pekkanik

Militarizovaná dementná a exotická Dannyho jedenástka (alebo trinástka) na rýchlych autách mi skoro zobrala chuť do jedla, našťastie tam Rock všeličo pozachraňoval a záver úroveň trošku zdvihol, takže nakoniec horkoťažko za tri.

Ono je to taký trojkový film (uf, ten záver), ale Julia Roberts sa naozaj snaží, Patrick Stewart je správne záporný a spomínať výborný výkon Mela Gibsona po všetkých týchto komentároch by bolo nosením vody do lesa, tak pridám ešte jednu.

Zle je. Najprv som videl tento film a až potom Burtonovho Batmana. A Heath Ledger s prehľadom strká do vrecka nielen Christiana Balea, ale aj Jacka Nicholsona. Je to zrejme tým, že toto nie je comics, ale čierna dráma s občasným výskytom superhrdinu, kriminálka s absurdnými motívmi a riešeniami, kde občas chápete jedného aj druhého (!) záporáka, kde sa načakáte na happy - end (ak sa ho vôbec dočkáte).

Písať o tomto filme, to je ako tancovať o architektúre, to si musí každý pozrieť ( a prežiť) sám.

Knihu som čítal a je to výborné dielo. Film sa rozbieha dobre, ale po 20 minútach sa to začne motať a nevymotá sa to až do konca. Škoda, scenárista, režisér a strihač námet akosi nepochopili, nie že by to bolo zle urobené, ale pokiaľ hneď na začiatku odignorovali náročné podmorské prostredie (vysoký tlak, héliová atmosféra, z toho vyplývajúca únava, výpadky pamäti, zhoršujúci sa psychický stav zúčastnených), tak budovanie atmosféry v kontexte Crichtonovho diela jednoducho nefunguje. Preto si museli pomáhať rôznymi barličkami, ktoré ale príliš nezaberajú, takže celkový dojem je skôr rozpačitý. Váhal som medzi dvomi a tromi...

Ono podľa rôznych iných informácií to vo Vietname vyzeralo oveľa horšie ako v tomto filme, musím však Stoneovi uznať, že to namiešal a urobil perfektne.

Koľko hviezdičiek dať hudobnej skupine, ktorá dostala muziku ako takú do úplne iných dimenzií, z ktorej populárna hudba žije v podstate doteraz

Začína to dobre. Partia totálne uletených typov a veľmi špeciálny agent Mel Gibson. Lenže potom sa to začne rozsýpať a akosi to vyšumí do stratena. Škoda, dobrý nápad, ktorý sa nepodarilo doviesť do zdárneho konca. Jedna hviezdička zaňho, druhá za hudbu U2, tretia za šibnutú imitáciu Johna Lennona (akurát som dopozeral Antológiu Beatles).

Asi preto mi to tak dlho trvalo, keďže TV verziu z r. 1997 som už videl a celkom sa mi páčila. No tu sme v úplne inom leveli. Neskutočne hutný film, jedna zložka perfektne dopĺňa druhú (napr. hudba, vlastne tie nepríjemné zvuky, začala ma z toho bolieť hlava, ale tomuto spracovaniu by hocijaká iná "hudba" ubrala na pôsobivosti). Nicholson je king (nie Stephen), ale mňa viac zaujala Shelley Duvall, až som cítil, ako jej asi musí byť, Kubrick z nej dostal presne to, čo tento film potreboval; jediná pripomienka - scéna v kúpeľni nastavila latku hodne vysoko, že človek si hovorí: Aké potom bude finále! - a ono, blíži sa to, blíži, ale to už by som chcel asi moc. Edit: Najprv som si myslel, že Shelley Duvall je výborná herečka, keď tak perfektne zahrala vydesenú, plačúcu a zničenú ženu na pokraji kolapsu. Keď som si prečítal pikošky z natáčania a pozrel si to ešte raz, bolo to jasné - ona bola naozaj vydesená, plakala naozaj a fakt bola na hranici kolapsu. Neviem pokiaľ sa dá až ísť v rámci umenia, toto už bolo na mňa trochu moc.

Tento film má srdce, tento film má dušu, čo sa tu ešte dá napísať