Kesiak

Hapka a Jakubisko - kúzelné spojenie. Jedine Hapka vedel hudobne vyjadriť slovanskú citovosť v takom úžasnom rozsahu. Jeho hudba je bezprostredne pôsobivá, citlivá a mimoriadne sugestívna. Oslovuje poslucháča svojou pravdivosťou a skromnosťou.

Štýl podobný Zimmerovmu. Trochu je v tieni H. Zimmera. Skladá úžasné kompozície. Mňa odrovnal komorným soundtrackom k filmu The Village a krásnym africkým nádychom ku Krvavému diamantu. Do pamäti sa mi tiež vryl jeho mrazivý (nie len) úvod k Znameniam, podľa vzoru Psycho. Dokáže efektívne navodiť atmosféru skľúčenosti a strachu a súčasne náhlu zmenu emócii.

Mozart súčasnosti. Jedna z najväčších osobností vo filmovej hudbe. Skladá ako na páse, veľa vecí ide mimo mňa. Čo som však zachytil je fenomenálne epický Gladiator, The Last Samurai, Inception alebo tajomný The Ring. S režisérom Nolanom si naozaj sadli.

Veľmi charakteristická tvorba, rozoznateľná hneď po niekoľkých tónoch. Ako každý veľký talent aj on vie vyjadriť atmosféru len pomocou niekoľkých taktov. Vytvoril nezabudnuteľné melódie Leonových westernov a úspešne pokračoval v Tornatorových filmoch.

Transcendentálny Mansell (Fontána), vie byť aj maximálne depresívny (Requiem za sen) a nerobí mu problém ani sci-fi tematika (Moon).

Dvorný skladateľ Tima Burtona - čo dodať. Tí dvaja sa našli. Elfmanova hudba je presne taká, ako Burtonova tematika filmov - groteskná, tajomná, pochmúrna, no ostáva krásne rozprávková svojim čarom...

Veľa pre film teda nezložil, ale iba keby zložil túto jednu vec je jedinečný - Amélia a jej geniálna hudba.

Je neuveriteľné ako sa dokážu nájsť niektoré talenty, aby spolu vytvorili jedinečné umelecké diela. Badalamenti sa našiel s Lynchom a jeho zvláštne tajomná, hlboká, ponurá a citovo zastretá hudba je presne to, čo dotvára Lynchove kusy. Že vie zložiť aj niečo romantické v pravom zmysle slova predviedol v Jeunetovom filme Príliš dlhé zásnuby.