologických postavách a ich správaní sa ani nehovoriac. ALE! som ochotná prižmúriť obe oči a dať im také slabšie tri*, pretože kamera tu bola neraz dosť slušná a pozerateľnosť teda celkom príjemná (v niektorých pasážach pomáha zapchať si uši, aby nedošlo k pokazeniu si zážitku). Film nanajvýš k žehleniu, no musia byť aj také filmy, lebo keby sme mali pozerať stále len samé zaujímavé, strhujúce diela, tak by sme tou žehličkou hneď nejaké to tričko pripálili(: