edie sedgwic

Jeden z najslabsich filmov so zidovskou tematikou, ake som zatial videla, a to ich mam za sebou uz pekny tucet. Cakala som nieco viac, na moj vkus prilis sflaknute, neautenticke a pateticke. Az na par prijemnych scen som sa prevazne hrozne nudila alebo zlomyselne uskrnala.

Veta: Mam to na svoji diplomku, zaznie vo filme asi 200x a postupne vas rovnako ako jej autorka zacne neskutocne iritovat. Povedzme si to na rovinu, od Amenabara som cakala trochu viac. Nebola to detektivka, nebol to horor, aj ked sa to permanentne o nieco pokusalo. Mlady Eduardo Noriega zase raz v ulohe zleho chlapca zachranuje situaciu a hoci ma z toho bude boliet hlava este tyzden, predsa to poviem: 8MM bolo lepsie.

Fu, tak toto bol tvrdy oriesok. Schumacher sa zameral na chore a zvratene mysly a vyslo mu to vyborne. Stiesneny pocit, ktory vas cely cast neopusta, uzkost a depresia, ze sa deje aj nieco take. Ma to vsak aj svoje nedostatky (ako asi vsetky filmy kde hra Nicolas Cage). Nemam rada, ked je do filmu zapracovanych privela ocividnych nahod a pokial hrdina robi evidentne blbosti toho najhrubsieho zrna (pojdem tam sam!!). Ale to je neoddelitelna sucast americkych filmov, bohuzial.

Tak konecne sa mi podarilo tento ospevovany film vidiet na vlastne oci a to hned na filmovom platne. Ti, co vravia, ze je to vyborny film, vobec neprehanaju. Cely film sa nesie v takom komickom sci-fi duchu, ktory ma vsak vobec neotravuje. Pritomnost Brada Pitta je velmi osviezujuca, napriek tomu mi tam nieco chybalo. Prekazalo mi, ze sa to prilis casto menilo na bezduche preteky a mnohokrat som ani netusila, za cim vlastne permanentne utekaju.

Hned prva vec, co ma v tom filme strasne iritovala, bola hudba. Vobec sa mi tam nehodila a viac by som sa tesila, keby ziadna nehrala. Pribeh velmi jednoduchy, spracovanie dobre, rychle a nenudiace, az na niekedy az smiesnu a prehnanu grotesknost postav.

Nenadchlo ma to. Na jednej strane ma tesilo, ze sa toho ujali Francuzi a nie Americania, na druhej strane tam bolo dost vela hollywoodskych prvkov, co mi na europskych filmov vzdy prekaza. Priemer.

Asi malokto vie, ze tento film bol natoceny podla knihy. Priznam sa, ze som ju necitala, ale film sa mi pacil. Nic, co by na vas nechalo obrovsky dojem, bolo to skor nezne a jemne. Film postrada akekolvek stopy nasilia, co je pri zidovskej tematike velmi nezvycajne, ale akosi vam to ani nechyba.

Iste, dalsia socialna drama. Ale nie su to najdojimavejsie osudy prave socialne dramy? Zaujimave a neopozerane obsadenie (ta Mariah Carey a Lenny Kravitz ma tam trosku prekvapili) a prijemne spracovane sceny. Chvilu mi bolo Prescious luto, lebo nikto si nezasluzi to, co sa stalo jej.

Presne ako v pripade The help, nech tam je klise a hollywoodu kolko len chce, ale tak dobre som sa uz dlho nezasmiala a dlho ma ziaden film svojou a uprimnostou a dobrotou tak nepotesil. Urcite si este niekedy pozriem :).

Priznam sa, ze od Hitchcocka som cakala trosku menej sentimentality a presladenosti. Jeho genialita sa samozrejme nezaprie, ale prijala by som trochu viac napatia a zahadna, ako to len on vie.