edie sedgwic

Posobive. Toto je presne typ filmov, ktore mam rada: v prvom rade su divne, so zaujimavou a netradicnou myslienkou, zdanlivo pomaly dej, naznaky, reziser vela nechava na divaka a ani omylom mu vsetko nekladie ako na tanieri, a samozrejme neskutocna praca s kamerou. Lono je film zaujimavy po kazdej stranke, este stale nad nim premyslam, ale bez ohladu na vysledok mojho brainstormingu patri medzi to najlepsie, co moje oko tento rok uzrelo.

Vobec ma tie kecy okolo lojality Americkej ustavy nedojali. Ani George Clooney. Ryan Gosling ano. Mozno.

Bol to fajn film. Ale tam to aj konci. Nic viac a nic menej a najma nic take, co si navzdy zapamatate.

Chvilami som mala problem pospajat si suvislosti a nech som sa akokolvek snazila, bud mi usli alebo tam jednoducho neboli. Je to skoda, mohlo byt z toho nieco viac.

Mne z toho na smiech veru nebolo. Ved takto sa kedysi zilo a toto bola smutna dennodenna realita v Ceskoslovensku. Miestami sa ma naozaj zmocnovala uzkost a pocit stiesnenia, pretoze rozmyslam, ci sa to vsetko nevracia spat. Tento film je opat raz prepchaty ceskymi a slovenskymi gereckymi veteranmi, no najviac ma aj tak pobavili styri hlavne postavy, ktore posobili najautentickejsim neotesanym dojmom a to davalo filmu ten spravny smrnc. Bolo vystihnute snad vsetko podstatne a mnohe ostalo nedopovedane, co sa mi na filmoch velmi paci.

Lepsi priemer. Na to, ze ide o hollywoodsku produkciu a hercov, ktorych nijako obzvlast nemusim (Pattinson a Brosnan), nebola to katastrofa, ako som cakala. Az na preafektovane a melodramaticke prejavy niektorych postav a trosku prekombinovane a obcas malo uveritelne vzajomne vztahy je film pozeratelny a prijemny.

Tak velmi som sa uz pri filme dlho nenudila. Neda sa nic robit, Julia zostarla a jej zjav uz nie je ani zdaleka taky "striking" ako v predchadzajucich filmoch. Aj Clive ma trochu sklamal. Je to cele velmi fadne, nemastne-neslane a okamzite po dopozerani som zabudla o com to bolo.

Je sice rok 1974, ale Nemci este stale neprekonali xenofobiu a takmer v kazdom sa skryva kus nacistu. Pribeh na prvy pohlad jednoduchy, ale to by nebol Fassbinder, keby nam to daroval len tak lahko. Dej plynie rychlo a neustale sa nieco deje, spomali len pri scenach s civiacimi nepriatelskymi ludmi. Reziser nastavuje zrkadlo nemeckej spolocnosti 70. rokov, ktora sa z vojny vobec nepoucila a myslim, ze to trva doteraz.

Dokonale, mrazive, genialne.

Jednoduche a na nic sa nehrajuce. Cely film stoji a pada na vykonoch dvoch hlavnych hrdinov, ktori su ale obidvaja vyborni. Cely film posobi trochu hipstersky ale whatever. Uprimnost vo filme sa v tejto dobe ceni.