vixina

Áno, príbehovo aj dialogovo je to ploché a priamočiare, ale po ostatných stránkach to zostáva čistým guilty-pleasure, ak nastavený štýl dokážete prijať. Takže čo viac, hoďte tam za 5*(:

Rozporuplný mix power rangers s Godzillou. Na jednu stranu sa Pacific rim snaží byť naslovzatým epičnom v každom ohľade, na druhú stranu nejde prehliadnuť snaha o možno až autoparodizáciu, v ktorej sa porušujú kánony a vyšľapané cestičky (kto to kedy vo filme videl, aby sa aziatka s afroamerickým otcom zamilovala do belocha? Už tam vážne chýbal len nejaký indián - pardón, "pôvodný Američan":). Vo výsledku je mix béčka a áčka v takom neskutočnom zlepenci, že sa to mohlo prisniť len Guillermovi... Vďakabohu, tu máme (už zase raz) excelentného Charlieho Daya, ktorý nielenže by mohol byť hlavným hrdinom, ale navyše to nejako celé drží po kope, takže to nakoniec človek dopozerá aspoň kvôli nemu (keď už ho nič iné neosloví).

Vskutku umne zvládnutý ponor do zázemia druhej svetovej vojny (atď, atď.) - až nad očakávania slzupotný (áno, slzy vám potečú aj z podpazušia). Napriek tomu, že som tu osobne pociťovala niektoré prvky ako mínus, musím sa prikloniť k štvrtej hviezdičke, lebo napriek všetkému je Zlodejka kníh stále hlbšie ako mnoho iného, čo sa spolu s ňou v multiplexoch (!) premieta. Veľká škoda len toho konca, kde majú autori potrebu všetko dopovedať (malo to všetko úderne a katarzne skončiť scénou pri tých sutinách).

Hranie sa s veľkolepým pozlátkom a obracanie naruby dokola a dokola, čo vo mne napokon vyvolalo akurát unudenie (namiesto zamýšľaného mindblowu). Neviem, ale podobné srandičky už dávno nie sú v móde a človek by sa mal radšej uchýliť k Dokonalému triku. Dobre, viem, že toto sa s ním nesnaží súperiť na rovnakej úrovni, ale aspoň dáva zmysel, kdežto tu sa banda scenáristov zamotala tak fatálne, že to "grandfinále" značí vo svojej absurdite akurát tak... sklamanie. Hra pre hru, ktorá bola pre mňa ale len bublinky v minerálke. Vyšumí, a zvyšok vami pretečie, že si už naň viac ani nespomeniete.

Vždy som bola fanúšikom piesní v rozprávkach (ktoré sú tu famózne), a keď sa k tomu pridajú výborné gagy, hlášky a vtípky, na ktorých sa zasmejem aj ja (!), tak môžem len tlieskať. Jednu hviezdu som ale musela zložiť, pretože príbeh jediný nedopadol tak úspešne ako vyššie menované a bol skôr sklamaním.

Ono by to možno s privretím očka bolo aj na tie 3*, ale to by som nemohla vidieť Gattacu, Ostrov, a pod., ktoré skutočne "how it's done". Inu, najviac to asi súvisí s tým, že knižná predloha nebola vôbec materiál pre film. Preto sa niet čomu diviť, že filmový Hostiteľ pôsobí pateticky, keď nie je ani akčný, ani vtipný, a v podstate ani romantický, vzhľadom na to, že s postavami sa nemožno stotožniť. Na záver mi nenechá nevypichnúť pamätnú scénu, ktorá si zaslúžila seriózny facepalm - a síce súťaž v bozkávaní. Také zlé vybudovanie som od Niccola nečakala. Už vidím tie paródie...

What's wrong with you people? Tento filmík sa na veľa nehral a laťku a cieľ, ktoré si nastavil splnil, tak aký je problém? Ja som spokojná. Len by som ubrala na tých "sendvičoch" (čítaj trávičke) - nie že by som bola nejaká úzkoprsá, ale pripadalo mi to odveci toľko sa k tomu vracať, keď to ani raz nevypálilo vtipne. Mimochodom, tlieskam Ezrovi, good job, buddy(:

Pohladenie po dušičke niektorých z nás. Geniálne obrazy (ktoré ale ešte len uvidíme, či také zotrvajú aj po čase), až sa mi to skĺznutie do života každodennosti odcudzilo (aj keď netreba opomenúť pár snových výjavov, ktoré si našli miesto aj v tejto časti, ako napr. Jessikino vzlietnutie pri strome). To by mi ale ani tak nevadilo, keby film nebol taký obojaký - na jednu stranu predkladá zábery pre domyslenie si (určené náročnejšiemu a skúsenejšiemu divákovi) a zároveň podsúva priamočiaro ich významy (pre zbrzdených konzumentov filmu). Je pravda, že v závere by sa mohlo stať, že by to nikto nepochopil a kopa ľudí by len krútila hlavou, ale ja by som oveľa radšej bola za to postupne prenikať s každým zhliadnutím hlbšie a nachádzať svoje vlastné idey.

Nie som zástancom ultra-akcie (ktorej máme vo všeobecnosti k dispozícii až-až), ale tu by sa jej miestami aspoň trochu hodilo, pretože inak film vyznieva ako dlhočizné rozprávanie o ničom. Shiu (ktorý sa snaží zachrániť si po Transformeroch povesť obhájením si svojho hereckého potenciálu) by som vyhodila ako prvého - za to Mia na mňa až prekvapivo dobre upozornila a nechala sa zatlačiť do úzadia. Na druhú stranu, nie že by som bola predpojatá, ale už od True Grit a Django Unchained mi bolo jasné, že tento konkrétny žáner pomaly vzkriesovaný v poslednej dobe by mi dokonale nesadol, ani keby to bol najlepší film histórie filmu.

Silné kafe balansujúce na nebezpečnej hrane - našťastie to zvládol obdivuhodne dobre a umne. Takže sa so svojou surovosťou a zároveň precízne naaranžovanou mizanscénou vryl do mysle. Čo do prevedenia skutočne klobúk dole. Ostatne, obsahovo mi Brandonovo rozpoloženie blízke nebolo (koniec koncov, povedala by som, že prioritou autorov ani nebolo ho divákovi nejako extra priblížiť), takže som napokon predsa zostala trochu prázdna.