corpsy

Záver Homérovej Odysei, v krátkometrážnom dobovom prevedení.

Vlastne zaslúžený neúspech, pretože sa snímok príliš okato snažil osloviť intelektuálnejšiu divácku obec ( ktorá vtedy ale predsa len radšej kávičku niekde v salóniku ) a toto vlezdoprdelkovanie sa neoplatilo ( prakticky ako vždy počas histórie ).

Ako jeden z míľnikov filmovej réžie, je dielo hodnotné. Ostatným, ale nepovie nič.

Pre mňa je Truffautova kariéra pomerne nadhodnotené. Áno, točil kvalitné diela, ale azda ani jeden z jeho míľnikov, neurobil dieru do mojej duše. Viac som ho mal rád v Spielbergových BLÍZKYCH STRETNUTIACH. Posledné metro je dosť nudnou divadelnou báchorkou, ktorá by mala myť vďaka námetu nejaký osobitejší presah, ale je tu cítiť silný artový prúd. A to mne ako divákovi, v tomto prípade nevyhovovalo.

Inšpirácia všemožného, od TERMINÁTORA ( zlý-dobrý mimozemšťan má dokonca podobný akcent, ako Arnie ), cez TEMNÉHO ANJELA, TRANCERS či iných akčných sci-fi výplachov, má celkom dobrú štruktúru. Nieje tu zameranie na scenár, ale na akciu a drajv a hlavne ( čo začne byť už po tretí-štvrtý krát pomerne úsmevné ) na to, že vlastne do poslednej chvíle netušíte, ktorý zo Starmanov je ten dobrý a ktorý ten zlý, pretože sa úlohy pomerne často menia. Ako nedeľné filmové prebúdzanie mi to ale sadlo.

Je dosť veľká škoda, že sa takéto niečo u mňa stalo rozporuplným. V scénach, myslím tých desivých, strašidelných, hororových, je to naozaj dobre podaná zábava. Sem tam sem zabrúsi raimiovská kamera, či rovno poňatie celého konceptu, ale je to vlastne Cukamotovsky ( čiže tetsuovsky ) predložené. Triky a masky parádne. Prečo tá rozporuplnosť? Nieje to ani torta od psíka a mačičky, kedy sa tvorca utrhne od reťaze a štúdiový účtovníci plaču, ani pravý opak, keď sa tvorca predsa len drží zavedeného. Vyváženosť mi unikla. Ako píšem, v hororových scénach som za 5ťku spokojný, s tým zvyškom ale spokojný nie som.

S filmárskeho hľadiska, sa filmu nedá vytknúť ani záber filmu. V prvej polhodine ide o naozaj sugestívne, drsné dielo, ktoré s nezadá s žiadnou väčšou svetovou tvorbou. Po hodine aj pol, ale začína nudiť. A je to skôr tým, že epizódky ktoré náš malý Odyseus zažíva, sú čím ďalej nekompaktné a divné. Ako keby už nebolo o čom rozprávať a tak sa navarila ďalšia várka, ale už len v podobe nastavovanej kaše. Čo sa však medzinárodne podaného Českého filmu, dopadlo to omnoho lepšie, ako nedávny ŽIŽKA.

Woody Allen. Svojský, obdivovaný, zatracovaný ( to záleží od doby ). A predsa natočil snímok, ktorý síce nieje veľkoplošným obrazom jednej slávnej časti NY, ale v pohľadoch kamery, neskutočne ( na Woodyho ) štylizovaných viete, že za tými barákmi, mrakodrapmi a ostatnou betónovou džungľou, je presne ten život ktorý si od tohto megalomanského mesta predstavujete. Tu sa Allen ukazuje aj viac ako remeselný režisér, než len vynikajúci scenárista, každá scéna sa dá dať na obrázok a vyvesiť niekde do prozaicky štýlovej cafe-bar reštiky. Trpké, skutočné dielo.

Ako v mnohých a mnohých filmoch, sa tu stretávajú dve v živote stratené osoby, dve duše priznávajúc svoj pád, ale vyhliadky v lepšiu budúcnosť. Je zaujímavé sledovať, ako sa to všetko vyvŕši, pre niekoho možno príliš komerčne ( ktorý by čakal ostrejšiu gangsterku ), pre niekoho nekomerčne. Možno jeden z tradične vo svojej doby hypeovaných filmov, dnes len dobrá ukážka filmového remesla.

Ďalší z vlny námetovo podobných teenagerských komédií. Tu sa išlo rovno na plné obrátky, poväčšinou to pripomína grotesku, skôr ako nejakú nekorektnú veselohru. Každopádne, sa aspoň z nostalgického hľadiska na tento dávno zabudnutý snímok, celkom dobre pozerá.