Yoda sama

Milá, zábavná melodráma so skvelým obsadením aké potrebujeme.

Film, ktorý nikde, ani na papieri, ani v hlavách tvorcov, ani v očiach autora predlohy, nemohol vyzerať pred vypustením do sveta dobre. Obyčajného diváka takto genericky vyzerajúci mix sci-fi a fantasy už nezaujíma, možno pokiaľ nemá niečo viac do seba. A táto variácia na myšlienkovo a príbehovo nekonečne pestré knihy nemá. Fanúšik knihy tu má väčšiu výhodu. Síce to má potenciál zhanobiť a zničiť predlohu, ale to by sa na ňu muselo podobať viacej než menami postáv a miest a mať aspoň elementárnu predstavu o čom celá sága je. Písal by som o nejakom extrémne obrovskom zlyhaní, no bude to tak rýchlo zabudnuté, že netreba.

Keby to nebolo tak hrozne nepodareno zlepené dokopy, tak by to vo svojej podstate mohol byť výborný film. Avšak tie nepochopiteľné voľby (vystrihnúť dve kritické scény z filmu a použiť ich ako prequel v reklamnej kampani) a tá nedotiahnutosť z toho nedokážu spraviť plnohodnotnú zábavu. Takto sa síce bavíte na tom šťavnatom gore a prekvapí vás, že vlastne to celé je len a len o Davidovi a všetko ostatné sú len druhé husle jeho vyčínaniu, no nikdy to skutočne neprijmete ako celok, pretože to k sebe nepasuje. Hrozne zmarený potenciál.

Skvelá Carla, zábavno nepríjemní sekundúci chlapi ale hlavne, z fleku by som dal Flanaganovi adaptovať aj ostatné menšie Kingovky. Mal totižto gule tam napchať (mimo iné kingovské odkazy ktoré len tak bez znalostí nedávajú zmysel) aj tú zdanlivo nadbytočnú desaťminútovku na konci, ktorá dvíha tlak čitateľom už vyše dvadsať rokov. A pritom tam tak krásne pasuje, uzatvára vnútorný boj hlavnej hrdinky a je sladkokyslo kingovsko blbučký a pritom desivý. Všetko pred tým je samozrejme fajn natočená konverzačka ktorá, aj napriek thrillerovým a horrorovým prvkom prekvapí hlavne ako funkčná dráma. Ale kto pozná knihu, tak vie.

Vizuálne pútavé, no nie tak magicky nádherné, ako pôvodné anime. Naviac si to berie materiál z dvoch samostatne fungujúcich príbehových liniek a následne nemá čas zastaviť sa a byť tým hĺbavým cyberpunkovým filmom s desivým presahom a Skaja je tu hrozne mimo. Nie, že by to nedávalo zmysel a nie že by to nebola fajn žánrovka, ale všetko čo robí originál, mangu i filmy, tak kultovým, tu je odložené bokom pre efektný svet preplnený rôznymi vizuálnymi vychytávkami a zabúda to dôležité: na ducha.

Takto. Vôbec to nie je zle natočené alebo zahrané a nepovedal by som ani, že koncepty sú zlé. Len som sa hlasno smial a hlavnú tému strachu som vôbec necítil. Prvá poviedka vyšumela do stratena, fádne bububu s koránom je pre mňa úsmevným cringeom na aktuálne veci ktoré desia bielu privilégiu. Druhá mi popravde učarila a dostal som od nej absurdný evildeadovsky plot twist za ktorý by sa nehanbila akákoľvek čierna komédia. Tretia poviedka je nielen efektívne náučné video o drogách pre školy, ale aj celkom fajn natočená ukážka totálneho ľudského dna slovenského whitetrashu s absurdne zábavnou zápletkou. Zo štvrtej sála inšpirácia "battleroyalov" a "blackmirrorov", vizuálne by skoro človek ani nespoznal že to je natočené v strede blavy a je ľahko stráviteľná a možno o pár minút dlhšia než treba. Experiment, do ktorého treba ísť s ľahkou hlavou a nie pripravený nenávidieť.

V tomto momente už nie len dokonalá ukážka kreatívnej dramaturgie ktorá každým dielom prekvapuje viac a viac, ale aj totálny dabingový manifest Justina Roilanda. Neskutočne nedocenený talent.

Skvelo natočený a zahraný pokus o ukážku dna ľudskosti.. Bohužiaľ však bez akejkoľvek šance aby si divák odpovedal na akúkoľvek otázku, čo prudko kazí dojem zo síce atmosferického a tiesnivého, no inak nikam nevedúceho filmu, ktorého dej je prudko predvídateľný a absencia toho "it", ktoré prichádza v noci, je cítiť.

Presne ten postavami hnaný, príbehovo sústredený a zábavno desivý horor aký nám v kinách posledné roky chýbal. Knihu to adaptuje v mnohých ohľadoch perfektne, vypustilo to nadbytočné Kingove excesy a dramaturgicky prispôsobilo tak, aby sa to dokonalo zmestilo do tých 135 minút a naozaj ani na chvíľu nenudilo, čo je vzácnosť. Naviac je to perfektne obsadené jak deťmi tak Skarsgardom čo je polovica kúzla u materiálu, kde sa bez stotožnenia s postavami nedá pracovať s diváckym zážitkom. Preto sa celkom desím dospeláckej, nudnejšie napísanej dvojky, prvá polovica je totižto ideálna desivá hra so strachom a fajn coming of age story. Ale budem veriť tímu, ktorý nám priniesol malý zázrak: pozerateľnú adaptáciu (najrozsiahlejšej!) Kingovky.

Snímok predurčený k hnevu. Hlavná idea, aj napriek svojej zaujímavosti, vyvoláva viacej otázok než prináša odpovedí a je z hľadiska reálnosti zle uchopená (spoločnosť by behom pár dní nabrala apokalyptickej podoby). Dostalo ma to však finálnym zvratom, ku ktorému film dôkladne stavia piliere- na interpretáciu ťažké, no svojou podstatou hrozne optimistické vysvetlenie života po živote mi behalo hlavou ešte dni po pozretí.