Turiec

Čistá akcia s nadnesenými prestrelkami v strede mesta a nereálnym lietadlom podkreslená agresívnou hudbou. Scenár je príliš priehľadný a priamočiary s chabým pokusom o rozohranie ľúbostnej vložky, ktorý vyznel úplne do stratena. Inak si neviem vysvetliť, prečo by šiel Jim Street na oslavu narodenín dcéry Sanchezovej. Je to film, akých sa natočili desiatky a ešte desiatky sa natočia. Zmení sa len prostredie a herci.

Dobrodružná klasika o apačskom náčelníkovi. Ako vo všetkých mayovkách sú hlavní hrdinovia neuveriteľne kladní a ich nepriatelia zákerní. Tento diel mi však pripadá zo všetkých troch najslabší, najrozťahanejší a najnudnejší a o triedu slabší ako Poklad na Striebornom jazere. S odstupom času sa pasce nachystané na protivníkov ako aj vyšmyknutia z nich javia ako veľmi naivné až detinské. Hlavný hrdinovia nielen svojimi vzletnými frázami, ale aj pri bitkách (najmä Lex Barker) priveľmi prehrávajú. Samotný strih je výrazne „deravý“. Film však treba vidieť v kontexte doby kedy vznikala. Možno sa to nezdá, ale je to už 40 rokov. A aj napriek viacerým nedostatkom, ako keď Winnetou dostrieľa a zahodí prázdny revolver (veď čo – nabudúce si kúpi nový), je pravda, že trilógia už asi naveky zostane etalónom na Winnetoua. Nech by sa natočila akákoľvek verzia, asi sa bude porovnávať s týmto filmom a asi jej vždy bude „niečo“ chýbať. Či už Pierre Brice, Lex Barker, Ralf Wolter (Sam Hawkins), atmosféra filmu, nádherné scenérie Národného parku Plitvice alebo len jednoducho povestné „Můj bratře.“ *** 1/2

Ako to už pri filmoch natočených podľa skutočnej udalosti býva, scenáristovi a režisérovi nezostáva príliš veľa priestoru na „vylepšenie“. Aj keď podľa záverečných titulkov, kde sa USA ospravedlňujú Jordánsku za to, akým spôsobom bola vo filme zobrazená jedna zo scén možno vydedukovať, že sa až tak striktne „skutočnej udalosti“ nedržali. Je to dramatický príbeh o strete dvoch kultúr – kresťanskej (žena) a moslimskej (muž). Obidvaja chcú vychovávať dcéru na svoj obraz. Po rozvode rodičov dcéru súd pridelil matke, ale po čase ju jej otec unesie do Jordánska, kde má na dieťa podľa tamojších zákonov nárok on. Hoci príbeh vyzerá ako ojedinelý už vo filme sa dozvedáme, že podobných prípadov je niekoľko tisíc ročne. Známy je dokonca i prípad z ČR. Kto však má naozaj právo na dcéru? Matka-kresťanka alebo otec-moslim? Ten, kto je taký ako ja? Ako má byť vychovávaná? Podľa „mojej“ kultúry? Najpodstatnejšie je to, čo je najlepšie pre vývoj dieťaťa. Kto však má právo rozhodnúť? Každopádne dievča sa narodilo v USA a prežilo tam prvých sedem rokov svojho života, čo ho asi predurčuje k tomu, že jej je ten „svet“ bližší, aspoň pokým sa sama nerozhodne inak. Matka sa rozhodla dieťa dostať nazad za každú cenu. Nie každý však má toľko peňazí ako ona a ani také možnosti. Toľko k deju. Ako sa to už stáva štandardom v amerických filmoch, snímka plní aj propagandistickú úlohu. A nešťastní Američania sa potom môžu vo svete čudovať, keď sa k nim správajú inak ako je to vo filmoch. O tom, či sa záchranná akcia vôbec začne rozhodne bezduchá veta: „Je to americké dieťa, Dave!“ Rovnako keď niektorý z hrdinov príde na hranicu, zamáva pasom a bez toho, aby sa ho ktokoľvek čokoľvek pýtal vykrikuje zaklínadlo „Som Američan.“ A samozrejme všetci v Jordánsku bývajú v zrúcaninách. (V domoch sa býva len v USA, aj to len v niektorých štátoch.) Že ich hanba nefackuje!

Divný film a jeho posolstvo som nepochopil, pretože po skončení vo mne zostali zmiešané pocity. Pripadá mi to ako film, ktorý nemá začiatok (čo nie je vždy na škodu), potom rozohrá niekoľko nepatrných dejových liniek a vykreslí postavy a skončí bez záveru.

Veľmi nudný film s prapodivným scenárom, v ktorom stoja za pozornosť len asi kulisy, niektoré z hračiek a nádherné zelené zvlnené exteriéry s kľukatiacou sa uzučkou asfaltkou. Keby som však mal film po vzhliadnutí bitky hračiek hodnotiť jedným slovom, bolo by to: ÚCHYLNÉ.

Ľúbostná romantická dráma. Pätnásťročný mladík sa zamiluje do o 20 rokov staršej ženy – priateľky svojej matky. Keby ich vzťah vyšiel najavo, vyvolalo by to v malom portugalskom mestečku škandál. Ich láska nebola len ošiaľom, keďže prečkala aj ťažké obdobie a vydržala. Milenci musia čeliť malomestským predsudkom aj pokrytectvu. (Poznáme to viacerí, veď kto už na Slovensku alebo v Čechách môže povedať, že býva vo veľkom meste?) Pokrytecky sa správa hlavne mužské osadenstvo, pretože Tereza je krásna žena a mnohým sa páči a viacerí by nedbali niečo si s ňou začať. Keď nastanú problémy, veľmi ľahko ju však dokážu aj odsúdiť. Film nenápadne nastoľuje aj otázku správnosti, či umelosti zákonov, ktoré určujú hranicu vekom a neberú do úvahy vyspelosť a zrelosť milencov.

Oddychový film, nad ktorým sa moc nehĺba. Ide len o zábavu, paródiu a slovné hračky. Vtipy príliš neprekračujú hranicu môjho vkusu. Bláznivá strela je jednoducho bláznivá komédia o bláznivom, ale zanietenom policajtovi.

Tento zaujímavý sfi-fi film som pred dávnymi rokmi (15?) videl ešte ako malý v TV a veľmi sa mi páčil. Dlho sa snažím zistiť ako sa volal. Až VĎAKA CSFD sa mi to podarilo. Najzaujímavejší je ten nápad. Jedného dňa sa Zac Hobson zobudí a zistí, že zostal na svete sám. Vydá sa hľadať niekoho, kto tiež prežil a zároveň sa snaží zistiť čo sa to stalo. Vie že robil na nejakom vládnom projekte s miznutím a predtým ako sa osamotený prebral sa pokúsil o samovraždu.

"Roseovci" v kolumbijskej džungli. Príjemná romanticko-dobrodružná komédia na oddych, ale niekomu by príliš streľby s kolumbijskou políciou mohlo vadiť.

Herecký koncert Nicole Kidmanovej, vynikajúca kamera a pointa, ktorá vám pravdepodobne nedá spať. Tak by sa v stručnosti dala zhrnúť charakteristika tohoto filmu. Dej je umiestnený do starého domu, ktorý spolu so svetlami sviečok, petrolejových lámp a s hudbou i zvukmi vytvára tiesnivú atmosféru. Hmla neustále obklopujúca dom oddeľuje dva prelínajúce sa svety a ešte zvýrazňuje atmosféru. A nad všetkým vyniká Nicole Kidmanová ako Grace. Jej herectvo je postavené čisto na mimike tváre a občas prerývanom dychu. Hoci v celom príbehu vystupuje 14 postáv, dá sa povedať, že väčšina deja leží na pleciach Grace, pani Millsovej, Anne a Nicholasovi. Filmári dosiahli ťaživú, postupne gradovanú atmosfére strachu, úzkosti a ohrozenia bez špeciálnych efektov a kvapky krvi. Zo samotného netrilerového záveru behá mráz po chrbte asi ešte viac ako z častí stupňujúcich napätie. Občas je však tej dusnej atmosféry príliš (aspoň na môj vkus). Okrem výborných hereckých výkonov treba pochváliť aj réžiu, strih, hudbu a kameru. Režisér Amenábar sa prejavil ako filmový multitalent, pretože ešte okrem scenára urobil aj hudbu. Nechávam ***** za to, že tento príbeh je pravdivý a mnohí si naň spomenú, keď príde ten správny čas. Tak ako Grace učila svoje deti o pekle a očistci a o druhom svete, nesie zodpovednosť za ich výchovu a svetonázor. Niekomu trvá veľmi dlho, kým pochopí to, čo museli pochopiť hrdinovia na záver. A dúfam, že vďaka tomuto filmu to pochopia. Pri druhom pozeraní som si ho vychutnal ešte viac. Vedel som ako sa dej skončí a mohol som sledovať, ako to postupne všetko do seba zapadá. Upozornenie: Ak sa zvyknete báť, nepozerajte. Ak to už začnete pozerať, tak to dopozerajte. POZOR! Budete nútený premýšľať. A to niekedy bolí.