vixina

Nikdy by som si nemyslela, že práve nemecký nemý film (všeobecne, nie len ich expresionizmus) ma chytí za srdce, ale Nosferatu je pre mňa len ďalším potvrdením tohto faktu(: Mala som tú neobyčajnú možnosť zhliadnuť ho v kine pri príležitosti 90. výročia jeho natočenia a ešte k tomu so živým hudobným doprovodom - jednoducho jedinečný zážitok (ľahko bolo poznať, že nejeden divák tomu adekvátne nepochopil, ale takí zvrhlí - kinofilní - ľudia ako ja prežívali neraz niečo na spôsob duchovno-filmového orgazmu ;)). Schreckove výstupy zostanú pre mňa navždy jedinečné.

Veľké upozornenie na úvod: neporovnávajte Hobbita s Pánom prsteňov. Nečítala som síce kompletne ani jedno, ale vo filmoch je značný rozdiel, obávam sa. Začnem teda tým horším: príbeh sľuboval oproti "prsteňovej trilógii" hneď niekoľko bojových epizódiek pre našich hrdinov. Je vždy však až na tvorcoch, ako jednotlivé roviny nechajú vyznieť. Tak, či onak, v tomto prípade mi Hobbit pripadal viac ako nejaká počítačová hra (nielen čo sa efektov týka), ktorá bola len zľahka sem-tam preklenutá scénami staršieho rázu (napr. návšteva u elfov). Bojom tak nechýbali nekonečné variácie spôsobov, ako zachloštiť protivníkov na sto spôsobov. Aj nálada zvyšku pasáží je skôr odhľačená všemožnými vtípkami (nie, že by som sa nesmiala). Oproti tomuto celému stojí akurát sám Bilbo, ktorý tým naháňačkám dáva nejaký zmysel - máme tu pred sebou typickú výstavbu nímanda, ktorý v sebe objaví skrytú chrabrosť. Nič nové pod slnkom, ale poteší, veď je to sympoš. Divákov snáď priláka na ďalší diel do kina práve otázka, čo ešte nám tvorcovia zamýšľajú predviesť, keď už máme z Bilba hrdinu. Alebo ich možno ani nepriláka - prihliadajúc na to, že v kine deň po premiére nebola plná ani polovica sály. (By the way, scéna s Golumom bola najlepšia časť filmu. Nie, že by bol zvyšok taký zlý, ale za to, že toto bola perla).

To najlepšie to všetkého. Teda skutočné "z každého rožku trošku": detektívka, komédia, sci-fi, dobové aj (pre)historické dobrodružstvo. ľudské položenie, ale aj to, čo už nás svojím spôsobom presahuje. Mozaika príbehov (a ak sa vám v tejto súvislosti vybaví Magnólia, na to môžete zabudnúť - v dobrom slova zmysle :)). No a v neposlednom rade mnoho multirôl (zachádzajúcich až k predpone päť, či šesť). Zo všetkých týchto ingrediencií by bola mohla vzniknúť pre diváka nepochopená zlátanina, no už len za to, že k tomuto nedošlo, a že je to celé brilantne vyvážené a previazané si zaslúžia odo mňa autori plnú nálož: 5*. (Podľa toho, čo tu čítam, to tak nemusí zapôsobiť na každého, ale je to hlavne otázka individuálnych schopností.)

Áno, viem, že je to (žánrová) klasika a tak, ale po prvom zhliadnutí ma to chytilo len minimálne. Je mi to ľúto, ale čo už. Snáď to neskôr skúsim zase. Zatiaľ mám však ale jednu dôležitú radu pre tých, ktorý by si Blade Runnera chceli pozrieť - zožeňte si kvalitnú verziu, nech to stojí za to (a neurobte teda rovnakú chybu ako ja s mojimi biednymi 700 MB veľkosti).

Podobne ako Desert Flower - za príbeh sa tomu oplatí pridať, aj keby to príbehovo na tie 4* nemalo(:

Tak toto bola moja šálka kávy. O to neuveriteľnejšie, že išlo práve o slovenský kinematografický počin. Nadchádzajúcu Krasnohorského tvorbu budem bedlivo sledovať, pretože si týmto filmíkom vyslúžil u mňa veľké plus. Ide o niečo medzi satirickým pohľadom na svet, ktorý dokazuje nerealistickosť reality, v ktorej sa môže všetko postaviť na hlavu - a predsa to bude tak. Po toľkej slovenskej zdeptanosti, akou sme v kinách na slovenských snímkoch zavalení, som si nemohla priať lepší balzam na dušu, navyše plný farieb malého veľkého mesta. Pragmatici môžu namietať, že ide o hlúposť od začiatku až po koniec, no na jednej strane odľahčený prístup so sebou nesie hlboké pravdivé posolstvo, podľa ktorého sa riadi svet(: Veď na čo sú niekomu také veľké jablká?

Prvý krát som asi bola ešte príliš malá na to, aby som mu pochopila - zaspala som niekde v polovici, no viacero momentov z tohto filmu mi zostalo pod kožou, hoci som si toho nebola vedomá. Dnes, keď som ho videla zas, som doň prenikla o niečo viac... a to je na tom to fajn - teda, že postupne mi tento film dáva stále viac. Tak trochu príbehová mozaika a zasahovanie do pasívneho diania navôkol. Spolu veľmi jemné a obdivuhodné. Keď budem mať raz toľko čo teraz, asi sa v tom veľmi nájdem, no v tejto chvíli mi to nedá dať viac než 4*.

Najprv ma to zaujalo, ale v druhej polovici to už Sandler očividne nemohol vydržať a musel dohnať ukazovanie všetkých možných i nemožných fekálií. Vážne mi nie je jasné, či to malo byť pre deti (naivný príbeh) alebo pre dospelých (úchylárne a nechutnosti, že to jeden pokope v inom animáku snáď ani nevidel). Ono to totiž podľa mňa dospelých až tak nezaujme a deťom by som to tiež nepúšťala - takže sa mi tu rýsuje jedine kategória veľkých detí (akým je vlastne aj sám Sandler, či?). Prečo ale dávam až tri *? Páčilo sa mi, ako boli zvládnuté pesničky, aj texty išli dokopy a dobre sa to počúvalo po hudobnej stránke, a samozrejme neuveriteľná práca s hlasom štvorjediného Sandlera, ktorý daboval ešte aj jeleňa (ale tuším Whiteyho dabing bol v češtine lepší ako originál). No a ostatne milujem túto animáciu zo začiatkov 21.storočia, veľmi príjemne sa mi na ňu pozerá...

http://vimeo.com/51335144 Podľa mňa by sa dokument podobného rázu nemal hodnotiť v štýle "s týmto sa nestotožňujem a tak tomu dám 1*" - jednoducho bez ohľadu na to, čo si myslíme o obsahu, posolstve, etc. (koniec koncov, takýmto spôsobom by mohol neveriaci skydať nejaký film prakticky už len za to, že sa zaoberal kresťanstvom, hoci filmovo mohol byť dobre urobený). Toľko k tomu páru komentárov, ktoré tu do tejto chvíle boli zverejnené. Nech je aký chce (lebo je pravda, že bez ohľadu na všetko je jeho prevedenie super zvládnuté, ba až potencionálne ovplyvňujúce, čo by sa v podstate dalo pripísať v dokumentaristike ako plus), dáva nám možnosť zamyslieť sa nad vecami, ktoré sa dejú okolo nás - áno, mnoho vecí (obzvlášť) v druhej polovici niekto vyslovil už dávno, no pre mňa osobne bol Fishead príjemným znovunaliatím energie do žíl - teda že to skutočne má zmysel neísť so stádom vo chvíli, kedy by sme si to uvedomujeme (keď už to toľkokrát robíme podvedome). Hoci jednotlivé časti, ktoré som stihla postrehnúť, na seba toľko nenadväzovali, (a že sa v rozuzlení dostaneme k niečomu podobnému som už vôbec nečakala), je treba sa zamyslieť a zobrať si z toho svoje. Okrem toho, čo sa úvodnej témy týka, osobne mám konkrétnu skúsenosť s necitlivým psychopatom, ktorý sa zdá byť vaším priateľom a potom vás kruto podrazí a smeje sa vám do tváre, keď vy máte srdce takpovediac "na dranc", takže by som to odporučila nebrať na takú ľahkú váhu. Hádam z rebélie dávam oduševnene 5*, pretože sa nechcem dať umlčať len kvôli iným. Tak.

Filmík plný symbolov, ktorých odkaz bol ale pre amerického diváka "pre istotu" pretavený z filmovej reči aj do bohapustej reči ľudskej (niekde v druhej polovici). Toho je veľká škoda, no pokiaľ ide o samotné jadro - kedy môžeme hovoriť o psychologickej analýze poňatej veľmi prístupným spôsobom, mnohým z nás blízkym - tak ide asi všetko bokom a vyššie spomínané sa dá ospravedlniť akousi snahou o to byť "popular-friendly". Na strane jednej tu máme Murrayho, ktorého postava už má svoje hviezdne roky za sebou, no v cudzích vodách sa cíti byť ako na inej planéte. Keď ho jeden vidí, až by si povedal, že v mladšom veku by to malo byť lepšie - túto stranu mince tu predstavuje Johansson. Jej Charlotte je síce mladá a pekná, no vlastne paradoxne rieši rovnaké problémy ako Bob. Ba čo je horšie, nerozumie vlastnej spoločnosti a hľadá útočisko na opačnej pologuli. Keď sa tieto dve entity stretnú, samozrejme, že nemôžete očakávať nič explozívne - veď celé je to iba (či skôr "iba") jedna krehká mozaika(: Na záver dávam 4*, aj to iba pre to, že režisérka nemala dosť odvahy na to, aby neskĺzla z tak pekne rozbehnutej filmárčiny do surovej priamej reči. PS: Svojím exploračným štýlom mi pripomínali zábery Fish Tank, ktorý tiež rieši (ak to veľmi zjednodušíme) "bytie" - což je v oboch prípadoch veľmi fajn(: