corpsy

Nejde o nič iné, ako o kalkul na diváka, ale je to spracované a podané tak pohodovo, že nejde to nemať rád.Jlaw sa stáva mojou obľúbenkiňou.

Grandiózna komorná dráma, ktorá strhne nielen dokonalými hereckými výkonmi, ale hlavne bezchybne vystavaným príbehom. A kamera, kamera je proste neviditeľná, vlastne si ani neuvedomujete, že sa to všetko snímalo nejakým prístrojom. A to, sa mi pri sledovaní filmu ešte nestalo.

Chváľme a hájme feminizmus!

Ani sa nečudujem, že ten veľhad sa nasr@l a začal sa pásť. Veď mu po teritóriu behala väčšina ukričaných, neustále sa škeriacich a debilne sa chovajúcich bytostí. Za takou kvalitnou hereckou zostavou určite netrebalo ísť ďaleko. A tomu všetkému pomáha aj ,,obdivuhodný,, dabing. Že je tu tým pádom takmer všetko zle, je jasné.

Z japonskej hororovej tvorby k nám prišlo mnoho snímkov. Dá sa povedať, že tento patrí do stredného prúdu. Strašidelné scény, ktoré sú hlavnou devízou tejto východnej žánrovej tvorby, v tomto prípade nefungujú a strašidelné vôbec niesu. A to je hlavným problémom filmu. Ono už aj tí japonci spracovali snáď všetko a inovácií sa dosť ťažko dočkáme. Väčšia škoda, že ide o dielo, keď J-horor bol na vrchole.

Slušné, naozaj slušné. Tie humusácke potvorky vedia vyvolať pocit hnusu a zdajú sa byť nezničiteľné. Dobrá atmosféra, niekoľko napínákov ( scéna usekávania ruky ) a pekne krvavé efekty. Ten morálny podtext sa dal vynechať, neviem či tvorcovia chceli niečo naznačiť, ale môžem im oznámiť jediné. BOLO TO ZBYTOČNÉ! Ľudia sa už nikdy nepoučia.

Vcelku nevadí ani komorné prevedenie, ani málo sympatické herecké osadenstvo ( to bolo možno zámerom ) ani logické zádrhele ( po toľkých mŕtvych, či utieklých guvernantkách sa do domu stále hrnú nové a nové, nič netušiace vychovávateľky? ). Ide skôr o málo dynamicky napísaný scenár, ktorý vôbec nevyvoláva napätie ani strašidelnosť.

V časoch mojej školou povinnej dochádzky, som si aj ja predstavoval scenáre rôznorodých fiktívnych, alebo ináč podaných, vtedy premiérovaných trhákov. Keď som pri svojom ,,režijnom,, talente niečo ,,natočil,, pomyslel som si, aký som originálny a ako perfektne by to vyzeralo na veľkom plátne. Niečo podobné prežívajú ľudkovia s The Asylum štúdia s tým, že síce na to majú určitý obnos peňazí, ale svoje fantázie do filmových obrázkov dať nevedia.

Z Mačety sa stal Školník, ktorý si v podobne vystrúhanom ksichte pozmýva schodištia a chodby, ako aj zaparí páru nebezpečných entít. Samozrejme, ale nie je sám. Je tu spústa debilných postáv, stvárnených ešte debilnejšími hercami ( M.C. Gaineymu česť ) a divák holdujúci alkoholu, alebo nejakým nelegálnym pestovateľským prácam, sa baví o sto six. Takéto niečo, treba dať do vitríny varovania pred filmovými prešľapmi, pre prípadné mimozemské návštevy.

Asi vynechám sociálno-kritický podtext mojej recenzie. Ide o snímok, ktorý vyvoláva očakávania, že sa napokon dostaneme niekam celkom inam, ako si pri sledovaní myslíme. Ale opak je pravdou. Je to len brutálna rezanica o šablonovito podaných yankees, ktorý sa prídu zhuliť, ušukať resp. prežiť lásku svojho života, ktorú treba neskôr v núdzi ochrániť ( aj keď si tá gypsy krv nezaprie ).