BlueNeon81

Keďže sa film točil na akademický formát 1,33:1 a zábery zo Star Wars boli prilepené zo širokouhlej kópie, javia sa ako neprirodzene natiahnuté.

Takmer všetky exteriéry sa natáčali na bratislavskom sídlisku Petržalka medzi novostavbami panelových domov a v zrúcaninách pôvodnej zástavby rodinných domov.

V jednej scéne sa hlavný hrdina prechádza po železničnej časti bratislavského Starého mosta, kde stretne údržbára koľajiska. Rok po premiére bola táto časť mosta definitívne uzatvorená a železničná trať zrušená.

Film bol natáčaný prvými analógovými High Definition videokamerami Bosch Fernseh KCK-40 s modifikovanou šírkou pásma z 5,5 MHz na 10 MHz a s rýchlosťou 24 políčok za sekundu, hotové video bolo potom prepálené na 35mm film.

Prvý film v histórii kinematografie, pre ktorý sa kompletný mix a master zvuku robili na digitálnej platforme. Keďže však v tej dobe neexistoval digitálny formát zvuku pre kiná, kópie boli distribuované v štandardnom analógovom Dolby Stereo A.

Film bol vyhotovený a premietaný aj v 70mm verzii so šesťkanálovým zvukom. [Zdroj: Zoznam 70mm filmov premietaných v ČSSR]

Film bol vyhotovený a premietaný aj v 70mm verzii so šesťkanálovým zvukom. [Zdroj: Zoznam 70mm filmov premietaných v ČSSR]

Diely „Hon na lišku“ a „Tatranské pastorále“ museli byť po roku 2000 zreštaurované z pôvodných negatívov, pretože pozitívy, ktoré sa predtým používali na videoprepis, boli do roku 1989 z cenzúrnych dôvodov prestrihané. Tieto dva diely majú tým pádom oproti ostatným oveľa lepšiu kvalitu obrazu.

Film bol v dobe vydania distribuovaný okrem Turecka len v Tanzánii.

Originálny negatív a všetky kópie na filmových pásoch boli zničené pri požiari archívu v 90. rokoch a film existuje len na Betacam kazete vytvorenej v 80. rokoch, na ktorej chýba prvých 16 sekúnd. Grécky distribútor Onar Films zreštauroval film a prvých 16 sekúnd použili z VHS kópie, ktorú vlastnil fanúšik snímky.

Film bol vyhotovený a premietaný aj v 70mm verzii so šesťkanálovým zvukom. [Zdroj: Zoznam 70mm filmov premietaných v ČSSR]

Film sa natáčal v obrazovom formáte 1,85:1, nazvanom tiež RP (rozšířené plátno), ale v tomto formáte sa od druhej polovice 70. rokov nepremietal. Používala sa kópia, ktorej pomer strán sa približuje k štandardnému formátu, presnejšie 1,41:1 a v tomto formáte aj vyšiel na DVD.

Scéna s vytvorením umelej ženy sa natočila s dublérkou, Iva Janžurová sa objavila len v detailnom zábere tváre.

Obnovenej premiéry v 90. rokoch sa film skoro nedočkal, v archíve brnenskej pobočky Českej televízie sa totiž nenachádzal ani negatív filmu. Režisér Vanýsek si po odchode z televízie v roku 1969 zobral pracovnú verziu filmu so sebou a uschoval ju doma.

Film sa po dokončení nesmel uverejniť v televízii.

Nemecky dabovaná verzia produkovaná východonemeckou spoločnosťou DEFA je o približne 20 minút kratšia než pôvodný film. Okrem iného v nej chýba pesnička "Kujme pikle".

Film sa nakrúcal v systéme CinemaScope a bol distribuovaný v 60. rokoch aj so štvorkanálovým zvukom (ľavý kanál, center, pravý kanál a zadný surround kanál). Od 70. rokov sa kópie s týmto zvukovým formátom prestali vyrábať a odvtedy ho diváci poznajú len s monofónnym zvukom. Dokonca ani na DVD sa nepoužil pôvodný štvorkanálový mix, zvuková stopa Dolby Digital 5.1 je umelo premiešaná práve z monofónnej zvukovej stopy. Ukážku so štvorkanálovým zvukovým mixom mohli vidieť diváci na filmovej prehliadke 70mm filmov v českom Krnove, kde zo snímky premietli jednu filmovú rolu, ktorú zapožičal súkromný zberateľ.

Jedná sa o jeden z najstarších zachovaných videozáznamov niekdajšej Československej televízie. Práve v roku 1967 doviezli do Bratislavy prvý videomagnetofón Ampex.

I napriek tomu, že filmové štúdio Koliba bolo od roku 1953 absolútne sebestačné, museli všetky laboratórne práce uskutočniť v laboratóriách na Barrandove, pretože na Kolibe nemali ešte skúsenosti so spracovaním filmového materiálu Kodak.

Paľo Bielik bol od nakrútenia verzie z roku 1935 tak posadnutý Jánošikovskou tematikou, že svoju verziu poňal absolútne veľkolepo – film natočil širokouhlo na americký farebný materiál Kodak ako dvojdielny veľkofilm, niektoré kópie sa dokonca distribuovali v kinách v systéme CinemaScope so štvorkanálovým zvukovým mixom. Existencia CinemaScope kópií je žiaľ dodnes nejasná.