Yoda sama

Vo svojej podstate najčírejší superhrdinský príbeh od čias prvého Donnerovho Supermana čo sa týka motivácie a poslania hlavnej hrdinky. Prakticky so všetkými superlatívmi či výčitkami súhlasím a nepotrebujem ich komentovať, feeling good DC movie čoby totálna rarita.

Materiál, ktorý nemožno zadaptovať do sto minútoveho filmu, neprekvapivo, nedokázali zadaptovať do sto minútového filmu. Keď už z toho spraviť takmer y.a. s otravnými deckami v čele, ktorých charakterové črty ani zďaleka nepripominajú originálne postavy a nasadnúť na vlak totálne nepríjemného rozprávačského tempa, tak nech sa na to aspoň dobre pozerá a funguje to aspoň trochu ako zdanlivo dobre vypointované (ale ozaj len zdanlivo). Komplexnosť predlohy to bohužiaľ vopred predurčila k neúspechu, ale snaha sa cení.

Hlavne v druhej polovici hlúpo napísané (jeden chce desiatky metrov veľkú polobožskú opicu zabiť, druhý zachrániť) a papierovými postavami trpiace, ale nedá mi to, vizuálne nádherné, brutálne a zábavné. Čistý filmový eskapizmus, ako bol aj pôvodný Kong zamýšľaný, tu len obohatený o všetky tie oku lahodiace vychytávky. Godzilla bol lepší film, toto väčšia zábava, takže pohoda.

Znesiteľné. Príbehová linka Ruky, ktorá je už od čias Daredevila otravná a panebože bola neznesiteľná u Iron Fista, tu konečne dostáva bodku a paradoxne, a možno najmä pre to, to bolo fajn. Palety hrdinov sa sympaticky krížia, krv tečie, bitky, aj keď ich je málo, sú civilne dôstojné a počtom dielov sa to vyhlo uťahanej druhej polovici, ktorou tieto seriály trpia. Svižné, dobre prepojené a aj napriek pár okatým chybám, to dopadlo dobre. Len nie dostatočne na hype, ktorý si to vyvolávalo a očakávania, ktoré si to tie štyri seriály stavalo. Ku koncu to pripomínalo Avengers len v setupe nasledujúcich udalostí, klasický marvel.

Typická Apatowská láska. Bude to kronika jedného disfunkčného vzťahu, kde sú obaja protagonisti občas na zabitie, občas máte pocit, že je to naozaj príbeh o nej a že je super, niekedy zasa, že o ňom a že aj on je super a nakoniec si uvedomíte, že to je príbeh o tom, ako im obom želáte, aby od seba utekali čo najďalej, len pre to, aby ste sa pristihli, že im zasa z ničoho nič fandíte. Čiže totálne vytrhnuté z reality moderných vzťahov. Fakt len pre určitý fanbase trpiteľov šlahnutých príbehov o šlahnutých califorčanoch so šlahnutými problémami. Čiže pre mňa ideálne.

Našťastie to tá džejmsdínovská romanca a občasná chutná brutalita vyťahujú z videoklipovej roviny na plnohodnotný snímok. Po príbehovej stránke to trocha škrípe, ale film je tak dokonale hnaný audiovizuálnou stránkou ktorá nenechá vydýchnuť, že je všetko rázom odpustené.

Aj napriek mojej láske k obom predošlým Nolanovým filmom (tretí Batman je dôstojné finále na ktoré sa predčasne nalepil neskutočný hype a ublížilo mu to, Interstellar je stále jeden z najväčších kinozážitkov môjho života), uznávam, že si pri nich odkúsol trochu veľké sústa. Dunkirk je preto presne tá tichá, brutálna, nezastaviteľná sila, ktorú od neho totálne cením, či už pre skvelý naratívny postup, prenádherne špinavý vizuál, špičkovo vykreslenú beznádej... a vlastne aj pre kvantum iných vecí. Potrebujem to vidieť znova, aby som si potvrdil, že som práve videl jeden z filmov roka.

Toto bolelo. Daredevil mal všetko, Jessica aspoň znesiteľný príbeh, Luke aspoň atmosféru. Ale Iron Fist postráda elementárne veci a každým momentom bol seriál viac a viac na smiech. Zlyháva na poli toho, čo by mu malo ísť najlepšie a to bojové scény, príšerná choreografia a strih, každá jedna postava je otravný idiot a najsmutnejšie je, že tá hlavná najviac, príbeh je zmes na seba náhodne naskaladaných liniek ktoré do seba smiešne nasilu zapadajú a z diváka nevytiahnu žiadnu emóciu. Neviem a ani asi nechcem vedieť, kde sa to celé pokazilo, vydržal som to len z číreho záujmu o Defenders. Druhu sériu, ak vznikne, obídem oblúkom.

Nečudujem sa, že Bong našiel útočisko u Netflixu. Je to dostatočne roztomilo-šialeno-zábavno prepálené a vďaka tým charakterom to svižne skáče zo situácie do situácie a popritom každá jedna postava rozpráva samostatný príbeh točiaci sa okolo dôležitej hlavnej myšlienky, pri ktorej sa nebojí skĺznuť k temnote. A najmä, tí skveli herci to priblížila aj západnym divákom, čo je fajn. Pre milovníkov zvierat (pre tých skutočných, nie pre Johnnyho) ideálny film.

Perfektne fungujúca a ideálne naolejovaná mašina letného kinofláku, od ktorých sme ako diváci začali očakávať to "niečo viac". V tomto prípade dokonalé cgi, fungujúce emócie a potom tie ďalšie prekvapivé veci, ako krásna kinematografická stránka a príbeh, ktorý dáva zmysel a jeho katalyzátory nie sú na smiech. Opičia trilógia tu teda len dokazuje, že je ťažko nedocenená a prudko znovu pozerateľná, pretože o dobre odvedenej práci sa dlho nehovorí, len o tej zlej alebo neobyčajne vyčnievajúcej (čo sú asi štyri filmy ročne ktoré všetko zatienia). A aj napriek tomu bolo v deň premiéry poloprázdne kino...